Denník N

Dobro je

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Človeku by aj blivno ostalo z tohto všetkého, ak by okolo seba nevidel toľko dobra.

Na juh od nás Orbán vyhral voľby, Kotleba nejde do väzenia, takže náckovia sa u nás nemajú čoho báť, na východ od nás sledujeme genocídu v priamom prenose a slovenský pohostinný národ závidí Ukrajincom vojnu. Facebookové kontá s mačičkou a gerberami v profilovke vedia, že útoky na Ukrajinu sú zinscenované, že Jožko Mrkvička má pravdu, lebo Jožko vie viac ako médiá. Tie klamú. Jožko nie.

Ľudia už za ten krátky čas aj kúsok znenávideli tých Ukrajincov, ktorí stoja v rade na humanitárnu pomoc, aby nám Slovákom ukradli ryžu a pohánku. Ospravedlňujú si to tým, že šíria hoaxy, kde síce nesedia úplne základné fakty, ale veď kto by to čítal celé, keď už v samotnom nadpise je „prauda“.

Tí, čo majú na kabáte, či len tak virtuálne modro-žltú vlajočku, sú zaslepení a netušia, že každá minca má dve strany a že nič nie je čiernobiele. Veď pravda sa raz ukáže, hovoria Mrkvičkovci napriek tomu, že ju už vyše mesiaca vidia vo všetkých správach na celom svete. Zrejme má časť ľudstva pocit, že herci, čo napriek dobre mieneným radám nešli posledné dva roky dokladať tovar do Tesca, tak túžia po svojej hereckej kariére, že vyštartovali v komparznom nábore do Buče zahrať si surovo zavraždených ľudí ležiacich po uliciach, prejdených tankom. A v tom Mariupole sa tí ľudia kde skrývajú? V divadle! Ha! Náhoda????

V podstate ktovie, či tá vojna ešte je, lebo veď „už to nie je také strašné“, zase nás strašili a my sme naleteli! Čo teraz s toľkými jódovými tabletami, keď máme ešte plné skrine cestovín z jari spred dvoch rokov?

Možno sa stačí z času na čas pozrieť na mapu liveuamap.com. Východ Ukrajiny husto posiaty červenými ikonkami hlásiacimi útoky Ruska. Normálne všetko po starom: strieľajú na nemocnice, dobrovoľníkov, humanitárne konvoje. Nie, nepozerajte si to preto, aby ste zase dostali strach. Teraz, keď už zase pokojne nakupujete v Auparku, kde už konečne nie je taká šóra tých utečencov, čo prišli na drahých autách (inak z auta sa fakt nenaješ, moje deti to vyskúšali za vás a nič). Pozrite si to preto, aby sme nezabudli, že sa to ešte neskončilo.

Aby sme neostali rezistentní voči násilu a debilite. Nesmieme ostať ticho!

Človeku by aj blivno ostalo z tohto všetkého, ak by okolo seba nevidel toľko dobra. A pomoci. Pomáhať pomáha. Všetkým zúčastneným. Na záver tohto cynického textu by som chcela napísať, že aj málo je veľa a ponoriť sa do bubliny dobra spôsobuje, že ste si (občas) celkom istí, že všetko dobre dopadne.

Pomáhať sa dá tak rôzne, až sa stalo mojou vášňou sledovať to. Stačí zaniesť hoc aj krabičku čierneho čaju a šálku, ktorú ste dlho nepoužili, do humanitárnej zbierky Kto pomôže Ukrajine, poslať hoc aj euro do zbierky Post Bellum (oni kupujú pre vojakov napríklad ďalekohľady, topánky), alebo aj kúpou kníh, mnoho lokálnych tvorcov dáva časť zo zárobku na pomoc pomáhajúcim organizáciám, dá sa pomôcť aj novým tetovaním od ukrajinskej tatérky, ktorá tu spolu so svojou mamou a 80-ročnou babičkou našla nový domov a aj bezbrehým chvastaním sa, čo sa vám podarilo a ako ste pomohli, komu ste pomohli a že už viete pár ukrajinských slov, zdieľaním výziev a ignorovaním trollov… Dobro je! Tak ho nechajme vyhrávať nad Mrkvičkovcami. Dobro je. Bodka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie