Denník N

Na Rómov sú Slováci prísnejší ako na iných

Rómsky vajda Róbert Billý. Ilustračné foto – TASR
Rómsky vajda Róbert Billý. Ilustračné foto – TASR

Príbeh o Rómovi, ktorý pracoval načierno, posudzovali ľudia oveľa prísnejšie ako rovnaký priestupok Slováka alebo Maďara, zistil tím slovenských vedcov.

Ak priestupok spácha Róm, vnímame to oveľa prísnejšie. Zistil to vo svojom výskume sociológ Andrej Findor z Univerzity Komenského so svojím tímom.

Účastníci experimentu čítali ten istý príbeh o rodičovi, ktorý pracuje načierno, a o jeho rodine, ktorá prijíma štátnu sociálnu pomoc. Vedci menili etnickú identitu rodiny. Išlo buď o slovenskú rodinu Kováčovcov, maďarskú rodinu Nagyovcov, alebo rómsku rodinu Lakatošovcov.

„Zistili sme, že Slováci morálne prísnejšie posudzujú a trestajú tie isté činy, ak ich vykonali Rómovia, ako keď ich vykonali Slováci alebo Maďari. Tento dvojitý morálny štandard úzko súvisí so stereotypmi o Rómoch, ktoré sú výrazne negatívnejšie ako tie o Slovákoch a Maďaroch,“ povedal pre Denník N Findor.

V prípade Rómov si poberanie štátnej sociálnej pomoci a podpory ľudia spájali s nedostatkom ich vnútorného charakteru. U Slovákov bola situácia iná. Nevideli ho ako defekt v charaktere, vinu preniesli na nepriaznivé vonkajšie okolnosti.

Inými slovami, keď bol bez práce Róm, bola to jeho vina. Ale keď bol nezamestnaným Slovák, nemohol za to on, ale externé vplyvy, napríklad vysoká nezamestnanosť v mieste jeho bydliska a iné.

Dvojité štandardy k nám a Rómom

Takéto posudzovanie sa volá „dvojité štandardy“. Znamená, že k ľuďom, s ktorými sa identifikujeme, pristupujeme oveľa benevolentnejšie, zatiaľ čo na ľudí zo skupiny „Oni“ sme oveľa kritickejší.

Findor a jeho tím zistili, že k odlišnému zaobchádzaniu ľudia skĺzli aj vtedy, keď si mali zhruba 15 až 20 minút po prečítaní textu spomenúť na výšku dávok. 

„V texte bolo napísané, že rodina dostávala 441 euro. Keď išlo o rodinu slovenskú alebo maďarskú, ľudia si plus mínus pamätali toto číslo alebo si pri slovenskej rodine vybavili číslo ešte menšie, napríklad 241 eur. Len čo prišlo na Rómov, ľudia mali tendenciu vybaviť si, že dostávali až 641 eur,“ konštatoval Findor.

Stereotypy – užitočné aj škodlivé

Stereotypy sú bežnou súčasťou ľudskej mysle, pomáhajú nám orientovať sa v realite. Ak sa dívam na predmet so štyrmi nohami a s operadlom, zo skúseností v minulosti viem, že ide o stoličku a že „je to dobré na sedenie“. Ak by sme sa na svet nepozerali cez takéto filtre „škatuliek“ a stereotypov, svetu by sme vôbec nerozumeli.

Že sú stereotypy – v sociálnej interakcii – za istých okolností užitočné, priznáva aj Findor. „Uľahčujú nám rozhodovanie. Nemusíme zložito riešiť sociálne dilemy, pretože máme takpovediac poruke rýchly spôsob, ktorý nám umožní efektívne sa rozhodovať.“

„Problém so stereotypmi a s predsudkami nastáva vtedy, keď ubližujú druhým ľuďom,“ dodáva.

Bratislava, 27.10. 2015. Sociológ Andrej Findor. foto N - Tomáš Benedikovič
Sociológ Andrej Findor pracuje ako odborný asistent na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Výskumne ho zaujíma morálne usudzovanie a to, ako súvisí s politickými postojmi. Skúma intervenčné metódy zamerané na zmierňovanie stereotypov, predsudkov a diskriminujúceho správania voči stigmatizovaným nečlenským skupinám. Foto N – Tomáš Benedikovič

Thierry Devos z univerzity v San Diegu a jeho kolegyňa Debbie Maová spravili tento prieskum. Pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch v roku 2008 sa ľudí pýtali, do akej miery majú kandidáti Barack Obama a John McCain „americkú identitu“.

Autori zistili, že za väčšieho Američana považovali jedinci McCaina. Tvrdili, že je vojenským hrdinom, a preto má vo väčšej miere „americkú identitu“. Lenže potom autori do prieskumu zaradili aj britského premiéra Tonyho Blaira. Aj keď ľudia vedeli, že Blair nie je Američan, mnohí si predsa len mysleli, že je viac Američanom ako Obama. Prečo? Svoju rolu tu zohrali rasové stereotypy.

Podobných príkladov je oveľa viac. Ian Ayres z Yalovej univerzity a jeho tím spravili experiment s bejzbalovými kartičkami predávanými na eBay. Časť z nich držala biela ruka, druhú časť ruka čierna. Ukázalo sa, že kartičky, ktoré držali čierne ruky, dostali oveľa menšie cenové ponuky.

V experimente od Tary Goddardovej zo štátnej univerzity v Portlande a jej tímu čakali figuranti na priechode pre chodcov. Išlo o troch belochov a černochov. Zistili, že černosi stáli na priechode oveľa dlhšie, kým ich vodiči pustili cez cestu.

Naša myseľ celkom prirodzene vytvára stereotypy a ľudí delí do skupín, s ktorými sa identifikuje (My) alebo nie (Oni). Findor a jeho tím nám ukazujú, že v slovenských podmienkach sú takouto skupinou „Oni“ Rómovia. Sociológ skúmal, ako ľahko sa dá s našimi morálnymi postojmi k nim manipulovať.

Hnus zmenil morálne postoje k Rómom

S kolegami spravil tento experiment. Ľudí rozdelil do viacerých skupín podľa toho, či čítali text o Rómoch, ktorý obsahoval alebo neobsahoval expresívne výrazy, obrázky a video vzbudzujúce v čitateľoch morálnu emóciu hnusu či znechutenia. Zistili, že ľudia z prvej skupiny, ktorí pociťovali emóciu hnusu, vyjadrili k Rómom menej priaznivé pocity a menšiu dôveru.

Emócia hnusu je „najsilnejšou negatívnou emóciou, ktorú ako živočíšny druh máme. Veľmi úzko súvisí s dehumanizáciou. Je to tendencia vnímať určité kategórie ľudí ako ne-ľudí či menej ako ľudí,“ povedal nám Findor.

Tieto zistenia zapadajú do poznatkov súčasnej morálnej psychológie. V posledných desaťročiach urobili vedci množstvo experimentov, ktoré dokazujú, že morálne intuície a emócie, napríklad hnusu, hanby alebo pohŕdania, majú na naše morálne súdy zásadný vplyv. Dokonca taký, že tromfnú rozum, ktorý využívame často iba na to, aby sme ním svoje morálne presvedčenia ospravedlnili.

V praxi to vyzerá tak, že znechutenie, ktoré sa nás zmocní pri čítaní textu o Rómoch, žijúcich v špine a neporiadku, určí náš morálny súd, napríklad do podoby, že „sú leniví, nechce sa im pracovať“ a podobne.

Rozum potom využijeme iba na to, aby sme tento postoj pred sebou a druhými ospravedlnili, psychológovia hovoria „post hoc racionalizovali“.

Cez ilúziu porozumenia menili morálne postoje

Findor s kolegami skúmali, ako by sa dal negatívny postoj k Rómom zmeniť. Opäť vychádzali z najnovších psychologických poznatkov. „Skúmali sme vplyv toho, keď človeku dáme šancu, aby si uvedomil, že v téme nie je expert a do hĺbky jej nerozumie. Predpokladali sme, že by potom svoj radikálny či extrémny postoj upravil, lebo by bol nútený si priznať, že o Rómoch vlastne veľa nevie. Bol by pokornejší,“ povedal Findor.

Ľudia dostali za úlohu zdôvodniť svoj postoj k opatreniu „Deti z rómskych osád budú navštevovať tie isté školské triedy ako ostatné deti“, alebo mali poskytnúť mechanické vysvetlenie uvedeného opatrenia, čiže vysvetliť, ako funguje.

Ukázalo sa, že v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá takéto mentálne cvičenie nepodstúpila, hodnotili ľudia z uvedených experimentálnych skupín Rómov miernejšie. Jednoducho si uvedomili, že svoje silné názory musia zmierniť, pretože si pripomenuli, že o Rómoch toho veľa vlastne nevedia.

Jav má pomenovanie ilúzia vlastného porozumenia (illusion of explanatory depth), vedci ho testovali mnohokrát. Napríklad Leonid Rozenblit a Frank Keil, obaja z Yalovej univerzity, zistili, že ľudia bežne nadhodnocujú porozumenie predmetov, ktoré denne používajú, napríklad zipsu.

Že je ich sebavedomie priveľké, si účastníci experimentu uvedomili vtedy, keď ich vedci požiadali, aby vysvetlili, ako daný predmet funguje. Nasledovala oprava vlastného názoru a viacej pokory.

Sociálnou interakciou proti predsudkom

Sú aj iné stratégie – ich cieľom je atakovať naše emócie a srdcia. „Ak by sme dokázali pre ľudí vytvoriť možnosti spolu niečo robiť, spolu sa na niečom podieľať, určite by sme pozorovali posun k väčšiemu rešpektu a akceptácii,“ povedal nám Findor.

„Čo treba podporovať, je vzájomné spoznávanie a spoločnú interakciu – keď ľudia pracujú na spoločných projektoch alebo pracujú vedľa seba. Vďaka tomu vnímajú jeden druhého nie oddelene, ale ‚spolu‘. Vytvára sa tu niečo, čo môžu mať spoločné.“

„Ak by ľudia mali dostatok podnetov a poznali Rómov, ktorí majú prácu a chodia do školy, bolo by pre nich stále ťažšie žiť v stereotypoch a predsudkoch,“ dodal.

Minulý mesiac prezentovali Findor s kolegami tieto – ale aj mnohé iné – výsledky na workshope „Dva roky po: aký je obraz a podpora Mariána Kotlebu“. Plánujú ich publikovať v prestížnom psychologickom časopise svetového renomé.

Morálka

Omyly mysle

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie