Denník N

O pôvode zla. Evolučný výklad násilia a vojen

Ukrajinské mesto Buča blízko Kyjiva po odchode ruských jednotiek. (3. apríl 2022) Foto - TASR/AP
Ukrajinské mesto Buča blízko Kyjiva po odchode ruských jednotiek. (3. apríl 2022) Foto – TASR/AP

Esej o odvrátenej (i ušľachtilej) strane nášho správania.

Človek je mimoriadne kooperujúci tvor.

Ak by sme nespolupracovali – často s úplne cudzími ľuďmi –, ľudstvo by nikdy neletelo na Mesiac, neexistovala by Medzinárodná vesmírna stanica ani smartfón v našom vrecku.

Iba vďaka spolupráci sme taký úspešný živočíšny druh a vykonali sme veci, ktoré by sme ako jednotlivci nikdy nedokázali.

Lenže naše správanie má aj odvrátenú stranu. Zverstvá páchané ruskými vojakmi na obyvateľstve v Mariupole, Buči a inde na Ukrajine nás nútia zamýšľať sa nad pôvodom zla.

Prečo sú ľudia násilní, vedú vojny a ubližujú nevinným?

Agresivita naprieč živočíšnou ríšou

Neexistuje žiaden iný živočíšny druh, ktorý by vymyslel plynové komory či koncentračné tábory.

Iba ľudia investovali svoj um do toho, aby vymysleli škripce, španielske čižmy či narazenie na kôl, aby svojim obetiam spôsobili nevídané utrpenie.

Na druhej strane násilie sa nachádza naprieč živočíšnou ríšou. Odhaduje sa napríklad, že až 17 percent úmrtí niektorých druhov lemurov je následkom násilia.

Podľa štúdie, uverejnenej v roku 2016 v časopise Nature, 0,3 percenta cicavcov zomrie po útoku člena rovnakého druhu. Medzi primátmi – kam patria aj ľudia – ide až o 2 percentá.

Vojna v Gombe

Ak chceme – aspoň sčasti – porozumieť pôvodu ľudského násilia, treba sa obzrieť do živočíšnej ríše.

Naším najbližším príbuzným je šimpanz a náš spoločný predok žil na Zemi pred zhruba 5 až 7 miliónmi rokov. Sledovať šimpanzov je ako načrieť do studne nášho správania, z ktorej čerpáme dodnes.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Morálka

Veda

Teraz najčítanejšie