Denník N
Tomáš Gális
Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Stranícka akcia na cintoríne
Keď pred niekoľkými týždňami ktosi pomaľoval bratislavský Slavín farbami ukrajinskej vlajky, nemuselo sa nám to páčiť, ale motivácia človeka, ktorý to urobil, bola zrejmá: chcel upozorniť na obete vojny, ktorú Ruská federácia už od 24. februára bezdôvodne vedie proti svojej i našej susednej krajine.
Keď v nedeľu zorganizoval na tom istom mieste svoju akciu Smer, bolo to nechutné. Na cintoríne si totiž poslanci Národnej rady urobili stranícku akciu. O obete druhej svetovej vojny či súčasnej Putinovej vojny tam vôbec nešlo. Naopak, za heslami o mieri, za kydaním na prezidentku, za šírením sprisahaneckých teórií o Spojených štátoch, za klamstvami o pozdrave Sláva Ukrajine bola jednoznačne vedomá snaha urobiť obeť z páchateľa.
Ozveny komunistickej mladosti. A nejde len o odpornú akciu na pietnom mieste, ale aj o ďalšie verejné vystúpenia členov strany v posledných dňoch. Napríklad, keď do verejnoprávnej televízie opäť pozvali straníckeho experta Mariána Kéryho, ktorý v súlade so svojím tvrdením, že „každá minca má dve strany“, a v súlade s neochotou zrušiť parlamentné skupiny priateľstva s Ruskom a Bieloruskom povedal, že nevie, kto pácha vojnové zločiny na Ukrajine.
Fico na Markíze, ktorá má byť vraj rada, že ju po rokoch, keď uprednostňoval najmä dezinformačné médiá, poctil svojou návštevou, nebol o nič lepší. V súlade s komunistickou rétorikou, ku ktorej sa vrátil po tridsiatich rokoch snahy pôsobiť civilizovanejším dojmom, vládu obvinil, že systém S-300 – vraj smrtiacu zbraň – poslala na Ukrajinu „na pokyn Ameriky“, o sovietskom výrobku povedal, že je výkonnejší ako tie americké, a o vojne u susedov, samozrejme, vyhlásil, že s ňou nič nemáme a že na nej najviac zarobia USA. Záhadou zostáva len to, prečo ju potom Rusko začalo. Azda takisto na americký pokyn?
Poslanci Štátnej dumy. Inak má však expremiér pre Rusko len pochopenie. Ničím iným sa totiž nedajú vysvetliť jeho príspevky na Facebooku natáčané v luxusnom tureckom hoteli. Hoci minister obrany Jaroslav Naď neskôr povedal, že v čase, keď Fico zverejnil fotku presunu protivzdušného systému, bola už technika na Ukrajine, predseda Smeru to zrejme nemohol vedieť. S prihliadnutím na hrozby z úst ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova by v takom prípade o ňom bolo možné povedať, že ohrozil slovenských vojakov a pomáhal ruskému agresorovi. Napokon uvidíme, ako dopadne trestné oznámenie, ktoré na Fica podal poslanec Ján Benčík.
Keď Ficov podpredseda na predvojnovej demonštrácii skandoval slová „nikdy proti Rusku“, on i spolustraníci to zdôvodňovali tým, že reči o chystanom ruskom útoku sú protiruskou propagandou. Vojna, ktorú Rusko naozaj rozpútalo, trvá už viac ako sedem týždňov. Každý deň sa objavujú nové dôkazy a svedectvá o masakroch civilistov, o ohromných škodách na majetku či o sfanatizovaní ruského obyvateľstva. V takej situácii aj smerákom došlo, že spomenuté slová by už nemali skandovať nahlas, ale inak hovoria a robia všetko pre to, aby proti Rusku nikdy nešli. Vlastne, robia to tak, aby viac ako poslanci Národnej rady pôsobili dojmom poslancov Štátnej dumy.
2. Pčolinského argumenty veľmi nesedia
Kým predminulý týždeň sme boli svedkami neúspešnej protiofenzívy bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a krajského prokurátora Martina Kováča, ktorý na základe jeho podnetu obvinil a chcel dostať do väzby spolupracujúcich obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, od tohto týždňa sa možno bude bývalý riaditeľ tajnej služby najmä brániť a príde aj o únikovú cestu, vďaka ktorej sa už raz dostal z väzby. Ak špeciálna prokuratúra podá na súd návrh na obžalobu, generálna prokuratúra už nebude môcť stopnúť stíhanie Pčolinského podľa paragrafu 363.
Ako sa chce brániť, keď mu nebude môcť opäť pomôcť Maroš Žilinka? Mária Benedikovičová vo svojom článku uvádza niekoľko Pčolinského argumentov, ktoré idú proti svedectvám Makóa a Beňu, ktorí svedčili o tom, že údajne zobral úplatok od konkurzného právnika Zoroslava Kollára.
O ničom vraj nevie. Po prvé Pčolinský si vraj 2. októbra 2020, keď malo skončiť Kollárovo odpočúvanie, všimol v SIS nervozitu. Vedel, že akýsi odposluch skončil, tvrdí však, že nevedel, že šlo o mobil, ktorý si Kollár zohnal na cudzie meno. Hovorí tiež, že v tom čase nemal po rozhovore s Beňom pochybnosti o Kollárovom spravodajskom rozpracovaní, pretože o tom dostával výkazy. No tajná služba už telefón, do ktorého mohol Kollár hovoriť aj citlivé veci, neodpočúvala.
Naopak, vyšetrovatelia NAKA tvrdia, že odpočúvanie spomínaného mobilu bolo zastavené s vedomím Pčolinského, ktorý sa podľa kajúcnikov nechal Kollárom podplatiť.
Dozvedel sa z anonymu. Druhý Pčolinského argument, prečo to tak nie je, znie, že o tom, čo sa v kľúčový deň odohralo, teda, že SIS zastavila odpočúvanie Kollárovho tzv. dreveného telefónu, sa dozvedel až vo februári 2021. To vraj prebehlo pomerne kurióznym spôsobom, keď dcéra vtedajšieho šéfa SIS našla v garáži anonymný list. Na jeho základe Pčolinský skontroloval spravodajský spis a prišiel na to, že spomenuté odpočúvanie bolo po jednom dni zastavené.
Ako však pripomína kolegyňa, v tejto súvislosti vyvstáva otázka, prečo sa niekoľko mesiacov vôbec nezaujímal, čo prináša odpočúvanie čísla, ktoré, ako sám vraví, SIS vypátrala na jeho pokyn.
Začal s tým on sám. Tretí argument, ktorý uvádza Pčolinský vo svoj prospech, znie, že 8. júla 2020 inicioval Kollárovo sledovanie on sám po tom, čo ho náhodne uvidel v reštaurácii. Exšéf SIS to považuje za dôkaz, ako mu záležalo, aby služba Kollára rozpracovala.
Problémom tohto tvrdenia je to, čo skonštatovala už sudkyňa Iveta Halvoňová, ktorá pred týždňom rozhodovala o väzbe pre Makóa a Beňu. Podľa nej dátumy zo záverečnej správy SIS, ktorá mala slúžiť ako dôkaz proti spolupracujúcim obvineným, nesedia so záznamami spravodajskej činnosti. Z nich vyplýva, že Kollára tajná služba sledovala už v polovici júna 2020, kým podľa záverečnej správy začala až o viac ako dva týždne neskôr.
3. Neonacista by rád zostal v parlamente demokratického štátu
Marian Kotleba sa opäť dostal pozornosti médií. Kým pre týždňom zaujal najmä svojím strachom, keď odmietol prísť na súd, v pondelok nabral odvahu a vyhlásil, že napriek odsudzujúcemu rozsudku sa nemusí vzdať poslaneckého mandátu.
Odsúdený neonacista namiesto štyroch rokov a štyroch mesiacov, ako znel rozsudok Špecializovanéjho trestného súdu, nakoniec na Najvyššom súde dostal len pol roka s podmienečným odkladom 18 mesiacov. Kotleba si preto myslí, že veta z ústavy, že mandát poslanca zaniká „dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody“ znamená, že on o mandát neprišiel, a preto sa chce zúčastniť najbližšej schôdze NR SR.
Ako napísal: „Ak je trest podmienečne odložený, tak účinok trestu v podobe straty mandátu poslanca nenastáva, mandát nepadá, čiže poslancovi ostáva.” Navyše mu vraj súd nedokázal úmysel. K dokonalosti chýba už len to, aby sa ozval Kotlebov bývalý spojenec Štefan Harabin a vyhlásil, že rozhodnutie súdu je nu-lit-né.
Ako však vo svojom článku uvádzajú Lucia Osvaldová a Veronika Prušová, súd pri vyhlasovaní rozsudku skonštatoval, že Kotlebov čin považuje za úmyselný. A ústavní právnici, ktorých oslovili, hovoria, že ak bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin, mandát mu zaniká vždy bez ohľadu na výšku a typ trestu.
Ak to Kotleba myslí vážne, je to len ďalší prejav jeho zbabelosti. Kým pred týždňom sa schoval za vlastné dieťa, pretože sa bál, že ho zo súdu odvedú rovno do väzenia, dnes si vymýšľa nezmyselné právne konštrukcie, pretože má strach, čo s ním bude, keď nebude môcť otravovať vzduch v parlamente. V parlamente štátu, ktorého režim by tak rád zmenil.
Jednou vetou:
4. Premiér Heger vyvracia ruské informácie o zničení systému S-300 na Ukrajine, ako povedal: „Chcem upozorniť, že ide o nepravdivé informácie a sprievodné videá či fotografie sú staršieho dáta, ukrajinská strana nám už tiež oficiálne potvrdila, že ide o dezinformácie.“
5. Pozitivita PCR testov je na úrovni 34,7 percenta, v nedeľu urobili laboratóriá 2954 PCR testov, pozitívnych bolo 1024, v nemocniciach je hospitalizovaných 1687 pacientov s covidom-19, počet úmrtí stúpol o 22 na 19 595. (nczi)
6. Štvrtá batéria amerického systému Patriot príde na Slovensko do niekoľkých dní, povedal premiér Eduard Heger, pripustil aj možnosť, že by nám USA nakoniec tento systém darovali. (expres)
7. Maďarsko i Slovensko sú členmi EÚ a Boris Kollár sa asi pomýlil o najmenej jedno desaťročie, reagoval šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na nedeľný výrok predsedu slovenského parlamentu, že Viktor Orbán s Vladimirom Putinom idú o chvíľu rozparcelovať Slovensko.
8. Najvyšší súd prepustil z väzby exfunkcionára Správy štátnych hmotných rezerv Jozefa Jantoša obvineného v kauze Pompeje, zrušil tak uznesenie ŠTS, v prípade ďalšej obvinenej Evy Hečkovej sa senát stotožnil s rozhodnutím špecializovaného súdu a neposlal ju do väzby.
9. V parlamente sú dva návrhy zákonov, ktoré by Ukrajinkám zakázali podstúpiť na Slovensku interrupciu, prvý predložil bývalý poslanec OĽaNO Martin Čepček, druhý poslanci ĽSNS.
10. S reakciou Európskej únie na vojnu na Ukrajine je nespokojných 50 percent opýtaných, spokojnosť vyjadrilo 45 percent respondentov, vyplýva to z prieskumu agentúry Focus.
Zaujímavé články:
Dnešné presvedčenie mnohých Rusov, že obnova ruského impéria je posvätná idea, ktorá ospravedlňuje zabíjanie ľudí z okolitých národov, nie je špecifická ruská pravda, ktorú máme zohľadňovať, ale všeobecná neľudská lož, ktorú treba poraziť – aj vojenskou pomocou Ukrajine. Lebo pravda existuje.
Štefan Hríb o tom, čomu veríme. (tyzden.sk)
Chcel som ju hodiť cez plot počas jednej demonštrácie, ale vtedy som si uvedomil, že by ma mohli pri tom zastreliť. Povedal som si, že to nebudem riskovať a vracať ju fyzicky mi prišlo trochu komické.
Ján Štrasser o vrátení Puškinovej medaily v rozhovore, ktorý s ním viedla Monika Tódová. (dennikn.sk)
Súhlasiť s Putinom treba, veď Ukrajina je Ukrajina a ideológia je ideológia. Akože masový vrah z Kremľa je ten jediný pod slnkom, kto má problém s LGBT a genderom.
Peter Schutz o geopolitických drevorubačoch. (sme.sk)
V Buči sme išli k miestnemu kostolu, pri ktorom Ukrajinci objavili masový hrob, kde je viac ako štyristo tiel. Vidieť niečo také na vlastné oči je niečo iné, ako keď to vidíte v televízii. Hlavne, keď vám miestni hovoria, čo sa tam stalo. Príbeh obetí už spomínal aj sám premiér na tlačovke. Boli sme sa pozrieť na ulicu, kde sa Ukrajincom podarilo zničiť niekoľko desiatok kusov ruskej vojenskej techniky – to tam nechali zatiaľ len tak. Bezprostredne sme tam cítili vojnu. Nedá sa to slovami opísať, treba to zažiť a porozprávať sa s miestnymi, aby ste pochopili, čo sa vlastne stalo.
Alexander Duleba o ceste do Kyjiva v rozhovore, ktorý s ním viedol Mirek Tóda. (dennikn.sk)
FB status:
Keď budeme v týchto dňoch zapisovať deti do materských škôl a povedia nám, že nie je voľné miesto, náš hnev nemá patriť ukrajinským deťom.
Tisíce detí sa do škôlok nedostanú už dlhé roky. A to hlavne vďaka tým, čo dnes pritakajú Putinovi a miesto pomoci Ukrajine pomáhajú vojnovému zločincovi.
Hranatého ani jamkatého deti a ich rodičia nikdy netrápili. Je im úplne ukradnuté, či sú tie deti slovenské alebo ukrajinské. Im vždy išlo iba o jedno. Zabezpečiť seba a svojich ľudí.
Drístajú nám o tom, ako sa treba pozerať v prvom rade na ľudí na Slovensku. Oni však nemyslia nás. Oni sa pritom pozerajú na Širokého, Výboha a Haščáka. My a naše deti sme ich nikdy nezaujímali. Ich zaujímajú luxusné dovolenky, drahé byty a súkromné lietadlá. To je ich život. Nie materské škôlky.
Keď nám v škôlkach povedia, že nie je miesto, nehnevajme sa na deti utekajúce pred vojnou. Ten hnev si zaslúžia tí, ktorí roky rozkrádali túto krajinu. Oni nebudú pomáhať Ukrajine rovnako, ako nikdy nepomohli ani Slovensku. Oni pomáhajú len sebe.
Citát:
Ukrajinské ministerstvo obrany
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Premiér Heger priniesol osobné svedectvo o zverstvách a masových hroboch, ktoré po sebe nechala ruská armáda v Buči.
Robert Fico a jeho pucipajtáši zo Smeru sa v nedeľu vybrali na hroby padlých v druhej svetovej vojne vykrikovať o vďačnosti ruskému ľudu a vyplakávať o cenzúre a fašizme, v ktorom vraj žijeme.
Každému, kto má rozum a cit, musí byť jasné, kto bol plakať na nesprávnom hrobe.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
