Denník N

Prvý raz poletí na vesmírnu stanicu výhradne súkromná posádka. Bude robiť najmä výskum, lístok stál 50 miliónov eur

Štvorčlennú posádku tvoria (zľava doprava) pilot misie Larry Connor, veliteľ misie Michael López-Alegría, Mark Pathy a Eytan Stibbe. Foto – Axiom Space
Štvorčlennú posádku tvoria (zľava doprava) pilot misie Larry Connor, veliteľ misie Michael López-Alegría, Mark Pathy a Eytan Stibbe. Foto – Axiom Space

„S fungujúcimi komerčnými partnermi sa závislosť od Ruska de facto skončí,“ vraví astronóm Peter Vereš.

Prvý raz v dejinách poletí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) čisto súkromná posádka.

Misiu nazvanú Axiom Mission 1 prevádzkuje americká spoločnosť Axiom Space.

Štart je naplánovaný na tento piatok o 17.17 h nášho času.

Štvorčlennú posádku vynesie do vesmíru raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX a kozmická loď Crew Dragon Endeavour. Spoločnosť ju použila pri svojom prvom pilotovanom lete na ISS v roku 2020.

Priamy prenos zo štartu prinesie NASA.

Prenos NASA zo štartu, ktorý je naplánovaný na 17.17 nášho času. Zdroj – YouTube/NASA

Osem dní na ISS

Poletí sa z rampy LC-39A na floridskom Myse Canaveral.

Rampa má aj symbolický význam, keďže z nej v júli 1969 štartovala misia Apollo 11. Jej astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prví v dejinách kráčali po Mesiaci.

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu by posádka mala doraziť 28 hodín po štarte. Na ISS strávi osem dní, misia potrvá celkovo 10 dní.

Crew Dragon a Falcon 9 na rampe 39A na floridskom Myse Canaveral. Foto – Axiom Space/SpaceX
Prípravy na štart vrcholia. Foto – Axiom Space/SpaceX

Krok vpred

Fyzik Ian Whittaker z Nottingham Trent University pre Conversation napísal, že misia predstavuje „významný krok vpred pre súkromné lety do vesmíru“.

Nepôjde o bežný „vesmírny turizmus“, keďže posádka vykoná na vesmírnej stanici množstvo vedeckých experimentov. „Vesmírni turisti podstúpia 10- alebo 15-hodinový tréning a vo vesmíre budú 5 až 10 minút,“ cituje New Scientist pilota misie Larryho Connora.

„V našom prípade sme tréningom strávili 750 až tisíc hodín – v závislosti od úlohy. Navyše počas ôsmich dní na ISS vykonáme 25 rôznych experimentov, ktoré budú predstavovať vyše 100 hodín výskumu.“

SpaceX deleguje prácu

Astronóm Peter Vereš pripomenul, že spoločnosť Axiom Space z amerického Houstonu, ktorá let prevádzkuje, nemá vlastnú raketu ani kozmickú loď.

„Použijú hardvér a softvér od SpaceX – Crew Dragon capsule a Falcon 9,“ dodal vedec z Astrofyzikálneho centra na Harvardovej univerzite a Smithsonovom inštitúte.

Vereš hovorí, že SpaceX sa zámerne rozhodla delegovať prevádzku pilotovaných letov na orbitu na inú spoločnosť (Axiom Space). „Súvisí to aj s tým, že SpaceX prestala vyrábať Dragony (budú iba štyri) a svoju činnosť úplne sústreďuje na vývoj rakety Starship,“ povedal astronóm Vereš. Starship je navrhnutý na prepravu tovaru i posádky nielen na orbitu Zeme, ale aj na Mesiac, Mars a ďalej.

Vedec dodal, že nadchádzajúci let misie Axiom Mission 1 by z technického hľadiska „nerozlišoval od už uskutočneného letu modulu Dragon k ISS“.

Posádka a výskum

Posádka misie Axiom Mission 1 je čisto súkromná, no jej veliteľ Michael López-Alegría zo spoločnosti Axiom Space je bývalým astronautom NASA. Ako približuje New Scientist, trikrát letel raketoplánom, raz bol na ISS a vykonal viacero výstupov do voľného vesmíru.

Pilotom misie je Larry Connor, pilot akrobatického lietadla a podnikateľ v oblasti nehnuteľností a technológií. Muž zaplatil za lístok do vesmíru 55 miliónov dolárov (50 miliónov eur), rovnako ako ďalší dvaja členovia posádky. Sú nimi kanadský podnikateľ Mark Pathy a izraelský investor a bývalý bojový pilot Eytan Stibbe. Ak sa let na ISS vydarí, pôjde o druhého Izraelčana vo vesmíre.

Štvorčlenná posádka bude na ISS osem dní. Foto – Axiom Space/SpaceX
Súčasťou tréningu bola aj skúška beztiažového stavu. Foto – Axiom Space/SpaceX

Závislosť od Ruska

Tridsaťročný program pilotovaných letov s využitím raketoplánov NASA ukončila v roku 2011.

Dôvodom neboli len tragické nehody raketoplánu Columbia v roku 2003 a Challenger v roku 1986, ale aj to, že technológia zastarala a bola finančne veľmi náročná.

Od roku 2011 sa americkí astronauti mohli na orbitu Zeme dostať len na ruskej technológii.

Zmena prišla až v roku 2020 s Dragonmi spoločnosti SpaceX. Tým sa Američania zbavili závislosti od ruských Sojuzov.

Pre ruskú inváziu na Ukrajinu sa ukončujú mnohé medzinárodné projekty a Rusko sa ocitá vo (vedeckej) izolácii. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos tento mesiac vyhlásila, že ukončí spoluprácu so západnými krajinami na ISS, ak sa nezrušia sankcie uvalené na Rusko.

Takáto situácia, pri ktorej dochádza k izolácii Ruska, otvára priestor pre súkromné spoločnosti. „S fungujúcimi komerčnými partnermi sa závislosť od Ruska de facto skončí,“ povedal Peter Vereš.

Pohľad z ISS. Foto – NASA

Vereš je však toho názoru, že „spolupráca a rešpektovanie sa na obežnej dráhe a vo vesmírnom priestore či v medzinárodnom priestore musia zostať aj naďalej“.

Astronóm ešte poznamenal, že vo vesmírnom sektore Rusko zaostáva a „od pádu Sovietskeho zväzu nemali prakticky žiadne misie na výskum vesmíru a ich program sa sústreďoval na prevádzku Sojuzov a nosných rakiet pre satelity či modulov ISS“.

Podľa neho je oveľa ďalej Čína, ktorá stavia svoju vesmírnu stanicu a „spolu s Indiou a Japonskom posielajú do vesmíru sondy na výskum Mesiaca, Marsu alebo ďalekého vesmíru“.

Súkromná stanica

Dlhodobým cieľom spoločnosti Axiom Space je vybudovať vo vesmíre prvú súkromnú vesmírnu stanicu.

Orbitálne moduly by boli najprv súčasťou ISS (štart v roku 2024) a neskôr sa z nich stane samostatná stanica.

Očakáva sa, že ISS sa vyradí z prevádzky okolo roku 2030.

Ak bude táto misia úspešná, podľa fyzika Whittakera z toho plynie, že „vesmírne agentúry sa budú musieť zmieriť s tým, že nedokážu konkurovať súkromnému sektoru“.

Rola súkromného sektora

Denník N sa astronóma Petra Vereša opýtal, ako si vysvetľuje, že vesmírne lety – vrátane budovania infraštruktúry ako vesmírne stanice – sa presúvajú do rúk súkromných spoločností.

Vedec odpovedal, že jedným z dôvodov je, že zatiaľ čo súkromné spoločnosti sa môžu plne sústreďovať na jeden projekt, NASA prevádzkuje desiatky misií a na každej z nich robia stovky ľudí. „Z nich väčšina slúži základnému alebo aplikovanému výskumu,“ dodáva Vereš.

Rolu hrá aj fakt, že rozpočet NASA je rádovo nižší ako v časoch programu Apollo a závisí od vlády, ktorá je aktuálne pri moci. „Mnoho misií v príprave býva zrušených, ako bol prípad Constellation, ktorý mal vrátiť Američanov na Mesiac a nahradiť raketoplány.“

Dragon and Falcon 9 od spoločnosti SpaceX v hangári tesne pred vynesením lode a rakety na rampu. Foto – Axiom Space/SpaceX

„Prevádzka aj cena ISS je rovnako veľmi vysoká, a ak je záujem v komerčnom sektore, tak je logické, že vesmírne agentúry si možno o pár rokov budú prenajímať čas aj priestor na menších komerčných vesmírnych staniciach či raketách,“ myslí si Vereš.

Podľa astronóma je výhodou súkromného sektora to, že je flexibilnejší, dokáže rýchlejšie získať financie a stavať na súčasných poznatkoch a technológiách.

Za nevýhodu označil hrozbu bankrotu súkromnej spoločnosti a zameranie na zisk (nie primárne na výskum), čo môže zvyšovať riziko letov. „Aj Elon Musk koncom roka 2021 pripustil, že riziko bankrotu SpaceX je malé, ale nie nemožné. Aj preto by mali mať vládne agentúry funkčné možnosti, ako sa dostať do vesmíru, ak by súkromný sektor zlyhal.“

[Tip na knihu: Věda podle abecedy od známeho popularizátora vedy, novinára českého Deníka N Petra Koubského.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie