O novele vysokoškolského zákona – z defenzívneho súpera sa musíme zmeniť na kreatívneho partnera
Otázky, ktoré rezonujú na západ od našich hraníc, akoby sa nás ani netýkali. V diskusii k novele vysokoškolského zákona sa reprezentanti vysokých škôl ocitli v úlohe urputných obrancov existujúceho systému bez náznaku schopnosti kreatívnej akcie.
Autor je vysokoškolský učiteľ
Americký architekt a futurista Buckminster Fuller v roku 1981 vo svojej knihe Critical Path popísal takzvanú krivku znásobenia vedomostí (angl. knowledge doubling curve).
Podľa nej sa čas potrebný na zdvojenia objemu vedomostí za ostatné storočie skrátil zo 100 rokov na 12 mesiacov.
Štúdia, ktorú neskôr publikovalo IBM, ukázala, že v súčasnosti je tento čas 12 hodín.
A hoci sa nájde veľa kritikov Fullerových odhadov či futurologických predikcií Raya Kurzweila (Singularity is Near), Erica Schmidta a Jareda Cohena (The New Digital Age) či Ladislava Kováča (Konec lidské evoluce), ohromné množstvo dát, ktorému sme vystavení, je nespochybniteľná skúsenosť každého z nás.
Nevieme predpovedať, čo sa stane zajtra
Šialené tempo kultúrnej evolúcie možno ilustrovať zníženou schopnosťou prognózy jej ďalšieho smerovania. S tým súvisí bezprecedentná úroveň sociálnej dynamiky, nad ktorou strácame kontrolu.
Z dát, ktoré máme k dispozícii, dnes nevieme predpovedať, čo sa stane zajtra a aj tie najracionálnejšie odhady majú vysoký stupeň neistoty. Zo dňa na deň dokáže obrátiť svet naruby 100-nanometrový vírus, respektíve jeden zakomplexovaný šialenec. A my napriek všetkým technologickým výdobytkom pri hľadaní riešení iba vajatáme.
