Francúzsko nečakajú dva pekné ani príjemné týždne
BBC spočítala, koľko dostali kandidáti ultrapravicových aj ultraľavicových síl, a vyšlo jej, že je to viac ako 50 percent hlasov.
Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb sa skončilo podľa očakávaní. O dva týždne sa v boji o kreslo v Elyzejskom paláci stretnú súčasný prezident Emmanuel Macron a kandidátka ultrapravice Marine Le Penová. Zopakuje sa tak situácia z roku 2017.
Hoci Macron ide do druhého kola s väčším náskokom voči Le Penovej ako pred piatimi rokmi, vôbec to neznamená, že prezidentský úrad má istý. Práve naopak, očakáva sa, že ak aj zvíťazí, bude to tesnejšie ako minule.
Vtedy ho ako politického nováčika s osviežujúcim imidžom a aj zo strachu, aby sa prezidentkou nestala antimoslimská, antisemitská, antimigrantská a protieurópska Le Penová, volili dve tretiny voličov. Dnes mu v druhom kole predpovedajú okolo 54 percent hlasov.
Macron už nie je novou tvárou, veľmi rýchlo sa z neho stal klasický politik, ktorý vie byť arogantný a ktorému jeho elitné vzdelanie a predchádzajúce pôsobenie v bankovníctve nedovoľovalo priblížiť sa k obyčajným Francúzom a pochopiť ich obavy. Napríklad z vysokých cien, globalizácie, ako aj z toho, že im ľudia ako Le Penová zdôrazňovali, že „ich“ Francúzsko už nie je vinou migrantov tým, čím bývalo.
Le Penová má zároveň už trochu iný imidž ako v roku 2017. Navonok opustila svoju najradikálnejšiu agendu, vstala z popola, keď zahanbujúco pohorela na volebnej debate pred druhým kolom.
Iné je aj Francúzsko. Už dávnejšie tam prestalo platiť rozdelenie na konzervatívnu pravicu a socialistov a posledných päť rokov sa tento trend aj vďaka Macronovi a jeho stredovej politickej strane La République En Marche! ešte prehĺbil.
Stred, extrém, extrém
Ukázali
