Čo prekladáš: Jitka Rožňová o putovaní s grófom Andrássym po východných Indiách
Keď ma občianske združenie Čierne diery a Múzeum Betliar oslovili s návrhom na spoluprácu pri preklade cestopisnej knihy grófa Emanuela I. Andrássyho, úprimne ma to potešilo. Vnímala som to a stále vnímam ako veľkú výzvu, a to aj napriek tomu, že s prekladmi textov z 19. storočia už isté skúsenosti mám. Každý text je však iný a neporovnateľný a taká je aj prekladateľská skúsenosť s ním spojená.
Venujem sa najmä prekladom poézie a prózy, čiže cestopis je v mojom „portfóliu“ novým žánrom. Ale hlavným dôvodom môjho nadšenia bol samotný text a jeho autor, ktorý patrí medzi významné osobnosti našej histórie a je neoddeliteľne spätý s územím dnešného Slovenska.
Bol poslancom uhorského snemu, členom Uhorskej akadémie vied, hlavným županom Turnianskej, Gemersko-malohontskej a Zemplínskej župy, inicioval prestavbu betliarskeho kaštieľa do súčasnej podoby a ako veľký podporovateľ baníctva sa pričinil o to, že Gemer sa stal jednou z najvyspelejších žúp Uhorska. Ako zanietený cestovateľ absolvoval trojročné putovanie po exotických krajinách Ázie a Afriky. Svoje cenné skúsenosti a poznatky spracoval a vydal v roku 1853 v 350-stranovej cestopisnej knihe s názvom Cesty po východných Indiách (Utazás Kelet Indiákon), ktorá by sa mala teraz dostať prvýkrát aj k slovenským čitateľom.
V diele, ktoré patrí medzi literárne unikáty a svojou štruktúrou sa približuje k itinerárom, gróf Andrássy opisuje
