Denník N

„Chlapci, ja to nepoviem veliteľovi…“ Ako to dopadlo, keď boli Lasica so Satinským na vojne

Vojak Július Satinský (1963). Foto - archív J. S.
Vojak Július Satinský (1963). Foto – archív J. S.

Málokto vie, že svoju prvú divadelnú hru napísala komická dvojica počas povinnej vojenskej služby. Kompletný text vychádza v apríli prvýkrát knižne, prečítajte si ukážku.

Dňa 1. apríla 1964 vyhlásil Július Satinský ako vojak základnej služby falošný poplach. Po zvyšok vojenčiny ho prevelili do Michaloviec, kde sa musel starať o svine v miestnom útvare, a jeho partner Lasica skončil pri motostrelcoch v Trebišove.

Dnes je to nutné vysvetľovať, ale kedysi bolo samozrejmé, že všetci mladí muži museli absolvovať povinnú vojenskú službu. Aj vysokoškoláci. Keďže Lasica bol o rok starší, dramaturgiu na VŠMU skončil skôr, no už vtedy Satinský ukázal, ako verí ich spoločnej budúcnosti. Štúdium prerušil, aby mohli narukovať spolu – do Vojenského umeleckého súboru alias VÚS-u v Bratislave.

Bola to takzvaná „ľahká vojna“, teda presnejšie povedané – mala ňou byť. Pretože keď sa dvaja komici ocitnú spolu na vojne, nemôže to dopadnúť dobre. Minimálne pre jednu stranu.

Lasica so Satinským to mali u veliteľov nahnuté už od premiéry svojej prvej spoločnej divadelnej hry. Napísali ju totiž pod názvom Poprava sa nekoná práve na vojne, ako politický kabaret na objednávku vedenia VÚS-u. Text konečne vychádza prvýkrát knižne, prepísaný z jediného zachovaného strojopisného scenára z archívu komikov.

Kým vojaci sa museli výborne baviť, dôstojníci zúrili. Ako sa píše v predslove novej knihy Ako vzniká sliepka a všetky ďalšie hry, veliteľ jednej posádky dokonca predstavenie Poprava sa nekoná označil za „hrubé znevažovanie ľudovej armády“ a jeho sťažnosť sa riešila až na ministerstve národnej obrany.

Toto všetko sa dozviete v knihe, ktorá vychádza 21. apríla. So súhlasom vydavateľstva Slovart zverejňujeme ukážku, ktorá ukazuje absurditu vojny a, samozrejme, aj talent dvoch mladých komikov – na veľmi nepravdepodobnom mieste pre rozbeh kariéry.

Poprava sa nekoná (ukážka z knihy)

Politický kabaret 2. umeleckej skupiny Vojenského umeleckého súboru
Réžia: Milan Lasica. Asistent réžie: Július Satinský. Scéna, kostýmy a rekvizity: Ivan Štěpán. Choreografia: Boris Slovák, Ján Guoth. Účinkujú: Milan Lasica, Július Satinský
Premiéra: 6. 5. 1963, zájazdová skupina Vojenského umeleckého súboru

I. ČASŤ

Balet: PERPETUUM MOBILIZÁCIE alebo Neberte mi partnera!

Scénka: BROŽÚRA SERŽANTA NEWERLYHO

(Do predošlého tanca sa vlúdia dvaja konferencieri. Tanečníci sa ich snažia nenápadne upozorniť na ich omyl. Trápna scéna vrcholí v momente, keď Lasica zbadá, že sa mýlia. Prestane tancovať a jeho partner Satinský, ktorý nič netuší, spadne. Strhne sa krik. Všetci zúrivo obviňujú dvojicu konferencierov z nedisciplinovanosti a nedostatočnej znalosti rolí.)

Hlasy: (Rozhorčene.) Súdruhovia, takto to už ďalej nejde! Toto robíte na každom predstavení! Uvedomte si, že zahájenie musí byť monumentálne! Tieto vaše trápne extempore mi už lezú krkom! Ste herci, tak hrajte!

(Konferencieri začnú hrať na imaginárnych nástrojoch. Zvuk z orchestra. Všetci zbožne počúvajú. Koncert sa končí. Potlesk. Klaňanie.)

Hlas: (Zreve.) Pozor!

Lasica: Na koho?

Hlas: Povel! (Opakuje.) Pozor! (Všetci do pozoru.)

Wolfgang: (Pripochoduje na scénu.) Vojaci! Vyslovujem vám pochvalu za váš

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie