Skutoční veriaci, obete propagandy a hladní vlci: ako si Putin urobil z Rusov poslušnú väčšinu
Ako je možné, že počas vojny na Ukrajine podpora Putina ešte stúpla a väčšina opakuje jeho propagandu? Ruský historik Sergej Lukaševskij sa pokúša vysvetliť rozmýšľanie Rusov, ktorí „špeciálnu operáciu“ podporujú.
Nezmenili to ani drastické fotografie z Mariupola, Charkiva či Buče.
Bez ohľadu na počty obetí, podozrenia na vojnové zločiny a deštrukciu ukrajinských miest väčšina Rusov podľa prieskumov, ktoré pravidelne zverejňuje Levadovo centrum, schvaľuje vojnu na Ukrajine.
Dokonca prebrali naratív kremeľskej propagandy, podľa ktorej ide o špeciálnu vojenskú operáciu, a vyhýbajú sa slovu vojna.
Dá sa to vysvetliť aj vysokou mierou represií: za transparenty so sloganmi ako PROTI VOJNE sa v ruských mestách zatýka a považuje sa to za protištátnu činnosť.
Napríklad Artur z Petrohradu dostal pokutu 30-tisíc rubľov (vyše 300 eur) a strávil noc na policajnej stanici za diskreditáciu ruskej armády za to, že mal v ruke citát Vladimira Putina: „Vojna priniesla toľko smútku, že sa na to nedá zabudnúť. Neexistuje žiadne odpustenie pre tých, ktorí opäť plánujú agresívne plány.“
Dôvodom pre schvaľovanie vojny medzi Rusmi môže byť aj vplyv štátnej propagandy a cenzúry: médiá sú povinné informovať o vojne na Ukrajine striktne iba ako o špeciálnej operácii. Donekonečna sa opakujú termíny ako denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny.
A protestné prejavy sú stále viac o odvážnych prejavoch jednotlivcov než veľkých demonštráciách.
Ako sa ruská spoločnosť dostala do takého stavu, že ignoruje podozrenia z vojnových zločinov vlastnej armády a podporuje jej najvyššieho veliteľa, sme rozobrali s ruským historikom Sergejom Lukaševským.
Putin: Aká vojna? Aký masaker?
Ako povedal po návšteve Moskvy rakúsky kancelár Karl Nehammer, nebolo to veľmi optimistické.
Keď
