Denník N

Za New York to stálo

Hlavnou "cenou" ceny pre umelcov je rezidencia v New Yorku, hovorí Jana Kapelová. Foto - Doruntina Kastrati
Hlavnou „cenou“ ceny pre umelcov je rezidencia v New Yorku, hovorí Jana Kapelová. Foto – Doruntina Kastrati

Kedy sa z ceny stáva súťaž a čo je skutočnou odmenou pre umelca – o svojich skúsenostiach píše Jana Kapelová, víťazka Ceny Oskára Čepana 2014.

Na Cenu Oskára Čepana som sa prihlásila dvakrát. Prvý raz na vyzvanie Márie Riškovej ako čerstvá absolventka bystrickej školy. Hovorila som si, že je to dobrá príležitosť, aby sa v Bratislave dostali k môjmu portfóliu. Druhý raz som sa prihlásila vlani, a to som sa dostala do finále.

Medzitým ma cena nelákala, moje portfólio i ja sme boli stále mladí do 35 rokov a zastávala som kritický postoj k jej organizácii. S Majou Štefančíkovou sme dokonca v roku 2013 vypracovali niekoľko otázok pre riaditeľku NCSU Bohdanu Hromádkovú, ktorá cenu zastrešuje. Mal to byť rozhovor pre internetový portál Artalk. Zaujímali nás témy ako kvantita a kvalita sprievodných programov, vyhlasovanie a vystavovanie výhradne v hlavnom meste, posun vekovej hranice, podmienenosť slovenského občianstva, funkčný web, ale i prestíž ceny, využívanie medzinárodnej siete obdobných cien YVAA a podobne.

Odpovede na ne sme mali dostať o dva týždne, potom o mesiac, neskôr nebol čas… O pol roka boli otázky nepriamo zodpovedané: „Nový realizačný tím tvorí výtvarník Tomáš Džadoň, kurátorka Barbora Šedivá a grafický dizajnér Boris Meluš“. „Cena sa nadýchla“ a nadšení organizátori začali riešiť jej početné neduhy. Niektoré témy ako „Za čo sa cena udeľuje?“, „Je umenie šport, aby sa v ňom súťažilo?“, „Čo je vlastne cenou?“, „V čom spočíva jej prestíž?“ mi však objasnila až osobná skúsenosť.

Za toto si to nedostala

Tak napríklad na otázku o tom, za čo je tá cena vlastne udeľovaná, som dostala odpoveď od člena poroty v gratulácii ihneď, ako som ju získala: „Gratulujem, ale nemysli si, že si to dostala za toto dielo.“ „Aha, takže to mám za celoživotnú tvorbu?“ pomyslela som si.

Na „tom diele“ som spolupracovala so svojím otcom. Nazvali sme ho – jeho rokmi obľúbenou frázou – Čakanie na materiál. Dlho ma fascinoval otcov prístup k nášmu domu (komokocke) ako umelca k procesuálnemu umeleckému dielu, ktoré neustále „vylepšuje“ a každé dotvorenie podpíše a pripíše aj dátum. Ak by niekto u nás obrátil zrkadlo, odložil drevený obklad, nazrel za skriňu, všade sú iniciály JK a dátum.

Otec pritom používa stratégiu recyklácie materiálov, vytrvalo, bez ohľadu na politické zriadenie štátu. To, že vzniklo práve toto dielo, rozhodla Žilina – ako „rodisko“ otcovej kreativity, ktorá sa intenzívne rozvíjala počas dvoch rokov strávených v miestnych vojenských kasárňach. Tam začali prvé náčrty domu, medzi riadkami v ľúbostných listoch mojej mame.

Kedy je z ceny súťaž

Ďalej som zistila, že v momente vyhlásenia víťaza/ky sa cena mení na súťaž. Lepšie povedané, mení sa správanie z kolegiálneho na rivalské, akoby sa ešte vždy dalo niečo vyhrať. Zaznievali poznámky ako: „Stačí, ak jej niekto spraví decko, a môžeš ísť do New Yorku miesto nej.“

Podobnými zážitkami či komentármi si určite prešla väčšina laureátov. Každoročným oznámením štvorice vznikajú a zoskupujú sa fankluby, ktorým záleží na tom, aby do dvorany víťazov vstúpil ich kamarát – favorit. Na druhej strane to potvrdzuje, že je cena pre umelecké kruhy dôležitá, pertraktovaná a prevetrávaná, aj keď sa neustále dookola pýtame, či je prestížna a pre koho vôbec.

Na 19. ročník ceny sa podarilo organizátorom pritiahnuť nesamozrejmú a početnú pozornosť médií. Ani som netušila, koľko ľudí pozerá správy a ako prestížne v nich na svoju rodinu a známych pôsobím. Na 35 sekúnd sa cez detailne známy interiér nášho domu a osobu môjho otca dotkli súčasného umenia.

Stálo to za New York

Do New Yorku som letela v januári, keď to na mne začínalo byť vidno. Priznám sa, že moje motivácie prihlásiť sa do ceny boli skôr o výlete do New Yorku ako o potrebe pocitu uznania či zadosťučinenia. Spätne som zistila, že pohnútky boli správne, pretože cenou Ceny Oskára Čepana je rezidencia v New Yorku!

Dvetisícšesťsto eur je priemerná trojmesačná výplata, ktorou zaplatíte dlhy a letenku frajerovi. Pozornosť kurátorov si získate aj prezentáciou svojej tvorby na výstavách. V New Yorku som však získala odstup a nadhľad nad svojou tvorbou – z iného kontinentu, stretom s inakosťou, s odlišnou mentalitou. A napriek tomu, že som sa o svojej tvorbe domnievala, že je lokálna, zistila som opak. Komunikuje s divákom kdekoľvek rovnocenne a aktuálne aj na skupinovej výstave v NY.

Uvedomila som si, že naše vzájomné kritizovanie (nie kritika) je zbytočné a neproduktívne. Mali by sme radšej empatickejšie pristupovať k vývinovým frustráciám slovenskej umeleckej scény. Tento ročník potvrdil, že Cena Oskára Čepana už „dýcha samostatne“ a dokáže sa nezávisle rozhodovať o pravidlách a svojej organizácii. Nemá potrebu obracať sa na svojho staršieho brata v Česku. Bolo načase, veď už má dvadsať!

Jana Kapelová, Cenu Oskára Čepana získala v roku 2014

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie