Expert na ruskú armádu Visingr: Rusi začali prehrávať už v druhý deň vojny

„Do masakru v Buči sme si možno mysleli, že ruská armáda má predsa len nejakú úroveň a od sovietskych čias sa zlepšila,“ hovorí český odborník na ruskú armádu Lukáš Visingr a vysvetľuje, že najväčšie zločiny sa neodohrávajú na začiatku agresie, ale v čase, keď je okupujúca armáda vytláčaná.

„Vtedy si vojaci uvedomujú, že prehrávajú, a začínajú panikáriť. Zároveň sú pod čoraz väčším psychickým tlakom,“ uvádza.

V rozhovore sa rozprávame o:

• fotkách z Buče;
• nesprávnom ruskom vedení vojny;
• chybách ruských vojakoch na bojisku;
• zmene v stratégii Západu dodávať na Ukrajinu útočné zbrane.

Začnem porovnaním. Kým Američania sa pri bojoch riadia heslom No man left behind, čiže z bojiska sa snažia zobrať každého svojho vojaka – zraneného aj mŕtveho, Rusi pri sťahovaní z územia na korby áut nakladajú radšej práčky, bielizeň či čajníky než telá svojich mŕtvych spolubojovníkov. Čím si to vysvetľujete?

Rusko ma inú politickú aj vojenskú kultúru. Možno to znie ako klišé, ale jednoducho v Rusku sa život jednotlivca necení tak ako na Západe. V tomto zmysle sa ruská armáda nespráva odlišne od tej sovietskej počas druhej svetovej vojny.

Súvisí to aj s tým, že vojaci v ruskej armáde pochádzajú prevažne z chudobnejšieho prostredia?

Určite to tak je, pričom treba zdôrazniť zastúpenie menšín v ruskej armáde. Celkovo v ruských ozbrojených silách tvoria etnické menšiny, teda ľudia inej ako ruskej národnosti, okolo 40 percent. Keď sa však pozrieme na zoznamy mŕtvych a ranených na Ukrajine, neruské mená tvoria zhruba 60 percent. V lepších jednotkách, ako je letectvo alebo strategické jadrové sily, je zas málo vojakov inej ako ruskej národnosti. Naopak, v pozemnom vojsku sú zástupcovia etnických menšín nadreprezentovaní a tvoria väčšinu.

Ako je to možné?

Etnické oblasti a autonómne republiky sú chudobnejšie a ekonomicky slabšie, takže pre mladých mužov predstavuje armáda možnosť dobrej kariéry. Ruská armáda platí relatívne dobre oproti iným odvetviam a oblastiam. Takisto majú tieto menšiny dlhoročné tradície, v rámci ktorých je napríklad rozšírená takzvaná vojenská česť. Služba v armáde sa tam považuje za niečo vyššie a lepšie a oni sa ňou radi chvália. Hovoria: pozrite sa, ako nás je málo, ale koľko nás je v ruskej armáde. Keď sa pozrieme na Tuvanov, sibírsky turkický národ, odkiaľ pochádza aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, zistíme, že ich je asi štvrť milióna, ale v ruskej armáde je ich päťkrát viac, ako je ich podiel v celkovej ruskej populácii.

Čo si myslíte o správaní ruských vojakov v okupovaných mestách a dedinách, kde sa kopíruje situácia z Buče?

V prvej chvíli, keď som uvidel zábery z Buče, som si povedal, že muselo ísť o zlyhanie. Ruskí vojaci boli pod takým psychickým tlakom, že sa pustili do úplne neospravedlniteľných a nepochopiteľných represií. Lenže potom začali pribúdať správy z ďalších a ďalších miest, kde sa dejú podobné veci, a pochopil som, že toto zlyhanie je systémové. Nie je to teda exces jednej jednotky, ako som sa domnieval. Súčasne sa zdá, že to pravdepodobne nie je cielené zabíjanie podľa nejakých zoznamov. Objavili sa informácie, že Rusi majú zoznamy Ukrajincov, ktorých majú nájsť, zabiť alebo zajať. Z Buče sa však zdá, že nezabíjali nejakých vybraných jednotlivcov, ale často išli náhodne alebo podľa veku či miesta bydliska. Hromadné zabíjanie sa deje na mnohých miestach na Ukrajine a naznačuje, že buď