Denník N

Žigo nejde na Havaj, ale do Göteborgu (ukážka z knihy Majstri sveta)

Úryvok z knihy Majstri sveta, ktorú vydal Denník N.

Späť do Švédska, teda, pardon, najprv ešte do USA. Favorizované Colorado vyhráva v 1. kole play-off NHL 3:1 na zápasy nad Los Angeles. A slovenskí fanúšikovia prežívajú zmiešané pocity – Ľubomír Višňovský a Žigmund Pálffy sú blízko k veľkému sklamaniu, no rovnako blízko aj k účasti na majstrovstvách sveta v Göteborgu.

Pozitívna nálada u fanúšikov reprezentácie sa však rýchlo mení. V piatom zápase v Colorade padá gól až v 63. minúte, keď Los Angeles zachraňuje Craig Johnson po Pálffyho prihrávke. Následne Kings vyhrávajú 3:1 aj vďaka prihrávkam Pálffyho a Višňovského, čím si vybojujú siedmy zápas. Tieto dve víťazstvá predlžujú účasť Los Angeles v play-off o ďalšie štyri dni. Ak Kings vyhrajú aj siedmy zápas, je jasné, že sa Pálffy s Višňovským k reprezentácii nepripoja. Prehra bude znamenať, že jedného z nich môžu dopísať na posledné zápasy skupiny s Rakúskom a Ruskom a druhého na štvrťfinále.

„Dôležité bolo, že vo vedení IIHF pochopili, že na majstrovstvách sveta potrebujú mať hviezdy,“ spomína Šťastný. „Tie priťahujú pozornosť, ľudia potom pozerajú zápasy, čítajú si o nich – tak sa propaguje šport. Postupne preto povolili viac hráčov na súpiske. Najskôr ich bolo 23, potom 24 a neskôr 25. Po každej časti dovolili dopísať na súpisku hráča. Spravíte teda súpisku na prvú časť, po druhej časti môžete dopísať jedného-dvoch a ešte po tretej jedného-dvoch. Keď kvalitný hráč vypadol v play-off, už mohol prísť na šampionát.“

Šťastný tvrdí, že všetko mohlo byť inak, nebyť jeho zásahu. „V Göteborgu nastal jeden nenormálne kľúčový moment. Ján Filc prišiel za mnou s tým, že musíme zatvoriť súpisku. Hovoril som mu: ‚Jano máme ešte čas, je predsa reálna šanca, že Los Angeles vypadne.‘ Povedal som mu, že určite čakáme. Na druhý deň vypadli a prišli k nám Višňovský s Pálffym. Keby som s Janom súhlasil, nemali by sme ich. Vysvetľujem si to tak, že tu vždy bola politika a kluby mali vplyv v hokejovom zväze. Tlačili na to, aby sme dopísali európskych hráčov.“ Filc mal k dispozícii „európskych“ hráčov, ktorí sa pripravovali s tímom – Ľubomíra Hurtaja a Hecla. Hurtaj sa napokon na súpisku nedostal, Hecla dopísali pred štvrťfinále. Filc nevyužil možnosť reagovať na tieto tvrdenia.

Keď Los Angeles prehralo v Colorade siedmy zápas 0:4, nasledovali udalosti, ktoré si pamätá inak Višňovský a inak Pálffy so Šťastným. „Žigo mi hovoril, že ide na Havaj. Ja som ho vtedy prehováral, nech ideme na majstrovstvá sveta. On opakoval, že sa ide na Havaj doliečiť, že to tam má už rezervované. Hovoril som mu: ‚Žigo, poď, bude dobrá partia. Spravíme niečo za ten Salt Lake. To treba odčiniť.‘ Nakoniec som Žiga prehovoril a dopadlo to tak, ako to dopadlo. S Jožom [Stümpelom] a Bolekom [Petrom Bondrom] hrali v prvom útoku dokonale,“ hovorí Višňovský.

Šťastný však bol prekvapený, že ešte ani nestihol zavolať Pálffymu a už volal Pálffy jemu. „Najskôr sme zavolali Višňovi a potom sa ozval Žigo, prečo mu nevolám. To bol zvrat v porovnaní s minulosťou. Predtým sme museli hráčov presviedčať a zrazu zavolal Žigo sám od seba: ‚Skončili sme, prečo mi nevoláte?‘ Vzťah hráčov k reprezentácii sa radikálne zmenil.“ Pálffy na otázku, či je pravda, že chcel ísť po sezóne na Havaj a presvedčil ho až Višňovský, odpovedal: „Nie, pamätám si, že som volal ja Petrovi Šťastnému, že letíme s Ľubom z USA rovno do Göteborgu.“

Dvojica hviezd priletela do Švédska, no bolo jasné, že jedna z nich si bude musieť sadnúť na tribúnu. „V tejto fáze sme nemohli dopísať na súpisku obidvoch. Jeden mohol hrať hneď, ale druhý musel čakať až do štvrťfinále. Rozhodli sme sa, že potrebujeme obrancu a Žigo bude čakať. Višňa bol fantastický hráč, ale bol mladší a Žigo bol o niečo lepší. V hokeji existuje nejaká seniorita a ide aj o egá. Nemôžete povedať Žigovi, že nebude hrať. Môže si povedať: ‚A načo som sem potom prišiel?‘ Zobral som si ho bokom a mali sme debatu. Pochopil to, možno od niekoho iného by to neprijal,“ tvrdí Šťastný, ktorý bol potom nadšený z toho, ako sa Pálffy správal.

„Spravil úžasnú robotu už vo fáze, keď nehral. Chodil s mužstvom a z každého si uťahoval. Namiesto toho, aby bol urazený, bol taký pozitívny miniklaun. Robil si srandu aj zo mňa a z brata Vlada. Pýtal sa nás: ‚Šťaváčikovia, a vy čo?‘ Je nenormálne dôležité, aby atmosféra bola dobrá, priateľská, uvoľnená. Uvoľnenosť je kľúčové slovo.“

„Prišli sme práve v čase, keď chalani hrali proti Švédom v osemfinálovej skupine. Časový posun nám spôsoboval veľké problémy, zaspávali sme na tribúne,“ spomína Višňovský. „Žigovi to vyhovovalo, lebo mohol regenerovať. Časový posun bol deväť hodín, pamätám si, ako som zaspával na mítingy. Ráno bolo rozkorčuľovanie, potom som si dal obed, šiel si ľahnúť a poobede nás so Žigom nevedeli zobudiť, lebo sme práve podľa amerického času mali noc. Pamätám si, že kým som sa prebral, bolo to hrozné. Rezali ma oči a trvalo dosť dlho, kým som sa aklimatizoval. Žigo začal hrať až proti Kanade a tam už bol tím zložený na play-off.“

Šťastný tvrdí, že si nechce predstaviť, čo by sa stalo, keby uzavreli súpisku bez Pálffyho. „To, čo prišlo od štvrťfinále, bolo niečo neuveriteľné. Každý zápas sa skončil remízou alebo o gól. Žigo mal v tých troch zápasoch sedem bodov, veď on tam spravil minimálne päťdesiat percent nášho úspechu. Kam by sme sa dostali bez Žiga?“

***

Zatiaľ čo Pálffy s Višňovským na tribúne bojovali s mikrospánkom, ich spoluhráči si niečo také na ľade nemohli dovoliť – hrali proti domácim Švédom. Dvojicu na tribúne akiste prebrali góly Šatana a Dušana Mila v tretej tretine. „Bol to krásny zápas. Vravel som si, wow, aký pekný hokej hráme, taký nebojácny. Čakali sme, že s domácimi Švédmi
prehráme 1:5 či 2:5 a bude po zápase. Chalani však vyhrali 2:1,“ spomína Višňovský.

