Putin chce vojnu vyhrať do 9. mája. Opisujeme, čo sa môže diať na fronte najbližší mesiac

Už aj americké médiá s odkazom na spravodajské zdroje hovoria o tom, že ruský diktátor Vladimir Putin chce na Ukrajine zvíťaziť do začiatku mája. Tak, aby 9. máj, oslavovaný v Rusku ako deň víťazstva nad nacistickým Nemeckom, mohol byť aj dňom oslavy triumfu nad Ukrajinou. Môže sa mu to podariť?

Ruské jednotky pred niekoľkými dňami vypratali prakticky celú severnú Ukrajinu, o ktorej dobytie sa niekoľko týždňov snažili. Ťažisko vojny sa presunulo na východ krajiny, kam sa presúvajú aj niektoré stiahnuté ruské jednotky – tie, ktoré sú ešte bojaschopné.

Rusi pred dvoma týždňami vyhlásili, že im vlastne vždy išlo len o Donbas. Bol to hlavne akýsi „damage management“ (správa škôd) po úplne nevydarenej ofenzíve: potrebovali upútať pozornosť na cieľ, na ktorý si veria, aby potom mohli povedať, že vyhrali.

Kľúčovým bojiskom bude Izium

Či je pre nich opanovanie Donbasu naozaj dosiahnuteľné, však teraz bezpečnostní a vojenskí experti nevedia jasne predpovedať.

Kto sleduje vývoj bojov na východe Ukrajiny, vie, že územné zmeny sú v posledných týždňoch minimálne. Všeobecne útočia skôr ruské jednotky, niekedy Ukrajinci dobyjú pár štvorcových kilometrov späť. Ale tamojší front sa nijako zásadne nepohybuje.

Pre prehľad, o čo (a akými kartami) sa na donbaskom fronte hrá, sa oplatí preštudovať nasledujúcu mapu. Jej autora na Twitteri sledujú poprední vojenskí analytici i vysokí českí dôstojníci; z hľadiska mapových nákresov i interpretácií diania patrí v ukrajinsko-ruskej vojne k uznávaným.

4/ Kharkiv-Donbas Strategic Front. Russian forces continue small-scale offensive action SW of Izium and in the Sievierodonetsk salient. Separatist forces are still attempting to breakthrough Ukrainian defenses along the LOC. Mariupol has yet to fall to Russian forces. #Donbas pic.twitter.com/iFmgFx13ms

— Jomini of the West (@JominiW) April 6, 2022

Jedno z kľúčových bojísk sa v tejto chvíli nachádza pri meste Izium. To ponúka prechod cez rieku Donec, ktorá v oblasti tvorí spolu s priľahlými prítokmi, močiarmi a slepými ramenami pomerne výraznú prírodnú prekážku.

Izium ovládajú Rusi, južne od neho sa bojuje. Záleží tak veľmi na tom, či ruské jednotky dokážu využiť „predmostie“ na južnom brehu rieky Donec alebo či ukrajinská armáda ich útok zastaví.

Rusko už do oblasti prisunulo vojakov, ktorých stiahlo z ukrajinského severu.

Jednotky, ktoré prielom nezariadia

„Tieto jednotky sú vyčerpané, preriedené, s nízkou morálkou i zlým velením, ale sú zrejme to najschopnejšie, čo ruská armáda môže ihneď vrhnúť do útočných operácií. Ak ich dokážu efektívne nasadiť pozdĺž rieky Donec, môže to výrazne zmeniť situáciu.

Pre Rusov dáva zmysel prebíjať sa juhozápadne od Iziumu, aby sa vyhli útočeniu cez obranné línie na Donci a bojovali v otvorenom teréne západnej časti Donbasu, ktorý praje manévrovaniu väčších jednotiek,“ píše autor mapy.

Na spomínanom hodnotení prisúvaných ruských jednotiek panuje v bezpečnostnej komunite viac-menej zhoda. Že sa budú potrebovať dať výrazne do formy, doplniť sa o ľudí aj techniku, aby mali bojovú hodnotu, hlási aj britská rozviedka a nezávislý Inštitút pre štúdium vojny.

Briti napríklad odhadujú, že nasadenie týchto síl na miesta bojov preto potrvá najmenej týždeň.

S blížiacim sa masívnym ruským útokom v oblasti Donbasu počítajú aj analytici inštitútu. Aj oni sa prikláňajú k názoru, že jednotky vyčerpané predošlými neúspešnými útokmi front pri Iziume neprerazia.

Ukrajinci podľa inštitútu budú schopní posilniť východný front niektorými jednotkami z oblasti Kyjiva. „Nie je pravdepodobné, že by ruské sily dobyli celú Doneckú a Luhanskú oblasť, pokiaľ jednotky pri Iziume nedokážu obkľúčiť Ukrajincov rozmiestnených pri línii dotyku na východnej Ukrajine,“ píše inštitút.

Takýto útok, rovnako ako dobytie zhruba 120-tisícového mesta Sloviansk, by znamenal obkľúčenie nemalej časti ukrajinských síl vo výbežku okolo Severodonecka a Lysyčanska. A každý boj znamená utrpenie civilistov, tí sa preto z východu Ukrajiny snažia dostať preč.

Rezervovaný postoj k bojovej hodnote presúvaných ruských posíl však neznamená, že by Moskva mala v oblasti sily malé. Zatiaľ čo čítate tento článok, ruské delostrelectvo priebežne oslabuje ukrajinskú obranu na východe. Ukrajinci sú odhodlaní, ale zároveň unavení.

Krátka alebo dlhá vojna?

Tvorba predpovedí, čo bude ďalej, je ťažká: áno, Ukrajincom sa zatiaľ darí oveľa lepšie, než sa očakávalo.

Nie je však jasné, do akej miery budú boje na východe krajiny náročné na živú silu i materiál (teda „opotrebovávacie“) – zatiaľ sa zdá, že skôr viac. To prináša otázky, ako dobre dokáže Ukrajina nahrádzať techniku, o ktorú prichádza, a ako Rusko zvládne riešiť pechotne poddimenzované bojové jednotky, straty vojakov a upadajúcu morálku.

Na to, aká je otázka zdrojov pre Moskvu dôležitá, upozorňuje napríklad americký bezpečnostný expert so zameraním na Rusko Michael Kofman.

„Moskva sa snaží bojovať s najrozľahlejšou krajinou Európy bez toho, aby vyhlásila vojnový stav. Ukrajina plne mobilizovala, má rozsiahlu podporu Západu. Rusko má na papieri viac vojakov a materiálu, oboje je však politicky nedostupné,“ usudzuje Kofman a dodáva, že na zlepšenie svojich možností by Rusko potrebovalo vyhlásiť vojnový stav.

Tým by však zneistilo obyvateľov, ktorým ruská propaganda servíruje príbeh, ako sa „špeciálna vojenská operácia“ darí úplne podľa plánu. Podľa súčasných pravidiel – pravda, obchádzaných – Rusko napríklad nemôže nasadiť do boja brancov.

„Je to tak trochu príbeh jednej armády, ktorá má mnoho mobilizovaných vojakov a chýba jej technika, a druhej armády, ktorá má veľké rezervy techniky, ale problém s dostupnou živou silou, pretože nemobilizovala,“ porovnáva Kofman ukrajinské a ruské pozície.

Keď ide o otázku výhľadu a vojnových šancí, ponúka, ako sám hovorí, neuspokojivý záver: „Ak sa z toho stane zdĺhavá opotrebovávacia vojna, zdá sa mi, že Ukrajina je v o trochu priaznivejšej pozícii, ale úprimná odpoveď je, že to závisí od priveľkého množstva faktorov,“ uzatvára.

Analytik a publicista Tom Cooper usudzuje, že bitka o Donbas už fakticky prebieha. V uplynulých dňoch Rusi zhromaždili pri Iziume početné jednotky so silou zhruba 12 až 15 práporových úlohových zoskupení (vojnu na Ukrajine začalo Rusko zhruba so 120 týmito jednotkami a teraz sa odhaduje, že ich má bojaschopných asi 80 – pozn. red.). „Neprekvapivým výsledkom je veľká bitka obrnených jednotiek,“ dodáva.

Cooper upozorňuje, že ukrajinské jednotky v oblasti majú síce vysokú morálku, ale už štyridsať dní v kuse bojujú a potrebujú posily.

Výbežok ukrajinskej obrany okolo Severodonecka podľa Coopera ohrozuje aj to, že sa ruské jednotky na juh odtiaľ prebíjajú západným smerom. „Každý ruský postup vpred znamená, že ďalšia ukrajinská jednotka držiaca pozície utrpela výrazné straty,“ upozorňuje.

Celkom iná vojna

Charakter bojov na východe Ukrajiny je iný ako na jej severe, kde Ukrajinci chaoticky útočiacu ruskú armádu prakticky vyškolili a spôsobili jej ťažké straty.

Ruské velenie už nepochybne dobre vie, že stojí proti odhodlanému a schopnému protivníkovi, ktorý dokáže svoje jednotky dobre koordinovať a efektívne nasadzovať. Už nečaká, že jeho vojakov budú niekde vítať s orgovánom. Velitelia vedia, že ak chcú s útokom uspieť, potrebujú sa naň lepšie pripraviť a dobre ho viesť.

Ukrajinci majú zo Západu pomerne dobrý prísun ľahkej techniky, napríklad protitankových či protileteckých riadených striel. Túto výhodu budú mať aj naďalej. Ale pri zložitejších zbraniach sa môže prejaviť napríklad dĺžka výcviku obsluhy a koniec koncov aj obtiažnosť nahrádzania stratenej a poškodenej techniky.

Veď napokon aj preto sa už niekoľko týždňov obracajú na Západ so žiadosťami o dodávky ťažkých zbraní. Niektoré už dostávajú a punc prvej krajiny, ktorá z armádnych zásob posiela tanky, si vydobylo Česko.

Česi s Ukrajincami rokujú aj o opravách techniky, ale zostáva otázkou, či sa dohodnú, a ak áno, akú opravárenskú kapacitu majú. Teda či to boje na Donbase nejako výrazne ovplyvní.

„Aj keď sa zdá, že Ukrajina je v opotrebovacej vojne momentálne úspešnejšia, ak ruská armáda obmedzí rozsah svojich operácií a zníži svoje straty, môže pokračovať v boji aj do budúcnosti. V najbližšej budúcnosti sa teda zrejme nedočkáme vojenského riešenia konfliktu. Pokiaľ existuje cesta k rýchlemu ukončeniu vojny, je to skôr cesta politická a diplomatická ako vojenská,“ usudzuje plukovník Martin Bulka z Univerzity obrany v texte pre odborný magazín Obrana a strategie.