Denník N

Olena nemôže pracovať, lebo už mesiac nevie pre syna nájsť škôlku. Štát sa nevie v Bratislave postarať o škôlkarov

Olena so synom v Rodinnom centre Ráčik. Foto – N
Olena so synom v Rodinnom centre Ráčik. Foto – N

Mestá upozorňujú, že ministerstvo nechalo nové miesta v škôlkach a školách pre deti z Ukrajiny iba na nich. Situácia je mimoriadna, štát by mal robiť viac ako inokedy, odkazujú.

„Máte miesto v škôlke pre moje dieťa?“ znie esemeska od Oleny. Už je to mesiac, čo žije v Bratislave, a túto otázku už položila desiatkam ľudí. Za celý čas nedokázala nájsť v hlavnom meste miesto v škôlke pre svojho triapolročného syna Sašu.

Olena prišla z Odesy evakuačným vlakom až do Ostravy, cestovala sama s malým synom. Z Česka prišla do Bratislavy za svojím druhým synom, ktorý tu študuje na strednej odbornej škole. Bývajú spolu s ním na jeho stredoškolskom internáte.

Obišla niekoľko materských škôl v bratislavskej Rači, každý jeden riaditeľ ju odmietol. Potom zašla na regionálny úrad školskej správy – ako to radí štát –, kde dostala stručnú odpoveď: miesta nie sú ani pre slovenské deti, nie ešte pre ukrajinské.

Bez toho, aby dala svoje malé dieťa do škôlky, si samoživiteľka Olena nemôže nájsť prácu a postaviť sa v novej krajine na vlastné nohy.

Do Bratislavského kraja prišlo zhruba sedemtisíc detí vo veku do 17 rokov a je možné, že veľká časť z nich si miesto v škôlke alebo v škole nenájde. Kým ženy z Ukrajiny sa bez starostlivosti o deti nemôžu zamestnať, starostovia sa boria s byrokraciou a nedostatkom peňazí a nemôžu pre deti utečencov založiť škôlky.

Kto pomôže Olene nájsť škôlku? Štát nie

Olena vie, že by mala väčšiu šancu nájsť škôlku mimo hlavného mesta. V Bratislave chce ostať so starším synom, ktorý jej pomáha zorientovať sa v novej krajine.

V Odese pracovala ako predavačka v cukrárni. Je jej jedno, čo bude robiť v Bratislave, po viac ako mesiaci si chce hlavne nájsť prácu. Kým sa však musí starať o malého Sašu, neprichádza to do úvahy.

Olena sa pýta, či by mohla zapísať syna do škôlky aspoň od septembra. Zatiaľ si nedokáže robiť dlhodobé plány a nevie, či sa ešte bude môcť vrátiť domov. V Odese jej nikto neostal, a tak ani s istotou nevie povedať, či jej byt Rusi nezbombardovali. Je však veľmi pravdepodobné, že v Bratislave by miesto v materskej škole nenašla ani na jeseň.

Štát Olene s hľadaním miesta nijako nepomohol. Keďže materské školy spadajú pod mestské časti, v Bratislave neexistuje žiadny koordinátor – jedno miesto, v ktorom by matkám poradili. Namiesto toho ženy klopú od dverí k dverám.

Olena v Rodinnom centre Ráčik. Foto N

Ministerstvo školstva odporúča, aby sa matky z Ukrajiny obrátili priamo na riaditeľov škôl či škôlok a hľadali miesto u nich. Olena to urobila, no všetci ju odmietli. Ministerstvo ďalej odporúča obrátiť sa aj na regionálne úrady školskej správy, ktoré plnia úlohu krajských odborov školstva. Olena tam zašla a hovorí, že tam sa ani nepozreli do počítača a rovno jej oznámili, že miesta nie sú.

Ministerstvo školstva zriadilo mapu, na ktorej môžu rodičia nájsť školy, ktoré ponúkajú voľné miesta. V Bratislave na tejto mape nie je žiadna materská škola, voľno v triede má len šesť základných škôl.

Olena trávi čas v rodinnom centre Ráčik, o ktorom sa dozvedela z facebookovej skupiny ukrajinských matiek v Bratislave. Každý utorok a štvrtok dopoludnia sa tam stretáva s desiatkou ďalších žien z Ukrajiny, ktoré sú v podobnej situácii.

V dvoch izbách behá asi desať detí, blízko každého z nich postáva matka. Olena tvrdí, že tam nemôže nechať syna samého bez dozoru a pracovať – v tomto centre nie je žiadny vychovávateľ. Chodí tam iba preto, aby sa Saša stretol s rovesníkmi a aby obaja počuli aspoň trochu ukrajinčiny.

Obce ministerstvu školstva: Vaša pomoc nám nepomôže

Do hlavného mesta podľa štatistík ministerstva vnútra prichádza najviac utečencov z Ukrajiny. Podľa dát tu o dočasné útočisko požiadalo takmer 15-tisíc ľudí, z toho takmer 6-tisíc detí do 17 rokov. Nevieme, koľko z nich tvoria tínedžeri a koľko najmenšie deti.

Tisícky nových žiakov sú pre bratislavské školstvo nápor. Na štátnych materských a základných školách v Bratislave študuje dokopy viac ako 43-tisíc detí. Pri štátnych stredných školách má štát čísla iba za celý kraj – v Bratislavskom kraji študuje vyše 23-tisíc stredoškolákov.

Ministerstvo školstva ako reakciu na nedostatok kapacít ponúklo, že obciam dá 10-tisíc eur ako pomoc na zariadenie každej novej triedy pre ukrajinské deti. Vyčlenilo na to milión eur, môže tak zaplatiť dvetisíc miest. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pred týždňom v piatok odhadol, že toto číslo bude na pokrytie kapacít stačiť.

Minister Gröhling spochybňuje, že by mali problém nájsť škôlku tisíce rodičov z Ukrajiny. „Deje sa to, čo pri bežných žiadostiach, že rodičia žiadajú duplicitne v niekoľkých škôlkach a žiadosti sa násobia,“ povedal.

Napríklad aj analytik Michal Rehúš vo svojom pravidelnom Školskom týždni pritom upozorňuje, že problém s miestami v škôlke je špeciálne v Bratislave aj pri obyvateľoch Slovenska a za rok len v Bratislavskom kraji nevyhovejú viac ako deväťtisíc žiadostiam o škôlku.

Foto N – Vladimír Šimíček

Minister Gröhling ešte predstavil zmenu, že regionálni hygienici povolia škôlkam zvýšiť kapacitu o 10 percent na prijatie detí z Ukrajiny.

Nové triedy pre ukrajinské deti pritom môžu byť dočasne zriadené aj bez toho, aby spĺňali prísne hygienické štandardy. Triedy môžu vznikať aj pri základných školách, centrách voľného času či základných umeleckých školách, kde regionálni hygienici „privrú oči“ – umožnia deťom učiť sa tam, kde sú aspoň základné štandardy.

Tieto opatrenia však ukrajinským matkám v Bratislave príliš nepomôžu. Únia miest Slovenska tvrdí, že nové miesta to obciam vytvárať nepomôže, pretože jednoducho nie je kde. „Mestá nemajú nadbytočné voľné priestory vhodné na zriadenie dočasných tried,“ hovorí Mária Wagingerová, zástupkyňa primátora Pezinka a poradkyňa únie pre školstvo.

Únia miest ministra vyzáva, aby predstavil stratégiu, ako tento problém riešiť. „Plán, ktorý predstavil pán minister, z dlhodobého hľadiska nie je riešením a naplno sa to prejaví po zápisoch do materských a základných škôl.“

V Ružinove by mohla byť škôlka v kultúrnom dome – ak to dovolí hygiena

Vďaka možnosti zvýšiť kapacity o 10 percent vzniklo v ružinovských škôlkach asi sto miest navyše pre malých Ukrajincov. Doteraz zaradili asi 50 škôlkarov a viac ako dvesto žiakov základnej školy. V základných školách majú miesto pre ešte asi dvesto školákov a 40 škôlkarov z Ukrajiny. Ďalšie už nájsť nevedia.

Ružinov je druhou najväčšou mestskou časťou Bratislavy, pobyt tam má prihlásených zhruba 81-tisíc obyvateľov.

