Film o čiernom Woodstocku nikto nechcel, teraz získal Oscara aj Grammy
Ocenený hudobný dokument Summer of Soul (…Or, When the Revolution Could Not Be Televised) opisuje príbeh festivalu, na ktorý sa takmer zabudlo.
Čo všetko môže spôsobiť jedna obyčajná facka. Mediálna pozornosť, ktorú na Oscaroch upútal herec Will Smith, je v porovnaní s utrpením na Ukrajine úplne absurdná. Svetové médiá sa však zhodli, že „férovka“ medzi dvomi Afroameričanmi pokazila celý ceremoniál. Posledné roky Oscary bojujú s upadajúcim záujmom divákov. Facka síce trošku zdvihla záujem o Hollywood, no v skutočnosti zatienila víťazov najprestížnejších filmárskych cien. V hlavných aj vo vedľajších kategóriách.
Doplatil na to aj hudobný dokument Summer of Soul (…Or, When the Revolution Could Not Be Televised), ktorého autori si prevzali cenu hneď po spomínanom incidente. Producent Joseph Patel sa neskôr sťažoval, že úplne prišli o svoj oscarový moment. Diváci v sále boli vyvedení z miery z toho, čo urobil Will Smith, a tvorcom tohto filmu sa nedostalo plnohodnotného aplauzu. Navyše sa Patel cítil osobne dotknutý ďalším vtipom Chrisa Rocka, ktorý ich uviedol slovami, že na pódium prichádza Questlove a ďalší štyria belosi, pričom on pochádza z južnej Ázie.
Čierny Woodstock?
Našťastie, Ahmir „Questlove“ Thompson, ktorého poznáme ako bubeníka The Roots, si to s kolegami naplno vynahradil o týždeň neskôr na hudobných Grammy, kde získali cenu za najlepší hudobný film. Summer of Soul zbiera jedno ocenenie za druhým – a právom. Nie je to úplne klasický hudobný dokument, aj keď v ňom vystupujú mnohé známe mená.
Jeho význam spočíva v objavovaní skrytej a roky zaznávanej černošskej histórie. Opisuje príbeh akcie s názvom Harlem Cultural Festival, ktorá sa konala v lete 1969 v známej, prevažne černošskej štvrti v New Yorku. Trvala niekoľko týždňov a zúčastnili sa na nej státisíce divákov, no keďže išlo viac-menej o výlučne čiernu komunitnú kultúru, na tento festival sa časom zabudlo.
Hrdinami filmu sú, samozrejme, skvelí muzikanti, ale samotný dokument najlepšie vystihuje príbeh jednej z postáv na druhej strane – Musu Jacksona. V roku 1969 bol ešte chlapcom, ktorý z hľadiska hltal Stevieho Wondera alebo Sly and The Family Stone, no tento zážitok nakoniec postupujúcimi rokmi úplne vytesnil z pamäti a takmer naň zabudol. Nakoniec mu celý harlemský festival pripadal ako sen.
Keď mu Questlove pustil zostrihaný dokument, po premietnutí sa rozplakal. „Spomienky vyblednú a nakoniec si myslíš, že ani nie sú skutočné. Tento film mi potvrdil, že to bola pravda. Vedel som, že nie som blázon,“ hovorí Musa Jackson na konci dvojhodinového filmu.
Pri sledovaní sa stávate svedkami neuveriteľnej historickej disproporcie. Presne v tom istom čase, len o 160 kilometrov ďalej sa konal Woodstock, ktorý sa zapísal do dejín ako jeden z najdôležitejších míľnikov svetovej popmusic. O jeho černošskom náprotivku padla len malá zmienka v novinách.
Autorom celého projektu bol agilný