Čo sme rozdelením republiky stratili a čo našli
Rozvod nie je lacný špás. Najmä keď sa delí dvojčlenná federácia. Tu je veľmi krátky a nevyhnutne neúplný zoznam ziskov a strát.
Čo sme teda stratili?
- Značku krajiny. Československo, resp. „Čeko“ bolo vo svete určitým pojmom. Slovensko je mimo Európy takmer neznáme a v Európe ho okrem našich susedov tiež nepozná veľa ľudí.
- Spoločné bývanie. Rozdelenie krajiny zvyšuje fixné náklady na obsluhu štátu (za predpokladu rovnocennej kvality). Dvaja prezidenti, dve siete ambasád, dve armády atď.
- 90. roky. Platí, že štáty sa udržujú tými princípmi, na základe ktorých vznikli. Naši politici sa nepýtali ľudí, či chcú žiť v samostatnej krajine. A potom sa nepýtali ani na iné dôležité veci. Divoká privatizácia, finančné pyramídy, hrubokrkí so zlatými reťazami a „domáca kapitálotvorná vrstva“ poznačili Slovensko omnoho viac ako Česko. Do EÚ sme sa dostali v prvej vlne rozšírenia, ale s odretými ušami.
- Slovenčinu v Česku. Kto pred rokom 1993 písal knihy alebo natáčal film, robil to pre 15 miliónov ľudí. Úspory z rozsahu boli nepopierateľné. Dnes sa mladí Česi so Slovákmi rozprávajú často v angličtine.
- Mladé mozgy. Do Česka emigrovali desaťtisíce nadaných mladých ľudí.
A čo sme našli?
- Zodpovednosť za riadenie vlastnej krajiny. Už sa nedá vyhovárať na Pragocentristov. Ešteže je tu Brusel a jeho byrokrati. Otázka „kto na koho dopláca“ už nie je tromfom pokleslých politikov.
- Národnú hrdosť. Máme vlastné futbalové a hokejové mužstvo, ktorým sa občas niečo podarí. A Poliakov a Maďarov právom šokoval slovenský ekonomický úspech.
- Viac voľnosti v ekonomickej politike. S Čechmi by sme do Eurozóny nevstúpili.
Straty boli v krátkodobom výhľade vyššie ako zisky. Dvojčlenná federácia však nikde na svete nefunguje. Slovensko by si nakoniec zvolilo vlastnú cestu aj dobrovoľne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