Nové triedy síce môžu vznikať aj v základných školách, aj tie sú však v Ružinove preplnené. „Počet ľudí v Ružinove sa za 60 rokov takmer zdvojnásobil, ale žiadna základná škola nepribudla. Nemáme priestory na to, aby sme otvorili triedu škôlky v základnej škole,“ hovorí starosta Martin Chren. Dodáva, že po 60 rokoch by mali konečne pribudnúť dve základné školy, ešte sú len vo výstavbe.

Aj keď regionálni hygienici sľubujú privrieť oči nad novými triedami, ide predovšetkým o priestory, ktoré sú už teraz aspoň sčasti prispôsobené deťom – teda školy či detské centrá. Tie sú takisto plné.

V najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka (113-tisíc obyvateľov) majú iba dve centrá voľného času, ktoré sú však plne využívané. „Na jednej strane je našou snahou pomôcť aj deťom z Ukrajiny, na druhej strane je zároveň v našom záujme zachovať bežný chod škôl s ich plnou vybavenosťou vrátane športovísk a telocviční,“ tvrdí.

Mestské časti by možno našli priestory v iných budovách, nevedia však, ako sa na to budú regionálni hygienici pozerať. Starostlivosť o deti je veľmi citlivá – inštitúcie priestory posudzujú prísne aj preto, aby sa deťom v nevyhovujúcich priestoroch niečo nestalo.

V Ružinove zvažujú, že pre ukrajinských škôlkarov vyčlenia miestnosť v dome kultúry v Prievoze, pri ktorom je aj veľká záhrada. „To, či v priestoroch umiestnime 20 alebo 40 detí, závisí od rokovaní s hygienikmi. A tieto rokovania ukážu, či nám to vôbec bude umožnené,“ hovorí starosta Chren.

Kultúrny dom napríklad nemá prispôsobené sociálne zariadenia pre detí – teda nízke detské záchody či umývadlá. „Ak sa od tejto veci upustí, tak to budeme môcť otvoriť. Ak bude požiadavka na záchody detskej veľkosti, to už znamená stavebné úpravy, pri ktorých len povoľovanie trvá celé týždne,“ vysvetľuje starosta.

Dodáva, že 10-tisíc eur od ministerstva im pomôže pri vybavení triedy – napríklad na dokúpenie hračiek alebo malého nábytku, ako stoličky či postieľky. Stavebné úpravy však táto suma určite nepokryje.

Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že má ísť o účelové zariadenie vhodné pre deti, no nemusí spĺňať všetky podmienky vyhlášky o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Musí však spĺňať podmienky vyhlášky o požiadavkách na vnútorné prostredie budov. „Napríklad ustanovenia k pitnej vode, vnútornému prostrediu budov: osvetlenie, vetranie, vykurovanie a podobne,“ vysvetľuje.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Na ukrajinských žiakov školy peniaze nedostali

Rovnaký problém majú aj ďalšie mestské časti. „Aby bolo možné využiť ponúknutú dotáciu, mestská časť Bratislava-Nové Mesto by potrebovala voľné priestory, ktoré by bolo možné prebudovať. Žiaľ, takými priestormi v rámci škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti mestská časť momentálne nedisponuje,“ tvrdí hovorca Nového Mesta.

Priestory mimo škôl nie sú ani v Petržalke, ani v Starom Meste. V Petržalke doteraz prijali dvadsať ukrajinských škôlkarov, v Starom Meste iba deväť – tí však nastúpia až od septembra.

V iniciatíve Kto pomôže Ukrajine? sa Anna Symington Maar snaží presadzovať nové miesta v škôlkach. „Mestské časti nemajú kapacitu vytvárať nové priestory v škôlkach, pretože sú absolútne zavalení ďalšími povinnosťami z utečeneckej krízy,“ tvrdí.

Obce volajú po tom, aby v čase utečeneckej krízy nenechalo ministerstvo budovanie škôlok iba na nich, ale aktívne do toho vstúpilo. „Ako jedno z možných riešení vidíme, že štát sám vytvorí takéto kapacity vo vlastných zariadeniach aj s pedagogickým zabezpečením – najmä v tých prípadoch, ak deti z Ukrajiny spolu s rodičmi na Slovensku neplánujú zostať natrvalo,“ navrhuje mestská časť Nové Mesto.

Obciam robí problémy aj fakt, že ukrajinských žiakov im štát nezaplatí. Starosta Martin Chren vysvetľuje, že výstavba jednej škôlky stojí mestskú časť asi dva milióny eur, pričom ročne jeden škôlkar stojí asi tritisíc eur.

Na nových žiakov z Ukrajiny pošle štát iba jednorazový príspevok 200 eur, aj to iba základným školám. Základný normatív na jedného žiaka základnej školy je pritom necelých dvetisíc eur.

Riaditeľka Základnej školy Za kasárňou Monika Hulenová tvrdí, že príspevok 200 eur dajú rovno rodičom ukrajinských detí, pretože je určený najmä na školské pomôcky. V škole pritom majú už viac ako tridsať ukrajinských žiakov a náklady im, prirodzene, stúpajú. Potrebujú peniaze nielen na základnú prevádzku, ale napríklad aj na dokúpenie lavíc či šatňových skriniek.

„Pri novovytvorených triedach si mzdy zamestnancov – pedagogických a aj nepedagogických – hradí obec. To sú výdavky, s ktorými rozpočty obcí nepočítali,“ vysvetľuje Wagingerová z Únie miest Slovenska.

Mestská časť Staré Mesto tvrdí, že to by pre nich bola najväčšia pomoc. „Školy by potrebovali na ukrajinské deti v MŠ (predškoláci) a žiakov v ZŠ normatívy, teda príspevok na žiaka od štátu v rovnakej výške, aký dostávajú slovenské deti, aby mali finančnú istotu,“ tvrdí mestská časť.

Ministerstvo školstva sa obhajuje, že peniaze školám posielajú na základe počtu žiakov, ktorý nahlásili do 15. septembra minulého roku. Ak chcú peniaze na ďalšie deti, môžu vstúpiť do dohodovacieho konania. Pre školy je to však náročný proces s neistým výsledkom – nevedia, či dostanú takú sumu, o ktorú si žiadajú.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zakladanie nových škôlok sa neuľahčí

Okrem mestských častí by mohli ukrajinským deťom ponúknuť miesto aj súkromní zriaďovatelia, tých však aj naďalej zväzujú prísne podmienky.

V Novom Meste prevádzkuje škôlku Anna Symington Maar – prijať mohla štyri deti z Ukrajiny. Teoreticky by pre ne dokázala otvoriť celú ďalšiu triedu, nemôže to však urobiť. Nie je zaradená do siete škôl, a teda od štátu nedostáva peniaze na prevádzku.

Podľa Symingtonovej Maarovej regionálni hygienici naďalej nie sú naklonení tomu, aby povoľovali škôlky v iných súkromných priestoroch. „Zhovievaví budú iba pri otváraní nových tried už existujúcich materských škôl,“ vysvetľuje.

Ak by sa ukrajinské matky alebo učiteľky rozhodli, že si chcú založiť škôlku a dostávať na ňu peniaze od štátu, museli by si prejsť náročným byrokratickým procesom a splniť prísne nastavené podmienky. Na kolaudáciu takýchto priestorov podľa Symingtonovej Maarovej regionálni hygienici pozerajú naďalej prísne.

„Naďalej sa budeme snažiť presvedčiť úrad verejného zdravotníctva, aby z určitých pravidiel nateraz poľavil aj pre novovznikajúce škôlky. Bez nich nebudeme schopní vytvoriť dostatok miest na vzdelávanie všetkých detí v Bratislave,“ tvrdí.

„V prípade zriadenia rôznych improvizovaných skupín je potrebné, aby sa ich zástupcovia obrátili na miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva v SR a skonzultovali, či sú podmienky týchto priestorov vhodné na umiestnenie detí predškolského veku, respektíve prípadné nastavenie akceptovateľných hygienických a epidemiologických podmienok,“ tvrdí úrad verejného zdravotníctva.

Navyše tieto súkromné zariadenia mimo siete škôl od ministerstva školstva nedostanú ani len jednorazový príspevok 200 eur na ukrajinské deti, tvrdí Wagingerová z Únie miest Slovenska. Podľa nej v mnohých mestách práve tieto zariadenia dokážu miesta poskytnúť, no nemajú peniaze na to, aby to pre Ukrajincov robili zadarmo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Branislav Gröhling

Školstvo

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie