Premiérovi na cestu do Kyjiva

Autor bol v rokoch 2004 až 2009 členom Európskej komisie

Predseda vlády Eduard Heger cestuje s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a jej delegáciou do Kyjiva. Podľa niektorých je to reparát za neúčasť v stredoeurópskom premiérskom tíme (premiéri Českej republiky, Poľska a Slovinska 15. marca počas ostreľovania Kyjiva), podľa iných síce oneskorená a zvláštna, ale vhodná cesta. Slovensko tak môže Ukrajine i svetu vyslať dôležitý signál záujmu a podpory bilaterálne a európsky zároveň.

Preto už nie sú podstatné časové a formálne súvislosti cesty, ale jej obsah a posolstvo. Slovensko sa správa voči Ukrajine ako dobrý a spoľahlivý sused. Predovšetkým humanitárna odozva obyvateľstva našej spoločnosti je úctyhodná. Je jasnou a odzbrojujúcou odpoveďou aj na kritiku “zakótovaných” politikov z Bruselu v rokoch 2015 a 2016. K tomu treba prirátať materiálnu, zdravotnícku a vojenskú pomoc Ukrajine krvácajúcej pod brutálnou agresiou.

V balíku slovenskej podpory by pri premiérovej návšteve mali pribudnúť dve položky, o ktoré Ukrajina priamo žiada: jedna dvojstranná a druhá európska.

Slovenský obranný priemysel je schopný opravovať poškodenú vojenskú techniku, ktorú si už Ukrajina v zničených fabrikách opätovne sfunkčniť nemôže. Slovensko vzhľadom na technickú spôsobilosť a geografickú blízkosť môže relatívne rýchlo opravovať a vracať sfunkčnenú techniku obrancom Ukrajiny. Náklady v rámci celkovej miliardovej pomoci môže uhradiť Brusel. Do tohto rámca patrí aj ďalšia potrebná vojensko-obranná technika a spolupráca, o ktorej rozhoduje vláda Slovenskej republiky.

Ukrajina od prelomu rokov 2013/2014 doslova krváca pre svoje úsilie stať sa súčasťou Európskej únie. Nikto dnes netrpí za svoju národnú slobodu a integritu a za túžbu po spoločných európskych hodnotách tak ako Ukrajina. Svoj zápas o európsku budúcnosť Ukrajinci nazvali Revolúciou dôstojnosti. Dôstojnosť človeka je zdrojom našich základných a neodňateľných práv a povinností. Je zdrojom ľudskej rovnosti. Je prvou spomedzi hodnôt, na ktoré má s rešpektom pamätať Európske spoločenstvo.

Práve teraz, v najtemnejších hodinách osudového zápasu, keď sme svedkami vyvražďovania civilného obyvateľstva, brutálneho a bezohľadného ničenia krajiny, potrebujú obrancovia Ukrajiny počuť jasné, uisťujúce a povzbudzujúce postoje ostatnej Európy. Že Ukrajina znovu bude plnoprávnou súčasťou demokratickej a mierovej Európy. Slovensko ako dobrý priateľ a solidárny sused by preto malo na úrovni vlády a diplomacie, hlavne však ústami premiéra, opakovane navrhovať a podporovať čo najskoršie udelenie statusu kandidáta na členstvo v EÚ pre Ukrajinu.

K tomuto postoju by sa iste aktívne pridali ďalšie krajiny, zvlášť stredoeurópske. Najneskôr počas českého predsedníctva Rady EÚ, ktoré sa začína 1. júla, by sa tento návrh mal potvrdiť rozhodnutím Európskej rady.

Za predpokladu nastolenia mieru bude integračný proces Ukrajiny dlhoročný a bude spojený s rozsiahlou obnovou vojnou zničenej krajiny. Ale morálno-politický signál nespochybniteľnej, zrelej spolupatričnosti je potrebný teraz, bezodkladne. Tento status nemôže byť predmetom administratívneho, ekonomického či právneho posudzovania Komisiou. Je to politický postoj v čase smrteľného ohrozenia a zároveň zápasu o mier.

Únia nesmie byť len konzumentom mieru na európskom kontinente. EÚ musí byť aj tvorcom mieru. Slovensko je spoluzodpovedné za postoje a charakter Únie už 18 rokov. Je to čas zrelosti, maturitný vek. Pán premiér, nebojte sa hovoriť silným európskym hlasom!