Denník N

Nový šéf pamiatkarov Ižvolt: Potrebujeme zoznam najhodnotnejších stavieb, aby sme ich dokázali ochrániť, skôr než ich stratíme

Pavol Ižvolt. Foto N - Vladimír Šimíček
Pavol Ižvolt. Foto N – Vladimír Šimíček

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) v utorok oznámila, že si vybrala spomedzi dvojice kandidátov, ktorí sa prihlásili o post šéfa pamiatkového úradu. Novým riaditeľom pamiatkarov sa stane Pavol Ižvolt, ministerka ho má vymenovať k 1. máju. Ižvolt je medzi pamiatkarmi známy najmä projektom Pro Monumenta – Prevencia údržbou, ktorým sa už inšpirovali v Nórsku aj v Litve.

V rozhovore hovorí o tom,

  • prečo vystupoval proti novele stavebných zákonov Štefana Holého (Sme rodina),
  • či bolo naozaj neskoro vyhlásiť bratislavský Istropolis za pamiatku,
  • ako chce chrániť moderné a industriálne kultúrne dedičstvo pred developermi,
  • či zažil obnovu pamiatky aj z opačnej strany a nielen ako úradník.

Vo verejnom vypočutí na funkciu šéfa pamiatkarov ste sa ocitli s dočasným riaditeľom úradu Radoslavom Ragačom. Na rozhodnutie ministerky ste čakali viac než mesiac. Prekvapilo vás, keď vás v utorok zavolala a oznámila vám, že to budete vy?

Áno, tá správa ma prekvapila. Očakával som, že ešte uplynie nejaký čas, kým padne rozhodnutie. Ale samotné stretnutie prekvapujúce nebolo, pretože som vedel, že sa pani ministerka stretla aj s pánom Ragačom. Považoval som teda za logický krok, že sa bude chcieť rozprávať aj so mnou.

Zdôvodnila pred vami svoje rozhodnutie?

Nie, ale predpokladám, že ešte na to bude príležitosť.

Prekvapivé to mohlo byť asi aj preto, že posledné mesiace ste viackrát verejne kritizovali návrh novely stavebných zákonov, ktorú rezort kultúry obhajoval. Nehrozí vám po nástupe rýchla konfrontácia s ministerkou?

Nemyslím, že by malo dôjsť k nejakému konfliktu, už na tú tému prebehlo v poslednom období niekoľko diskusií s vedením pamiatkového úradu. Napokon plán, ktorý som predstavil, je v súlade s mojimi vyjadreniami voči novele stavebného zákona. Stručne by sa dal zhrnúť tak, že by sme sa mali venovať viac odborným činnostiam než administratíve.

Transformácia krajských pamiatkových úradov na špecializované stavebné úrady, ako to navrhovala novela, je krok opačným smerom. Získali by sme síce väčšiu kompetenciu, ale aj povinnosť vybavovať ťažko predstaviteľné množstvo novej administratívy. Na odbornú činnosť a prehliadky pamiatok v teréne počas ich obnov by nám zostalo veľmi málo času.

Hlasovanie o novele sa v parlamente odložilo. Máte indície, že tento bod v zákone napokon nebude?

Neviem to nijako bližšie vyvrátiť alebo potvrdiť, ale existuje nádej, že sa to nestane.

Pradiareň trenčianskej Meriny z roku 1907, ktorá sa nedočkala ochrany. Foto – Matej Kukučka

Tvorcovia novely týmto krokom chceli docieliť to, aby sa povoľovacie konania zrýchlili. Je dlhý čas rozhodovania na pamiatkových úradoch problém, ktorý vnímate?

Nie, z analýzy dĺžky konaní vieme preukázať, že naše konania pomalé nie sú. Ide o správne konania definované zákonom, máme povinnosť vyjadriť sa do 30 dní. Existujú výnimky, pri ktorých to môže trvať dlhšie, ale myslím, že to nie je bežné.

Legislatíva je z môjho pohľadu nastavená dobre. Pamiatkový zákon definuje naše požiadavky smerom k stavebnému konaniu. Dôležité je najmä to, že už pred samotným stavebným konaním vydávame rozhodnutie k zámeru vlastníka. Ten teda od nás získa vstupnú informáciu o tom, čo môže urobiť alebo čo musí urobiť, napríklad archeologický výskum, skôr než investuje prostriedky do projektovej dokumentácie. To celý proces sprehľadňuje, lebo projekt robí až na základe týchto informácií. Ak dokumentáciu s nami priebežne konzultuje, tak stavebné konanie prechádza bezproblémovo.

To isté platí o kolaudácii, pri ktorej kontrolujeme, či boli dodržané naše podmienky. Spolupráca so stavebnými úradmi je niekde ukážková a niekde by sa mohla zlepšiť, ale to je o konkrétnych ľuďoch a pracoviskách.

Nevidíte teda žiaden priestor či dôvod na zrýchlenie konaní?

Na dĺžku konaní má, samozrejme, vplyv aj to, koľko máme ľudí. Ak by sme mali o trochu viac pamiatkarov, určite by aj dĺžka konaní bola kratšia.

Možností vidím viacero aj inde. Napríklad v prípade archeologických výskumov by sme dokázali prísť k administratívnym zjednodušeniam, samozrejme, nie na úkor kvality výskumu. Lepšie narábať s časom a kapacitou by sa dalo aj v prípade ochranných pásiem. Zväčša ide o veľké územia, v ktorých sa vyjadrujeme k objemu či výškovým parametrom plánovanej výstavby. Ak by boli podmienky ochranného pásma definované jednoznačne, potom by to bola práca, ktorá si nevyžaduje vysoký stupeň odbornosti a celý proces by sa dal zjednodušiť a zautomatizovať.

Spomínate, že viac ľudí by v niečom pomohlo, no na úrad prichádzate v období, keď má menej ľudí aj menej peňazí než v posledných rokoch, lebo prešiel 10-percentným krátením rozpočtu. Je realistické očakávať zmeny v týchto podmienkach?

Myslím, že je. Naše prostredie je také komorné, že zmeny sa odvíjajú od každého jedného človeka. Dnes napríklad nemáme žiadne miesto pre edično-propagačnú činnosť smerom k verejnosti, aby sme informovali o tom, čo robíme, a ponúkali aj príklady dobrej praxe. Verím, že na úrade dokážeme takéto miesto nájsť a že to urobí rozdiel.

Je však možné rátať z dlhodobého hľadiska s akoukoľvek kvalitatívnou zmenou bez vyššieho rozpočtu? Už dnes je známe, že pamiatkari majú nízke platy, aj keď majú v rukách pomerne veľké kompetencie a rozhodujú o projektoch, do ktorých developeri investujú nemalé peniaze, a majú teda aj vysokú motiváciu presadiť si svoje.

Jedna vec je kvalita pamiatkovej obnovy, ku ktorej dnes dochádza, druhou je súčasný stavebno-technický stav pamiatkového fondu. Riešenie kvality vidím v tom, že sa musíme na úrade snažiť oddeliť štátnu správu od odborných činností. Skúsim to vysvetliť: keď pred dvadsiatimi rokmi vznikol pamiatkový úrad, ktorý dal pamiatkarom exekutívnu moc v podobe okrúhlej pečiatky, tak sme verili, že to je možnosť razantnejšieho presadzovania odborných činností. Vydali sme sa na cestu, na ktorej sa z odborníkov stali úradníci.

Staršia generácia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie