Lucia Osvaldová
Veronika Prušová
Predseda ĽSNS Marian Kotleba sa nechce vzdať poslaneckého mandátu a chce ďalej hlasovať v parlamente. Oznámil to na Facebooku necelý týždeň po tom, ako ho Najvyšší súd uznal za vinného za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd za odovzdávanie šekov so sumou 1488 eur.
Najvyšší súd ho odsúdil na trest šesť mesiacov s podmienečným odkladom na rok a pol podľa paragrafu 422. Najvyšší súd zrušil pôvodný rozsudok Špecializovaného trestného súdu z októbra 2020, ktorý predsedu ĽSNS posielal do väzenia na štyri roky a štyri mesiace.
Kotleba tvrdí, že vzhľadom na to, že dostal len podmienečný trest, ostáva jeho mandát platný a zúčastní sa aj na najbližšej parlamentnej schôdzi, ktorá sa začne 26. apríla.
O čo presne ide?
V ústave sa o zániku poslaneckého mandátu píše v článku 81a – poslanec o mandát príde, keď uplynie volebné obdobie, mandátu sa vzdá, stratí voliteľnosť či po rozpustení Národnej rady.
V prípade Kotlebu je dôležité, že o mandát príde aj poslanec, ktorý bol odsúdený „za úmyselný trestný čin alebo bol odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody“.
A práve na podmienečný trest sa teraz Kotleba odvoláva. „Ak je trest podmienečne odložený, tak účinok trestu v podobe straty mandátu poslanca nenastáva, mandát nepadá, čiže poslancovi ostáva,“ presviedča Kotleba vo videu. Zároveň tvrdí, že úmysel mu na súde nebol dokázaný.
To však nie je pravda – v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý zaznel na pojednávaní, sa totiž doslova spomína jeho priamy úmysel.
„Obžalovaný tým, že verejne používal symboly a heslá prejavujúce sympatie k ideológiám, ktoré smerujú a v minulosti smerovali k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú a náboženskú nenávisť, sa dopustil prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa paragrafu 422, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle,“ zaznelo v odôvodnení Najvyššieho súdu.
Súd teda pri vyhlasovaní rozsudku skonštatoval, že Kotlebov čin považuje za úmyselný. Paragraf 17 Trestného zákona hovorí aj to, že na trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Keďže v paragrafe 422, za ktorý bol Kotleba odsúdený, zmienka o možnosti viny aj z nedbanlivosti nie je a predseda ĽSNS odsúdený bol, je zrejmé, že ide o úmyselný trestný čin.
Denník N oslovil kanceláriu Národnej rady s otázkou, ako budú v Kotlebovom prípade postupovať. Kancelária zatiaľ čaká na doručenie písomnej verzie rozsudku, ku Kotlebovmu mandátu sa vyjadrí až potom.
Pri úmyselnom trestnom čine príde o mandát vždy
Aj ústavní právnici majú jasno v tom, že Marian Kotleba bol odsúdený za úmyselný trestný čin.
„Keďže Kotleba bol odsúdený za úmyselný trestný čin, sú splnené všetky ústavné podmienky na to, aby jeho mandát zanikol. Podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody je prekážkou zániku mandátu iba v prípade nedbanlivostných trestných činov,“ hovorí vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer.
V ústave to podľa Káčera nie je explicitne napísané, no z jej textu to podľa neho vyplýva celkom jednoznačne: „Ak by sme totiž akceptovali Kotlebov výklad, viedlo by to k praktickej zbytočnosti tej časti citovanej vety, v ktorej sa spomína odsúdenie za úmyselný trestný čin. V práve sa pritom všeobecne akceptuje predpoklad, že slová zákona a ústavy treba vykladať tak, aby mali praktický efekt,“ dodáva Káčer.
Rovnaký názor má aj ústavný právnik Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
„Ak bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin, mandát mu zaniká vždy bez ohľadu na výšku a typ trestu. Logiku tejto úpravy možno vidieť v tom, že ak člen parlamentu spácha trestný čin úmyselne, je to dosť vážna vec na zbavenie mandátu bez ohľadu na to, aký trest dostane,“ vysvetľuje Giba a pripomína prípad Milana Mazureka, ktorý prišiel o poslanecký mandát.
Milana Mazureka, ktorý v tom čase ešte pôsobil v ĽSNS (dnes spolu s odídencami z ĽSNS pôsobí v hnutí Republika), uznal Najvyšší súd v septembri 2019 za vinného za rasistické vyjadrenia o Rómoch v žilinskom Rádiu Frontinus.
Mazurek sa podľa súdu dopustil úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Nedostal podmienku, ale peňažný trest v hodnote 10-tisíc eur. Aj v tomto prípade išlo o úmyselný trestný čin. Do parlamentu sa však po odsúdení na jeseň 2019 tento poslanec rýchlo vrátil, keďže parlamentné voľby boli už vo februári 2020 a voliči ĽSNS mu dali takmer 66-tisíc preferenčných hlasov – viac mal len Marian Kotleba.
Poslanec môže stratiť mandát aj v prípade, že bol odsúdený za trestný čin a súčasne mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a musí ísť do väzenia.
„Z povahy veci tu pôjde o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, keďže úmyselný trestný čin má za následok stratu mandátu vždy podľa prvej časti vety. Logiku možno vidieť v tom, že ak je poslanec vo väzení, mandát nemôže vykonávať, a hoci spáchal trestný čin neúmyselne, musel tam taktiež byť vážnejší následok, ak nestačilo uložiť len podmienečný trest,“ vysvetľuje Giba.
Čo z toho teda pre Kotlebu vyplýva?
Podľa ústavy teda existuje možnosť, keď by bol poslanec právoplatne odsúdený za trestný čin a mandát by mu nezanikol – bolo by to však v prípade trestného činu z nedbanlivosti, keď by dostal podmienečný trest odňatia slobody alebo iný trest, napríklad peňažný. Ani jedno z toho však podľa právnikov nie je Kotlebov prípad.
„Keby napríklad niekto tvrdil, že mandát zaniká iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, potom by to takto muselo byť v ústave napísané. Vôbec by potom nedávalo zmysel, aby ústava rozlišovala medzi odsúdením za úmyselný a nedbanlivostný trestný čin, stačilo by len napísať, že mandát zaniká odsúdením za trestný čin (akýkoľvek), ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,“ dodáva Giba.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