Strelec víťazného gólu Dušan Milo zo Zvolena patril k „európskym“ hráčom, ktorí na turnaji zahrali nad očakávania dobre. „Duško Milo hral fantasticky,“ hovorí Šťastný. „Bol maličký, ale mal veľký prehľad, obratnosť a vedel hrať pozične. Všetko zvládal a ešte vedel aj pohotovo vystreliť, veľmi mi pripomínal Višňu. Aby ste sa s takou malou postavou presadili, musíte mať dobrý hokejový rozum a Duško ho mal. Som veľmi rád, že aj jemu šampionát pomohol a dostal sa zo slovenskej ligy do Švédska a Nemecka.“

Vtedy 29-ročný Milo v deviatich zápasoch strelil tri góly a na dva prihral. Jeho kariéra sa potom rozbehla. Hral za MODO, Lausanne aj Krefeld a Slovensko reprezentoval na dvoch ďalších majstrovstvách sveta. V roku 2003 v Helsinkách získal bronzovú medailu a v roku 2006 bol so šiestimi bodmi v siedmich zápasoch jedným z lídrov tímu na šampionáte v Rige.

Po výhre nad Švédmi mali Slováci štvrťfinále už takmer isté, ani prehra s Rakúskom by ich o postup zrejme nepripravila. Začali proti nim veľmi sústredene a už v 13. minúte viedli 3:0. Zdalo sa, že tentoraz zvládnu zápas s prehľadom, no prišlo uspokojenie a nasledovala najhoršia tretina na turnaji. Zrazu bolo 3:2, čo nahnevalo aj väčšinou pokojného Filca. V prestávke bol ráznejší ako zvyčajne, ozvali sa aj niektorí starší hráči a mužstvo sa zobudilo. Napokon z toho bola výhra 6:3. Hral už aj Višňovský a hneď strelil gól, ďalšie pridali Tomík, Országh, Pavlikovský, Lintner a Bartečko.

Po štyroch víťazstvách z piatich zápasov začali byť hráči aj tréneri poverčiví a dávali si pozor, aby v príprave na zápasy nič nemenili. „Napríklad ja som mal v autobuse presne stanovené miesto a musel som z neho vyjsť posledný. Mojím rituálom bol rozhovor so šoférom, hráči zas museli nastupovať na ľad vždy v rovnakom poradí,“ hovorí Filc. Šatan s Bondrom zas do kabíny nevchádzali dverami, ale oknom.

Tréner sa snažil udržať dobrú náladu aj spoločnými aktivitami. V Petrohrade dva roky predtým zobral hráčov do cirkusu, v Göteborgu im stačila aj návšteva českej reštaurácie „Bolo to preto, že vo Švédsku bola katastrofálna strava, neporovnateľná s tou z Petrohradu. Veľmi sme sa tešili na dobrú večeru, a keď sme mali na druhý deň voľno, dali sme si aj jedno-dve pivá, čo patrí do tej kultúry.“

Slováci vyhrali aj posledný zápas osemfinálovej skupiny proti Rusom – 6:4, napriek tomu skončili v tabuľke až tretí. Hoci mali osem bodov ako prví Švédi aj druhí Fíni, horšie skóre znamenalo, že sa na štvrťfinále museli presúvať z Göteborgu do Karlstadu a čakala ich favorizovaná Kanada. Dôležité bolo, že sa dvoma gólmi proti Rusom konečne rozcvičil Bondra. V prvých piatich zápasoch síce strieľal najčastejšie z našich, ale dal len jeden gól Poliakom.

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hokej

MS v hokeji

program slovenských hokejistov na MS vo Fínsku:

  • Francúzsko – Slovensko 2:4
  • Slovensko – Nemecko 1:2
  • Slovensko – Kanada 1:5
  • Švajčiarsko – Slovensko 5:3
  • Kazachstan – Slovensko 3:4
  • Taliansko – Slovensko 1:3
  • Slovensko – Dánsko 7:1

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie