Odsúdený Beňa: Podľahol som po nástupe do SIS, nie som na to hrdý (+ video)

V rozhovore si prečítate:

• kedy sa čestný policajt zmenil na skorumpovaného siskára,
• prečo sa rozhodol spolupracovať s políciou,
• o kauze Pčolinský,
• prečo SIS nespolupracuje pri vyšetrovaní Gorily,
• čo treba urobiť s tajnou službou, aby bola dôveryhodná.

Vo viacerých kauzách spolupracujete s orgánmi činnými v trestnom konaní. Jedenkrát ste právoplatne odsúdený, je to tak?

Áno, je to tak, som jedenkrát právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku.

Je to dohoda o vine a treste v kauze Bopal, prípad podnikateľa Bočkaya. Ten ponúkol 200-tisíc eur za riešenie jeho problému, ktorý sa týkal zablokovania majetku finančnou správou. V tejto veci nedávno Najvyšší súd právoplatne odsúdil šéfa kontrarozviedky SIS Štefana Gašparoviča aj policajta Ladislava Vičana, a teda súd uznal vašu výpoveď ako dôveryhodnú.

Áno, presne tak.

V tejto veci vás odsúdili za priamu korupciu, dostali ste trojročnú podmienku s podmienečným odkladom na päť rokov a 14-tisíc eur peňažný trest a Gašparovič s Vičanom, o ktorých ste vypovedali, boli odsúdení za nepriamu korupciu a dostali trest 20 mesiacov odňatia slobody namiesto 11 rokov, ktoré im dal Špecializovaný trestný súd. Požiadali ste o obnovu konania, aby vám upravili trest. Išli by ste do spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, keby sa to od začiatku posudzovalo ako nepriama korupcia a nehrozil by vám taký vysoký trest?

V tom čase som sa rozhodol, že budem hovoriť pravdu o mojom skutku a budem spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. To znamená, že budem hovoriť pravdu nielen o tom, čo som spravil ja a ostatní spoluobvinení, ale o všetkých veciach. Rozhodol som sa tak vtedy a myslím, že by som sa rovnako rozhodol aj dnes. V rozhodnutí Najvyššieho súdu nie je spochybnený skutok a to, ako sa stal. Aj Najvyšší súd skonštatoval, že skutok sa stal presne tak, iba zmenil kvalifikáciu a skutkovú podstatu trestného činu. Práve preto sme sa s mojím právnym zástupcom rozhodli, že požiadame o obnovu konania. Nespochybňujeme skutok ako taký, priebeh deja, nespochybňujem ani moje priznanie, to stále zostáva rovnaké.

Ste tiež dôležitý svedok v kauze bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. V akom ste tu procesnom postavení?

Od 2. apríla, teda od minulej soboty som na okresnom policajnom riaditeľstve Bratislava III obvinený a paradox je, že súčasne som v procesnom postavení svedka na NAKA.

V kauze Bopal ste boli obvinený, že ste vybavovali úplatok, ale nedošlo k jeho prijatiu, pri Pčolinskom vypovedáte, že ste aj vy prijali 20-tisíc eur. Aké ste mali procesné postavenie, kým vás teraz neobvinili z krivej výpovede?

Nebol som obvinený, mal som dočasne odložené vznesenie obvinenia.

Máte ešte niekde inde vznesené obvinenie alebo podmienečne zastavené, odložené?

V žiadnom ďalšom prípade nemám vznesené obvinenie ani dočasne odložené.

Máte zablokovaný majetok?

Nemám, pretože na to nebol zákonný dôvod.

Vydali ste do trestného konania nejakú hotovosť?

Áno, vydal som hotovosť v prípade obvineného Pčolinského, tú časť, ktorú som prijal ja, 20-tisíc eur.

Sú tieto dve kauzy Bopal a Pčolinský jediné, kde vypovedáte o trestnej činnosti?

Vždy, keď som bol požiadaný orgánmi činnými v trestnom konaní, aby som podal svedeckú výpoveď, tak som vypovedal a vypovedal som pravdivo. Ale nechcem a nebudem rozprávať o tom, v ktorých ďalších prípadoch som vypovedal a čo som vypovedal.

Keď sme v decembri 2020 zverejnili správu, že vás zadržala NAKA a obvinila vás z korupcie, tak sa možno viac ľudí začudovalo, že aj vy, pretože si mysleli, že k nim nepatríte. Čo by ste na to povedali?

Pokiaľ sa tí ľudia začudovali, tak to môže byť názor v môj prospech a to ma teší. Na to, čo som spravil, určite nie som hrdý. Každý je potom v takom životnom rozpoložení, keď na to príde, že čo bude robiť. Ja som sa rozhodol, že keď poviem, ako to v skutočnosti bolo, tak ma to očistí a oslobodí. Takže som len reálne opísal, ako to bolo, čo sa stalo. Určite ma to mrzí aj kvôli mojej rodine a všetkému dobrému, čo som spravil. Lebo určite to nie je tak, že som bol v mojom profesionálnom či osobnom živote len zločinec alebo zlý človek, to si nemyslím. Spravil som chyby a veci, na ktoré nie som hrdý, ale chcem za tým spraviť hrubú čiaru a začať zase od začiatku. To je tak v skratke, ako to vnútorne prežívam.

Nikdy ste nepracovali v súkromnej sfére, ste bývalý dlhoročný policajt. Boli ste banskobystrický krajský policajný riaditeľ, šéf inšpekcie, policajný pridelenec v Bukurešti a až v roku 2016 ste prešli do SIS. Aj ako policajt ste mali skôr dobré meno. Bolo to oprávnené alebo už vtedy ste páchali korupčnú trestnú činnosť?

Nechcem, aby to vyznievalo, že chcem sám seba chváliť, ale myslím si, že to bolo oprávnené. Poviem pravdu takú, aká je. Nikdy predtým som na takéto veci nepomyslel ani som ich nerobil. Priznávam, že v mojom živote nastal určitý zlom, a to bolo práve po nástupe do Slovenskej informačnej služby, keď som tomu, bohužiaľ, podľahol, a stali sa tieto dva skutky, o ktorých som vypovedal. Neviem, čo viac mám k tomu povedať ako to, že ma to neteší a nie som na to ani hrdý, ale, bohužiaľ, sa to stalo.

Milan Krajniak o vás v rozhovore pre Denník N už dávnejšie povedal, že ste boli v SIS vnímaný ako ten pozitívny, kto aj za vlády Roberta Fica informoval napríklad opozíciu o tom, čo sa deje. Bolo to tak?

Ja si myslím, že to tak bolo.

Prečo ste to robili?

Človek si vždy musí vybrať, na akej strane stojí, musí si vybrať svoj svetonázor, to, čo je podľa neho správne. Ja som si to vybral. Nemyslím si, že predchádzajúci systém bol správny a že by mala podľa neho fungovať táto spoločnosť.

Čo znamená, že sa to zlomilo vaším nástupom do tajnej služby?

Vždy vás ovplyvňuje kolektív ľudí, s ktorými ste, prostredie. Práve toto bol jeden z hlavných dôvodov.

Skúste to vysvetliť. Prišli ste do kolektívu a zrazu, tak ako hovorili páni Ľudovít Makó a Bernard Slobodník, peniaze ležali na stole a stačilo ich zobrať?

Toto sa u nás nedialo, že by peniaze ležali na stole a stačilo ich zobrať. Vždy je to konečné rozhodnutie na vás. Na nikoho neukazujem prstom, že ma ovplyvňoval, alebo, že na základe toho, že ma do niečoho tlačil, som ja niečo urobil. Ale vždy vás správanie ľudí okolo vás ovplyvňuje. V tom období to možno bola súhra okolností, ľudí. Ťažko sa mi na to odpovedá.

Bojovali ste s tým vnútorne alebo vám to prišlo ako samozrejmé?

V spoločenstve ľudí, v ktorom som sa vtedy nachádzal, sa brali tieto veci ako samozrejmosť. Keď je to prvý raz, tak človek s tým trochu zápasí. Ale potom, keď to spraví, tak si to sám pred sebou ospravedlňuje, že je to normálne. Že je to normálne, lebo to robia aj ostatní. Keď nad tým po určitom období rozmýšľate, tak si dávate otázky, či to bolo správne, či ste to mali urobiť, ale v tom okamihu tomu človek podľahne.

Zostali by ste v pozícii, aj keby ste úplatok odmietli?

Nebudem fabulovať, takto to nebolo. Človek by si mal priznať vlastnú časť konania a ja si ju aj priznávam. Nie som na to pyšný, bohužiaľ, stalo sa to.

Ktorý bol váš prvý úplatok? Kauza Bopal?

Áno. To je to, kde prišlo k osloveniu a vybavovala sa kamarátska služba, ako to nazvali, pre konateľa danej spoločnosti a kde malo dôjsť k odovzdaniu peňazí.

Prečo ste sa rozhodli po zadržaní spolupracovať s políciou?

Vždy má človek na výber, ako sa k tomu postaví. Mal som vnútorné pochody. Rozmýšľal som nad tým, čo robiť, či sa tváriť, že sa nič nestalo a všetko je vymyslené a venovať sa len obhajobe. Potom som sa rozhodol, že poviem pravdu, opíšem veci, ako sa stali, a keď som to spravil, cítil som sa mentálne oslobodený, voľnejší.

Dlho ste sa rozhodovali?

Určite bolo pár prebdených nocí, keď som vo väzbe rozmýšľal nad tým, čo idem robiť a ako sa idem správať.

Opozícia hovorí, že vy, ale aj ostatní spolupracujúci obvinení vypovedáte preto, lebo vás zlomila väzba. Zlomila vás väzba?

Nemyslím si, že ma zlomila väzba, ale poviem, že podmienky vo výkone väzby určite na psychiku človeka vplývajú.

Ako dlho ste boli vo väzbe?

Viac ako šesť mesiacov.

Sú tie podmienky také, že vás to môže zlomiť?

Moja úprimná odpoveď je, že sú to podmienky, ktoré nie sú hodné 21. storočia. Je tam absolútny nedostatok možností na osobnú hygienu, celý priestor je taký, že to vplýva na každého človeka negatívne. Je to bez možnosti pohybu a bez možnosti stretávať sa s ostatnými. Aj štatisticky potrebuje veľké množstvo väzobne stíhaných ľudí vyhľadať pomoc psychiatra alebo sú ošetrovaní v zariadeniach, ktoré sú na to určené. Určite by to mohlo vyzerať trochu inak.

Vy ste jediný, kto priamo usvedčuje Vladimíra Pčolinského. On hovorí, že preto, aby ste si vylepšili pozíciu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vylepšilo vám to pozíciu?

Nemyslím si, že moju pozíciu to vylepšilo.

Prečo ste sa rozhodli vypovedať aj o Pčolinskom?

Keď sa rozhodnete vypovedať a spolupracovať, tak vám nepomôže, keď v jednom prípade poviete pravdu, druhý prípad zatajíte a v treťom poviete pravdu, ktorá je modifikovaná. Lebo to sa postupom času aj tak rozuzlí a pravda vyjde na povrch. Budú vypovedať ďalší svedkovia, spoluobvinení a potom sa zistí, že ste vypovedali nie tak, aká bola pravda. Musíte vypovedať o všetkých prípadoch, o ktorých viete.

Neuvažovali ste nad tým, že o Pčolinskom vypovedať nebudete?

Na začiatku som o tom aj rozmýšľal, ale nie vo forme, že o tom nebudem vypovedať. Prvé dve-tri noci som skôr rozmýšľal, že celý ten priebeh zoberiem celý na seba a tam to skončí. Ste pod psychickým stresom. Lenže ako to spraviť tak, že to konanie zoberiem len na seba, keď sú tam ďalší ľudia, ktorí ten dej vnímajú úplne inak, budú následne vypovedať a nakoniec ja vyjdem ako klamár? Preto som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol.

Kto je Vladimír Pčolinský? Pokiaľ išlo o Mariana Kočnera, stál na správnej strane aj ho napríklad nafotil s pani Tománkovou v kauze Čistý deň.

Nechcem byť v pozícii, že budem využívať tento priestor na to, aby som ho nejakým spôsobom dehonestoval alebo urážal. To nebudem robiť, ale možno sa treba pozrieť na jeho ostatné kontakty, na ľudí, s ktorými sa stretával. Treba nechať uplynúť určitý čas a pravda vyjde na povrch. Veci sa vyčistia, zistia sa aj prepojenia, aj vzťahy a dostanete odpoveď.

Na ľudí v bezpečnostných zložkách sa posledné roky nazeralo cez prizmu Kočnera. Práve to, že si objednal likvidáciu Maroša Žilinku, bolo napríklad dôvodom, prečo ho viacero poslancov akceptovalo ako generálneho prokurátora.

Nemyslím si, že to je to jediné kritérium, cez ktoré by sme sa mali pozerať na človeka a hodnotiť ho.

Svet je komplikovanejší.

Je to podstatne komplikovanejšie.

Boli ste s Vladimírom Pčolinským a Ľudovítom Makóom kamaráti?

Boli. Buď ale budete vypovedať všetko, alebo nehovorte vôbec nič. Ak začnete vypovedať a budete svoje výpovede modifikovať, niečo zatajovať, niečo nebudete hovoriť, na to sa časom príde. O mesiac, o pol roka, o dva roky. Všetky vaše výpovede potom môžu posudzovať presne podľa tohto jedného prípadu, kde sa budete snažiť niekoho chrániť, niečo nepovedať, niečo zatajiť.

Ako ste vnímali prvý zásah generálnej prokuratúry, keď podľa paragrafu 363 vlani zrušili Vladimírovi Pčolinskému obvinenie?

Bol som veľmi nemilo prekvapený hlavne zo spôsobu, akým sa obvinenie zrušilo, že sa zrušilo aj trestné stíhanie vo veci. Ako keby niekto povedal, že ani taký skutok sa nestal. A potom aj z dôvodov, keď som si ich ex post prečítal. To znamená rozpory vo výpovediach medzi mnou a ostatnými svedkami. Ja som celú udalosť prežíval, viem, ako sa stala, a teraz som si čítal, že niekto to hodnotí úplne inak.

Archívne video: Čo nesedí na verzii Vladimíra Pčolinského a ako spustil vojnu v polícii (Mária Benedikovičová, Martina Koník)

Ako ste si to vysvetlili?

Mám na to vysvetlenie pre seba, viem asi prečo sa to stalo, ale nemyslím si, že teraz je priestor na to, aby som o tom rozprával, a nechcem o tom rozprávať, ak to budete rešpektovať.

Myslíte si, že na to mohol mať vplyv Boris Kollár?

Platí moja predchádzajúca odpoveď, ak sa neurazíte.

Maroš Žilinka je nominant Sme rodina a ponúkalo by sa, že to cez neho mohli vybaviť, ale o tejto veci rozhodoval námestník Jozef Kandera, ktorý mal doteraz dobré meno. Ako si toto vysvetľujete?

Generálna prokuratúra je hierarchicky riadená organizácia. Ten, ktorý je na čele pyramídy, robí rozhodnutie a neviem si celkom dobre predstaviť, že tí, ktorí sú pod ním, by spravili rozhodnutie proti jeho názoru. Ale je to len moja konštrukcia, nehodnotím pána Kanderu, vôbec ho nepoznám.

Kauza Pčolinský spustila vojnu v polícii, vo väzbe boli aj vyšetrovatelia, ktorí aj vás vyšetrovali. Prečo práve prípad Pčolinský toto spustil?

Poviem svoj názor, netvrdím, že tak to je, aj keď ja si to myslím. Mal som možnosť tých ľudí z polície po profesionálnej stránke spoznať, niektorí boli aj za vyšetrovaním môjho prípadu. V informáciách, na základe ktorých sa začala vojna v polícii, sa uvádza, že existuje nejaká skupina policajtov a prokurátorov, ktorá vyrába či preparuje spolupracujúcich obvinených a prostredníctvom nich likviduje osoby, ktoré sú ich cieľom. Táto konštrukcia mi pripadá ako z rozprávky, nejaký insitný príbeh pre 5-ročné deti. Nikdy som zo správania týchto ľudí nemal ani náznakom taký pocit. Som presvedčený, že práve toto je dôvod, prečo táto skupina niekomu prekáža. Nemôžete do nej preniknúť, nemôžete ju ovplyvňovať, veľmi ťažko sa vám získavajú informácie o tom, čo robia, akú realizáciu pripravujú. Najlepšie je ich spochybniť v očiach verejnosti, pošpiniť. Keď si to chronologicky usporiadate, tak všetko toto začalo po tom, ako som bol obvinený a ako vyšli na povrch informácie, že by som mohol začať spolupracovať.

Ale Pčolinský nebol vnímaný ako najvplyvnejší človek, ktorého vyšetrujú. Sú tam oveľa bohatší ľudia a asi aj mocensky vplyvnejší. Prečo to spustil práve Pčolinský?

Ako novinári máte možnosti pozrieť sa na jednotlivé prepojenia, na osoby, s ktorými sa jednotliví ľudia stretávajú. Netreba zabudnúť aj na vplyv Pčolinského v bezpečnostných zložkách, ktorý mal. Pôsobí tam dlho. Má prepojenia s ľuďmi, ktorí sa pohybujú na druhej strane zákona a roky majú veľmi dobré prepojenia na ľudí, ktorí pôsobia v bezpečnostných zložkách, v spravodajských, v polícii. A títo ľudia sú v súčasnosti obvinení, na úteku. Tu vidím veľký priestor, ako sa mohla táto skupina ľudí zosieťovať a ako mohla začať pôsobiť tak, ako pôsobí.

Ako by ste verejnosti vysvetlili správu SIS o manipulovaní s výpoveďami?

Čiastočne som odpovedal v predchádzajúcej otázke. Treba sa pozrieť, kedy je datovaná, kedy sa to začalo robiť. Dátum vyhotovenia je presne v čase, keď sa začalo vyšetrovanie veľkých káuz, keď sme boli zadržaní my – ja, Lučanský a spol. a keď sa začali zverejňovať správy o tom, že sa začalo spolupracovať s políciou. Vtedy u riaditeľa SIS vznikol pocit, dôvodná obava, že by to mohlo smerovať až k nemu, a vtedy vznikla táto správa SIS. Takto sa na tú správu SIS treba pozerať.

Tým hovoríte, že inštitúcia SIS fabrikuje dôkazy v prospech pána Pčolinského?

Netvrdím, že fabrikuje dôkazy. Tvrdím, že táto konkrétna vec, na ktorú ste sa spýtali, je správa, ktorá to všetko začala, celú vojnu v polícii. Nemyslím si, že je pravdou to, čo je v tej správe napísané.

Pocítili ste tlaky, odkedy o Pčolinskom vypovedáte? Nejaké vyhrážky, odkazy?

Určite som ich pocítil, cíti ich aj moja rodina cez úkony, veci, ktoré možno vykonáva spravodajská služba, ale nebudem sa k tomu konkrétne vyjadrovať. Sú to veci, s ktorými sa snažím vysporiadať, a myslím si, že to viem.

Rozprávame sa ešte pred tým, ako bude Krajský súd v Bratislave rozhodovať o tom, či idete do väzby pre krivé obvinenie v tejto kauze. Obvinila vás bratislavská krajská prokuratúra, ktorá vlastne tvrdí pravý opak toho, čo Úrad špeciálnej prokuratúry. Ako to vnímate?

To je ten najväčší paradox. Čítal som si obvinenie a pokiaľ by sa netýkalo mňa, tak by mi to prišlo smiešne. Keď sa to týka vás, tak si poviete, ako je to možné, že sa spustí mašinéria proti vám len preto, že ste v inom prípade vypovedali pravdu. Nechcem zachádzať do odborných detailov, ale je to asi prvýkrát v histórii, čo niekoho obvinia za to, že vypovedá v prípade, kde iná súčasť orgánov presadzovania práva vedie trestné stíhanie a vedie ho ďalej a vaše výpovede vyhodnocuje ako pravdivé. Zrazu vás niekto iný začne stíhať na základe trestného oznámenia osoby, ktorá je v tom prípade obvinená. Považujem to za absurdné, aj dôvody, ktoré tam sú uvedené. Bol som z toho úplne znechutený a chvíľu som si začal v cele predbežného zadržania všetko prehodnocovať a povedal som si, či mi to celé stálo za to. Keď ku koncu dňa, zato, že hovoríte pravdu, vás niekto ide zlikvidovať. Veľmi mi pomohol môj obhajca, s ktorým sme sa o tom rozprávali. Aj tak ľudsky sme si to vysvetľovali, lebo keď niečo spravíte a niekto vám na to príde, tak ten pocit je úplne iný. Poviete si, dobre, prišlo sa na to, bol som idiot, nemal som to urobiť. Ale keď vás chce niekto perzekvovať za niečo, čo ste neurobili, tak aj vnútorne to prežívate inak a ten pocit je úplne iný.

Čo ste si odpovedali na otázku, či vám to stálo za to?

Keď mám byť úprimný, tak potom vo mne prevážil hnev. Povedal som si, že toto predsa takto nemôže skončiť a potom sa neoplatí robiť vôbec nič. Povedal som si, že to už musím dobojovať do konca, a tak som sa aj rozhodol, že to urobím. Podporilo ma v tom aj rozhodnutie sudkyne, aj celé pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo veľmi korektné. Pani sudkyňa nám dala priestor, do hĺbky sa venovala spisu, ktorý jej bol predložený. Pomerne do hĺbky sa venovala aj správe SIS, ktorá bola súčasťou utajovanej prílohy, a skonštatovala, že celé trestné stíhanie v tejto fáze trestného konania nemalo nastať, nie sú dôvody ani na naše obvinenie, ani dôvody väzby. Celý prístup aj zdôvodnenie bolo to, čo ma znovu postavilo na nohy a podporilo v tom, že sa netreba vzdávať.

Dohodli sme sa, že tento rozhovor zverejníme až po rozhodnutí krajského súdu, aby to nemohlo byť vnímané ako ovplyvňovanie. Ale čo ak pôjdete do väzby?

Keď odvolací súd rozhodne, že pôjdem do väzby, na mojom rozhodnutí sa nezmení nič. Vnútorné prežívanie sa zmení určite, lebo ste odstrihnutý od rodiny, izolovaný, je na vás vyvíjaný psychický aj fyzický nátlak. Ale v mojom rozhodnutí sa nezmení nič. Neviem si predstaviť, že by sa rozhodnutie sudkyne okresného súdu dalo zvrátiť právne. Jedine mocensky. Mocensky sa dá všetko, ale som pripravený na každý variant.

Pčolinský hovorí, že klamete, a odvoláva sa na rôzne rozpory vo vašej a Makóovej výpovedi. Detailne by to mal preskúmať súd. Napríklad ide o farbu obálky, popis nominálnej hodnoty bankoviek, čas, miesto a podobne. Čo na to hovoríte?

Som presvedčený, že v našich výpovediach nie sú rozpory v zásadných veciach: prečo sa to stalo, ako sa to stalo, kto to dohadoval, či sa zobrali peniaze. Pokiaľ sú rozpory v takýchto parciálnych veciach, tak môj názor a asi aj názor väčšiny orgánov, ktoré túto vec vyšetrujú, je, že tieto rozpory len posilňujú dôkaznú situáciu v tom, že je viditeľné, že nemôžeme byť dohodnutí. Pokiaľ by sme svoje výpovede koordinovali, ako to konštatoval prokurátor v uznesení o vznesení obvinenia z krivej výpovede, tak by tieto rozpory neexistovali. Nechcem zachádzať do detailov, aby si to niekto nevyhodnotil ako moje kolúzne správanie, ale práve to by bolo podozrivé, keby si niekto pamätal, akej farby bola obálka spred dvoch rokov alebo presnú zostavu bankoviek.

Tí, ktorí neveria, že Pčolinský mohol byť skorumpovaný a aj on sám, hovoria, že úplatok 20-tisíc eur, ktorý ste prijali aj vy, je malý vzhľadom na príjem, ktorý mal ako riaditeľ SIS alebo jeho manželka ako poslankyňa. Že to nie je niečo, kvôli čomu zradíte svoje svedomie. Ľudia si možno predstavujú, že za takéto veci sa berie milión eur.

Ja si to práve nemyslím a nedávalo by to logiku. Nemyslím si ani, že 20-tisíc eur je malá suma, ani keď to porovnáme s jeho alebo mojimi príjmami. A hlavne v celom skutku aj v jeho popise je, že to mala byť dlhodobejšia spolupráca. Keď to spravíte raz, spravíte to druhýkrát, tretíkrát, a keď sa to nazbiera, tak možno nezáleží na výške sumy, ale na pravidelnosti a frekvencii konania.

To sa opakuje aj v iných kauzách, že často išlo o platby napríklad v mesačných intervaloch alebo o nejaký paušál.

V tomto prípade to tak nebolo, lebo sa to nestihlo. Zoroslav Kollár bol zadržaný, ale áno, máte pravdu, že systém tak fungoval. Nebol som súčasťou iných prípadov, ale v tomto prípade sa to na začiatku tak nastavovalo.

Do roku 2016 ste boli v polícii vnímaný skôr ako nominant bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica. Koho nominant ste boli v SIS, kam ste nastúpili v roku 2016 ako šéf inšpekcie? Bola to vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd?

Určite som nebol politický nominant. Predchádzajúceho riaditeľa SIS Antona Šafárika som spoznal počas môjho pôsobenia na zastupiteľskom úrade v Bukurešti. Po voľbách, keď sa stal nominantom politickej strany, ma oslovil s tým, či by som nechcel byť súčasťou manažmentu SIS, s čím som súhlasil.

Neváhali ste?

Neváhal som, bral som to ako ďalšiu pracovnú príležitosť. Bolo to po štyroch rokoch v zahraničí, keď som sa chcel vrátiť domov.

Hovorí sa, že ste mali blízko aj k podnikateľovi Antonovi Siekelovi, s ktorým ste sa údajne zoznámili ako pridelenec v Rumunsku, kde podnikal. Poznáte sa?

Pána Siekela poznám, tykám si s ním, ale žiadny osobný bližší vzťah s ním neudržujem.

Neboli ste nominantom pána Siekela?

Toto úplne vylučujem. Za éry pána Šafárika nikto nenominoval svojich ľudí alebo nominantov. Bol natoľko tvrdohlavý, že si vyberal svojich ľudí sám, podľa toho, ako ich poznal. Určite som sa nedostal na pozíciu vďaka tomu, že by za mňa loboval alebo že by to dal pokynom pán Siekel.

Tajná služba nemá v očiach časti verejnosti dlhé roky žiadnu autoritu, po zadržaní Vladimíra Pčolinského už vôbec žiadnu, hoci to chvíľu vyzeralo, že by jej ju mohol navrátiť. Viac-menej si ľudia myslia, že je to inštitúcia plná hráčov, ktorým ide len o to, ako zarobiť – na odpočúvaniach, na informáciách, prípadne rozohrávať politické hry na ochranu oligarchov. Je to mylná predstava?

Určite má väčšina spoločnosti takýto pohľad. Viem to aj ja z rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú mimo systému, vonku a venujú sa biznisu či sú bežní občania. Veľká väčšina ľudí v SIS sú normálni slušní ľudia, ktorí chcú robiť. Možno je chyba pri výbere manažmentu a spôsobe, akým sa vyberá. Takto by to nemalo byť. Je na stole aj zmena zákona o SIS, možno by sa SIS mala kreaovať úplne iným spôsobom. A hlavne by mala byť iná kontrola SIS. Teraz je to celé zahalené pod rúškom tajomstva. Všetky dokumenty sú tajné a veľmi ťažko sa k niečomu dostanete. Potom vám príde na stôl nejaký záznam, správa a nemáte si ju akým spôsobom overiť. Určite je na stole minimálne diskusia o tom, ako by mala tajná služba v budúcnosti vyzerať.

Prečo manažment SIS pravidelne zlyháva?

Je to otázka, na ktorú asi neviem odpovedať. Možno preto, že keď je politicky dosadený nominant, tak ten má absolútnu voľnosť vo všetkom, môže si vybrať ľudí, s ktorými spolupracuje, a tí sú mu následne absolútne zaviazaní, a potom si tam už aj vďaka tomu, ako funguje celá organizácia, môžete robiť, čo chcete.

Čo to znamená, keď má nejaká politická strana v SIS svojho nominanta? Chápem to správne, že je to vlastne krytie pre skupinu tej strane spriaznených ľudí? Že SIS na nich nepracuje a prípadne robí na niekom, kto tej strane prekáža?

Vzhľadom na kompetencie, ktoré SIS má, je to jedna z možností, ktorá sa ukazuje ako veľmi lákavá. Nechcem teraz nikoho obviňovať, ale o SIS sa vždy mocensky rozmýšľalo ako o nástroji, ktorý môže pomôcť niekoho kryť alebo poslúžiť práve v takýchto veciach.

Fungovalo to tak?

Nechcem sa k tomu teraz vyjadrovať.

Týka sa to krytie aj spriaznených sudcov, policajtov, prokurátorov? Ako je inak možné, že aj tí, čo boli obvinení z korupčných trestných činov, mali previerky NBÚ, pretože SIS ani polícia nedodávali úradu žiadne podozrenia?

Minimálne to evokuje toto podozrenie. Je to vec, ktorá nie je preukázaná, tak nebudem tvrdiť, že to tak bolo. A to z úplne sebeckého dôvodu, nechcem zase poukázať na seba, aby niekto podával trestné oznámenia.

Toto nastavenie sa dá zmeniť?

Jedine, že sa zmení celý systém fungovania SIS a hlavne jej chýba oveľa vyššia kontrola.

Zrušili by ste SIS?

Určite by som tajnú službu nezrušil.

A v zmysle postaviť ju nanovo ako úplne novú inštitúciu?

Toto je presne vec, ktorá by bola potrebná, postaviť to úplne na zelenej lúke, s novými pravidlami, kompetenciami, a to je vec, ktorej sa súčasné vedenie aj strana, ktorá ju má, bude brániť zubami-nechtami. Tomu rozumiem. Naozaj by stačilo, aby kompetencie SIS neboli také vágne nastavené a aby to bolo transparentnejšie.

Pred vami sedeli v tomto štúdiu zo spolupracujúcich obvinených aj Ľudovít Makó a Bernard Slobodník a hovorili o skorumpovanom systéme. Povedali by ste o sebe, že aj vy ste boli súčasťou tohto systému?

Ja som videl jeden aj druhý rozhovor, oboch poznám, jedného viac, druhého menej, s oboma si tykám. Viem súčasťou akého systému boli oni, ja som do tejto partie nepatril. Súčasťou tejto mašinérie som nebol, napriek tomu, že si absolútne priznávam svoje zlyhania a beriem zodpovednosť na seba.

V SIS bol iný systém?

Keď som pozorne počúval, tak rozprávali práve o schéme ľudí napojených na politiku, dorovnávanie platov a podobné veci, u nás to takto nefungovalo.

Čo je systém v SIS? Každý si robí vlastný biznis?

Netvrdím, že každý si robí biznis. Vždy ryba smrdí od hlavy. Ak dovolí vedenie niečo robiť, tak to podriadení robia. Ale u nás nefungoval systém tak, ako fungoval v tom čase v polícii.

Policajný systém mal svojich ľudí na odpočúvaniach, pánov Reháka, Paksiho a nakoniec bol obvinený aj šéf odpočúvaní v SIS Zetocha. Je odpočúvanie to kľúčové, na čo chcú mať vplyvní ľudia dosah?

Hlavne tí, ktorí vedia, že niečo spravili, sa logicky zaujímajú o to, či na nich buď orgány polície alebo spravodajské orgány nepracujú. Chceli by mať minimálne vedomosť, či náhodou nie sú predmetom spravodajského rozpracovania, lebo keď ste, tak hneď máte informácie o tom, že asi ste vyšetrovaný alebo rozpracovaný. Logicky je ich záujmom mať človeka na takom mieste. Ale musím povedať, že pán Zetocha bol stíhaný aj vzatý do väzby za skutky, ktorých sa zrejme dopustil na policajnom prezídiu.

Vyskytol sa v manažmente SIS aj niekto, kto úplatky nebral?

Určite áno. Nechcem to paušalizovať, že v manažmente všetci ľudia brali úplatky, to určite nie.

Čo dobré urobila SIS pre túto spoločnosť?

Určite spravila aj veľa vecí, ktoré boli užitočné. Participovala na rôznych trestných stíhaniach, poskytovala informácie užívateľovi zo zákona, ktoré boli využité v trestnom konaní, a určite aj pomáhala iným spravodajským službám pri ich rozpracovaniach, takže určite spravila aj dobré veci.

Keď sa dnes niekto zo zahraničia pozerá na SIS, obvinený bol riaditeľ, námestník, šéf kontrarozviedky, šéf odpočúvaní. Čo si o tom myslí?

Nič dobré. Podobne sa možno zahraniční partneri pozerali aj na situáciu v rakúskej tajnej službe, kde bola pred časom podobná situácia. Určite to neevokuje žiadne príjemné pocity a určite sú partneri ostražitejší pri spolupráci so SIS.

Jeden minister mi korupčné mechanizmy opisoval tak, že stačilo prísť na ministerstvo a tváriť sa, že nič nevidí. Že schémy sú tam zabudované a fungujú roky, často aj bez ohľadu na politické tričko. Toto ste v SIS vedeli?

Nebol záujem, aby sa tomu SIS do hĺbky venovala. Pravdepodobne preto, aby sa práve na toto neprichádzalo.

Ako tento marazmus v bezpečnostných zložkách narušila vražda Jána Kuciaka?

Bola to udalosť, ktorú nikto nečakal. Že by niekto mohol klesnúť tak hlboko a spraviť až takúto vec len preto, že si niekto robil svoju prácu. Tí, čo boli slušní, sa ešte viac zaktivizovali a tí, čo boli apatickí a nechcelo sa im robiť, si uvedomili, že tu máme aj skupinu takýchto ľudí.

Ako ste to v SIS vyhodnocovali?

Ako niečo, čo je za čiarou všetkého. Asi ako každý normálny človek, že je to vec, ktorá sa nikdy nemala stať.

Tušili ste, kto by mohol byť podozrivý?

Bolo viac verzií, ale všetky konštrukcie a analýzy smerovali k jednému človeku.

SIS neskôr robila na Marianovi Kočnerovi, aj vďaka SIS sa ho podarilo zadržať v kauze zmenky, odpočuli ste jeho rozhovory s Mojmírom Mamojkom. Kočner už v tom čase nemal ochranu?

Ochranu zo strany SIS nemal ani predtým, nebudem sa vyjadrovať k ochrane, ktorú mu poskytovali politici alebo polícia. SIS si vtedy splnila svoju úlohu, spolupracovala s políciou na lokalizácii jeho pobytu, aby neušiel. To sme určite spravili a do podrobností nechcem zachádzať. Pomohli sme, aby bol zadržaný.

Kto bol z vášho pohľadu v tom čase Kočner?

Bol vnímaný ako veľmi kontroverzná osoba. Ako človek, ktorý mal veľmi dobré kontakty naprieč politickou scénou, v justícii, vedel všetko vybaviť. Zároveň bol vnímaný ako človek na tej druhej strane. Teda nie na strane práva a spravodlivosti, ale podsvetia.

Prečo k jeho zadržaniu nedošlo oveľa skôr?

To by ste sa mali spýtať ľudí, ktorí vtedy ovládali bezpečnostné zložky na Slovensku, ja to neviem povedať, môžem si to len myslieť. Možno som na to odpovedal predtým, boli to jeho kontakty, ktoré mal na predstaviteľov výkonnej moci.

SIS pre to nemohla urobiť viac?

Všetky orgány, ktoré presadzujú právo, mohli urobiť viac.

Prečo SIS roky odmieta spolupracovať s políciou pri vyšetrovaní kauzy Gorila? Sťažuje sa na to každý vyšetrovateľ prípadu.

Mám na to svoj názor, nepoviem ho úplne celý z logických dôvodov, ktoré som spomenul aj na začiatku. Tu sa treba pozrieť na to, že viacerí ľudia, ktorí pôsobili v SIS v čase, keď došlo k tejto kauze, sú tam aj teraz a pôsobia aj na manažérskych pozíciách. Asi to niekomu nevyhovuje, aby sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli úplne všetko.

Ľudia v SIS kryjú sami seba?

Povedal som to tak, ako som to chcel povedať, a dal som si veľký pozor, aby som povedal len to, čo som chcel. A už to ďalej nechcem rozvíjať.

Je pre vás bývalý príslušník SIS Peter Holúbek, vďaka ktorému sa o Gorile dozvedela verejnosť, zradca alebo hrdina?

Pána Holúbeka osobne nepoznám, všetky informácie o ňom mám sprostredkované. Nemôžem povedať, či je hrdina, ale zradcom by som ho nenazval.

Časť ľudí v bezpečnostnom prostredí má názor, že z tajnej služby sa nikdy nevynáša.

Z tajnej služby sa nevynáša, ale pokiaľ je to dôležité, človek je presvedčený, že došlo k spáchaniu trestného činu, že je to skutočnosť, ktorá pomáha objasniť niečo veľmi dôležité pre spoločnosť, tak nevidím dôvod, prečo by mal byť vnímaný ako zradca.

Neprekáža firme, v ktorej v Čechách pracujete, že ste odsúdený?

Mal som s manažmentom firmy aj s klientom, pre ktorého robíme, na túto tému rozhovor a zatiaľ im to neprekáža. Vyhodnotili moju prácu za určité obdobie, sú s ňou spokojní. Uvidíme, či im nebudú prekážať tieto ďalšie veci, ktoré sa začali diať, moje opätovné obvinenie, aj keď som sa to snažil vysvetliť, že prečo k tomu došlo a za akých okolností. Alebo prípadné vzatie do väzby, predpokladám, že to im asi bude prekážať. Som pripravený aj na to, že mi niekto povie, že musím v tom zamestnaní skončiť.

Zažívate nejaký typ hanby vo svojom okolí za to, čo ste urobili?

Väčšina ľudí, ktorí ma poznajú a s ktorými som prežil veľa času a sú mi blízki, ma podporujú. Samozrejme, zažijete aj ľudí, ktorí na vás budú ukazovať prstom a hovoriť, že ste vrah a kanibal, aj keď to som možno trochu prehnal, ale budú vás nejakým spôsobom ohovárať. Aspoň sa zase vyčistia vzťahy, ktoré máte.

Sám si o sebe myslíte čo?

Spravil som vo svojom živote chybu, na ktorú nie som pyšný, a snažím sa ju napraviť aj tým, čo robím teraz aj spôsobom, akým sa k tomu staviam. Určite nie som v stave, že by som sám seba obviňoval, že som špina a podobné veci, že sa hanbím za všetko, čo som spravil, lebo to nie je pravda. Spravil som pomerne veľké množstvo dobrých vecí pre spoločnosť aj pre organizácie, v ktorých som robil. To zlé, čo som spravil, to už si budem musieť do konca života niesť, ten kríž na chrbte. Ale sú to veci, s ktorými sa dokážem ja aj moja rodina vyrovnať.

Ako si myslíte, že vyšetrovanie veľkých káuz dopadne? Dá sa to ešte zastaviť podľa toho, ako dopadnú najbližšie voľby?

Pozrite sa, čo sa deje dnes. Vyvíja sa enormná snaha na to, aby sa to zastavilo, spochybnilo, stále sa poukazuje na zvrátený systém vyrábania svedkov, vyrábania káuz, čo neexistuje. Starý systém cíti absolútne ohrozenie svojej existencie a robí všetko pre to, aby to zastavil. Verím, že sa to nepodarí a procesy dobehnú do konca alebo budú pokračovať. Ale ako to dopadne, to uvidíme v najbližších dňoch, mesiacoch. Som optimista, no taký triezvy. Nefunguje to vždy ako v rozprávke, že dobro zvíťazí nad zlom.

Boris Beňa (49)

Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval Akadémiu Policajného zboru. Do polície nastúpil 1. novembra 1994 a prešiel viacerými funkciami. Bol krajským policajným riaditeľom v Banskej Bystrici, šéfom inšpekcie ministerstva vnútra aj policajným pridelencom v Bukurešti. V roku 2016 nastúpil do Slovenskej informačnej služby ako šéf inšpekcie a keď sa stal riaditeľom služby v roku 2020 Vladimír Pčolinský, stal sa Beňa jeho námestníkom. V decembri 2020 ho zadržala NAKA, obvinila z prijímania úplatku a v tajnej službe skončil.

Ďalšie rozhovory so spolupracujúcimi obvinenými:

Obvinený Makó: Brať úplatky bolo veľmi jednoduché. Na deti vtedy nemyslíte

Spolupracujúci obvinený Slobodník: Urobili sme veľa svinstiev