Vzor 30. roky: fašisti ako Tuka, Fico ako Tiso

„Putinov režim je dnes svetovým centrom fašizmu,“ napísal minulý týždeň americký historik Timothy Snyder, autor prelomových kníh o holokauste.

Snyder s neúprosnou logikou vysvetľuje, ako dnes Rusi uskutočňujú „fašistickú politiku v mene ,denacifikácie'“. V podstate ide o to, že „každý Ukrajinec, ktorý odmieta byť Rusom, je označený na nacistu“, z čoho má plynúť, že nemá právo na život.

Je to síce absurdná definícia, ale taká bola aj Hitlerova definícia Židov, ktorú použil na útok na Európu, počnúc zástupnou vojnou proti Poľsku. Americká autorka knihy o Putinovi Fiona Hillová hovorí, že takto treba chápať aj vojnu Ruska proti Ukrajine. V skutočnosti je zástupnou vojnou Ruska – a nepriamo aj Číny – proti Amerike a celej západnej civilizácii.

Jej tézu napokon v pondelok otvorene potvrdil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, keď povedal, že skutočným cieľom vojny je „ukončiť bezohľadnú expanziu a smerovanie k úplnej dominancii Spojených štátov na medzinárodnej scéne a pod nimi aj zvyšku západných krajín“.

Dejiny sa teda opakujú s rovnakými motívmi a s rovnakými dilemami, opakujú sa aj vzorce správania politikov: opäť sme svedkami zbabelosti, cynizmu, vypočítavosti, ale aj odvahy a odhodlania postaviť sa za demokratické hodnoty.

Akokoľvek sa nám to u nás na Slovensku zdá nereálne, v skutočnosti sme sa ocitli vo vojne, v ktorej ide o budúcnosť západnej civilizácie, lebo jej zničenie je hlavným Putinovým cieľom. Preto majú pravdu tí, ktorí varujú, že ak sa Ukrajina neubráni, Putin bude cez ňu pokračovať ďalej na západ.

Niektorí slovenskí politici – prezidentka Zuzana Čaputová či premiér Eduard Heger – si to uvedomujú, niektorí, ako napríklad Richard Sulík, zjavne nie. Otázkou je, či si to uvedomujú aj opoziční politici.

Myslím si, že áno, súdiac aj podľa