Dostali ich do parlamentu proruské názory a boj proti očkovaniu. Kto sú maďarskí extrémisti, ktorí nahradia Jobbik
Hnutie Mi Hazánk operuje s témami, ktoré využíva aj Orbánov Fidesz, a extrémisti pravidelne dostávajú priestor aj v provládnych médiách.
Zrušili by trianonskú zmluvu, bojujú proti očkovaniu a oslavujú Miklósa Horthyho. Maďarské extrémistické hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť) sa v nedeľňajších voľbách na prekvapenie dostalo do parlamentu, kde bude mať sedem poslancov. Extrémisti z Mi Hazánk v podstate nahradili Jobbik na scéne krajnej pravice – Jobbik sa už roky dištancuje od radikálnych názorov a považuje sa za stredopravicovú stranu.
V parlamentných voľbách sa však ukázalo, že stratégia extrémistov z Mi Hazánk bola účinnejšia ako plán politikov Jobbiku, ktorí chceli vymeniť vládu Viktora Orbána za vládu širokej spojenej opozície. Jobbik v tejto koalícii spolupracoval s ľavicovými, liberálnymi i so zelenými stranami a zdá sa, že jeho voličom sa to príliš nepáčilo. Mnohí z nich totiž podľa prvých analýz prešli buď k Fideszu, alebo k hnutiu Mi Hazánk.
Extrémistom merali prieskumy podporu okolo dvoch percent, a preto bolo veľkým prekvapením volieb, že získaním 319 188 hlasov dosiahli šesť percent a okrem Fideszu a spojenej opozície sa dostali do parlamentu jedine oni.
Dopyt tu je už dlhodobo
Ako upozorňuje analytik think tanku Political Capital Patrik Szicherle, v Maďarsku existuje tradične dopyt o krajne pravicové politické sily. V 90. rokoch zastupovala krajne pravicových voličov strana MIÉP na čele s antisemitským politikom Istvánom Csurkom. Csurka pochádzal zo strany Maďarské demokratické fórum (MDF), ktorá v roku 1990 založila prvú vládu demokratického Maďarska.
Premiér József Antall sa snažil o pacifikáciu krajnej pravice tým, že ich chcel integrovať do svojej širokospektrálnej pravicovej strany. S Csurkom sa však dostal do sporu a ten v roku 1993 založil svoju stranu MIÉP (Strana maďarského života a spravodlivosti), ktorá sa v roku 1998 dostala do parlamentu.
Ako vznikol Mi Hazánk
MIÉP začal spolupracovať s Jobbikom, ktorý vznikol v roku 1999 a postupne aj vytlačil zo scény Csurkovu stranu. Jobbik dosahoval oveľa väčšie úspechy v celoštátnej politike ako jeho predchodcovia a v roku 2010 bol už treťou najsilnejšou maďarskou stranou po Fidesze a socialistoch. Po roku 2014 sa však Jobbik začal profilovať ako stredopravá strana a dištancoval sa od svojej extrémistickej minulosti. Medzi jeho členmi však zostali mnohí extrémisti a ešte s ich podporou sa stal Jobbik druhou najväčšou stranou vo voľbách v roku 2018.
Keďže však Fidesz v roku 2018 vyhral už tretíkrát za sebou s ústavnou väčšinou, Jobbik sa rozpadol a vyčlenili sa z neho najradikálnejší členovia, ktorí založili hnutie Mi Hazánk. V minulom volebnom období malo hnutie v parlamente dvoch poslancov, ktorí sa tam dostali ešte z kandidátky Jobbiku. Teraz už budú mať siedmich vlastných poslancov.
Šéfa hnutia vyhostili zo Slovenska
Šéf hnutia Mi Hazánk László Toroczkai začal svoju politickú kariéru ešte v MIÉP-e, odkiaľ prestúpil do Jobbiku, kde sa stal podpredsedom a po volebnej prehre v roku 2018 kandidoval na predsedu. Keď ho nezvolili, založil nové hnutie.
Toroczkai je od roku 2013 starostom juhomaďarskej obce Ásotthalom, ktorá leží pri srbských hraniciach. Toroczkai ako starosta používal ostrú protimigrantskú rétoriku a začiatkom roka 2015 bol prvý, kto navrhol postaviť plot proti migrantom pri južnej hranici Maďarska. Jeho nápad na jeseň toho roka uskutočnil Viktor Orbán.
Toroczkai bol zakladateľom revizionistického Hnutia 64 žúp, ktoré má svojich aktivistov aj na Slovensku. V roku 2006 ho na päť rokov vyhostili zo Slovenska, keď
