Ochranári a vodohospodári zobrali bagre a rýle, aby vytvarovali kolmý breh pre vzácne vtáky. Pred sto rokmi robila hlinené útesy rieka sama
Regulácia Moravy zničila možnosti hniezdenia vtákom, ktoré sú chránenými druhmi európskeho významu. Teraz sa úlohu rieky snažia nahradiť ochranári s vodohospodármi.
Rieka Morava kedysi tiekla krajinou voľne. Vytvárala meandre a počas jarných povodní sa vylievala do širokého okolia. Povodne menili koryto rieky, obnažovali kolmé hlinené brehy, presúvali štrk a tvorili riečne ostrovy. Presne takéto špecifické miesta potrebujú na svoje hniezdenie viaceré vtáky chránené v európskom meradle – brehuľa hnedá, rybárik riečny aj rybár riečny.
Začiatkom 20. storočia však ľudia začali Moravu regulovať. Tok napriamili a odrezali ho od bočných ramien. „Skrátili ho o 18 kilometrov,“ hovorí Tomáš Olšovský, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Brehy sa spevnili betónovými kockami.
V bočných ramenách prestali byť vhodné podmienky na rozmnožovanie rýb aj obojživelníkov. Voda sa do nich nedostane, rýchlo odtečie do Dunaja hlavným korytom. Koryto sa postupne zahlbuje nižšie a nižšie, zatiaľ čo bočné ramená ostávajú v pôvodnej nadmorskej výške. Krajina sa vysušuje.
Rieka v regulovanom koryte už nepresúva štrk a nevytvára riečne ostrovy. Rybáre sa presťahovali na umelé ostrovy, ktoré im ochranári vytvorili na vodnej nádrži Gabčíkovo.
Ani brehule a rybáriky by už na Slovensku bez ľudskej pomoci nehniezdili. Potrebujú kolmý hlinený breh, do ktorého si vyhrabávajú nory. Do betónových kociek a dlažieb to nejde. Na Morave sa však našlo aspoň
