Nedeľná nekázeň: Ľudia nie sú čísla

Z výsledkov sčítania obyvateľov vyplynulo, že počet tých, ktorí sa prihlásili k cirkvám na Slovensku, poklesol. Dvojnásobne však vzrástol počet ľudí, ktorí uviedli, že sú bez vyznania.

Otázkou ostáva, akú výpovednú hodnotu majú dáta, ktoré zaznamenávajú postoj ľudí k cirkvi. Čo to vypovedá o ich viere? Mnohí sa môžu hlásiť k cirkvi, ale nemusí z toho automaticky vyplývať, že sa vo svojom živote, vo svojich rozhodnutiach podľa svojej viery aj riadia – a naopak: tí, ktorí sa stále pýtajú a hľadajú, ako môžu uskutočňovať Ježišovo prikázanie lásky k človeku, k ľuďom, sa zas nemusia hlásiť k členstvu v cirkvi. Vzťah k cirkvi sa nerovná vzťahu k Bohu.

Podľa správ, ktoré sa o Ježišovom pôsobení zachovali v evanjeliách, mu nešlo o počty. Efektivita Jeho činnosti sa nedala vyjadriť v číslach. A hoci to, čo hovoril a čo robil, zaujalo davy, mnohých svojimi principiálnymi postojmi a tým, že odmietol naplniť ich očakávania, nakoniec sklamal a opustili Ho. S človekom, s ľuďmi hovoril nezávisle od príslušnosti k vyvolenému národu alebo toho, či a akým spôsobom vyznávali svoju vieru.

Ježiš venuje pozornosť všetkým ľuďom bez rozdielu. Tým, ktorí čítajú Tóru a stretávajú sa v synagóge, ale aj tým, ktorých do nej ani nevpustia. Venuje sa ľuďom, ktorí úzkostlivo dbajú o dodržiavanie Božieho zákona, ale aj tým, ktorí veľmi dobre vedia, že klamú, zavádzajú. Stretáva sa s vplyvnými osobnosťami vtedajšieho spoločenského života, so vzdelanými a solventnými, ale hovorí a dotýka sa aj ľudí nakazených infekčnými chorobami, žien odsúdených na ignoráciu za „nečistotu“ či ľudí s duševnými poruchami.

Nikdy nekalkuluje, aké stretnutia, aké vklady a investície môžu mať zmysel. Nevyratúva pravdepodobnosť, koľko z tých, s ktorými sa rozpráva, ktorých uzdraví, zmení svoj život alebo prejaví vďačnosť. Robí to bez akéhokoľvek nároku. Len tak. Z presvedčenia. Z lásky.

Väčšine z nás takáto veľkorysosť chýba. A ťažko povedať, či je to len príčina alebo dôsledok našich frustrácií a zmätkov. Orientujeme sa na úspech, v cirkvi na to, ako dosiahnuť spásu duše, večný život. Premýšľame, kam a koľko vynaložiť, aby sa to oplatilo. Je možné, že tieto rovnice a priama úmernosť platí o investíciách do majetku, ale vzťahy, hodnota a dôstojnosť ľudského života zameraním na výsledok či výkon strácajú. Trpia.

Vždy sú a budú dôležité hodnoty, ktoré sa nedajú vyjadriť v číslach. Prejavujú sa v malých, obyčajných veciach. V dôvere a trpezlivosti, ktorú vkladáme do vzťahov. Čas a pozornosť, ktoré venujeme svojim partnerom alebo partnerkám, deťom, rodičom, sú dôležité vklady. Ich cena stále rastie. Ubezpečujú nás o tom, že hodnotu a dôstojnosť máme bez toho, aby sme stále museli niekomu niečo dokazovať, aby sme si ju museli zaslúžiť.

Je medzi nami veľa ľudí, ktorí podporujú toho, kto je v núdzi, lebo im to dáva zmysel, robia to vďačne. Radi. Vytvárajú predpoklady na prijatie ľudí, ktorí sa inde cítili hriešni. Vychádzajú v ústrety ľuďom inej pleti, náboženstva, sexuálnej orientácie alebo ľuďom, ktorí nevedia nájsť východisko zo života na ulici. Pomáhajú bez toho, aby vypočítavali, či sa im niekedy niečo vráti. O svojej viere nehovoria – hlásia sa k nej svojím konaním.

Ľudia, ktorí sa k Bohu, k Ježišovmu dielu nehlásia len formálne (napríklad pri sčítaní obyvateľov), ale hlavne tým, že konajú v súlade s prikázaním lásky, budú mať iným vždy čo ponúknuť. Hneď, keď sa v súlade s Božím plánom budú systematicky a vytrvalo podieľať na presadzovaní práva a spravodlivosti tam, kde žijú. Vtedy, keď budú schopní sebaskúmania a budú tento proces vnímať ako príležitosť na nový začiatok. Vtedy, keď budú medzi sebou s empatiou prijímať ľudí, ktorí vedia, že zlyhali, a chcú to zmeniť. Vtedy, keď sa budú spájať, aby premýšľali, čo môžu urobiť pre to, aby nezaťažovali životné prostredie.

Kvôli osobnostnému rastu dnes ľudia vyhľadávajú a platia si koučov a terapeutov. Každý z nás potrebuje človeka, ktorý by ho dokázal vypočuť a sprevádzať; vždy, ale najmä vtedy, keď je preťažený, cíti sa neužitočný, keď ho tlačia výčitky, úzkosti alebo závislosti, hoci sa navonok javí ako spokojný a úspešný. K tomu, ako sa má a čo naozaj prežíva, sa dá dostať len v dôvere, v bezpečí. K tomu, aby sme takéto prostredie vo svete vedeli vytvárať a aby sme sa doň mohli vracať, nás motivuje Ježišova veľkorysosť.

To, že sa k cirkvi hlási čoraz menej ľudí, je zaujímavá informácia. No dôležitejšie je to, aby sme pochopili, že pretvárka, násilie, vojna, všetko, čo svojím nekonaním akceptujeme, je s vierou v Boha v rozpore. Ak budeme schopní pripustiť si to, bude nás to nútiť hľadať novú identitu cirkvi. Mať odvahu skúmať a pomenovať úlohy cirkvi pre ľudí v 21. storočí. Pre všetkých ľudí, bez rozdielu. Cirkev má dať jasne najavo, že jej cieľom je smerovať k novým podobám lásky! Boh – Láska nás, všetkých, inšpiruje k odvážnemu konaniu dobrých skutkov, k prekonávaniu zla dobrom. V tom je budúcnosť.