Denník N

Kenský beh objavil írsky misionár, vychoval 32 majstrov sveta: Len som chcel, aby žiaci viac športovali

Colm O'Connell. Foto N – Peter Kováč
Colm O’Connell. Foto N – Peter Kováč

Frederick z mesta Iten mi hovorí: „Ak chcete vedieť, ako sa zrodil kenský bežecký úspech, choďte na sever mesta, tam Keňania prvýkrát pochopili, aký majú talent.“ 

Čítate druhú časť seriálu Behanie v Keni.

Vo štvrtok 19. augusta 2012 sa na olympiáde v Londýne odohrávali jedny z najpamätnejších pretekov atletickej histórie. Beh na 800 metrov po impozantnom sóle vyhral Keňan David Rudisha a jeho nový svetový rekord zatienil aj tri zlaté medaily Usaina Bolta.

Dodnes ide o unikát. Na stredných a dlhých tratiach totiž svetové rekordy pribúdajú výlučne na atletických mítingoch za pomoci vodičov, tí však na olympiáde neštartujú a nové svetové maximá sú preto pod piatimi kruhmi takmer vylúčené. Za 40 rokov bol prekonaný len tento jeden, spomínaný David Rudisha bežal sám od štartu do cieľa, k jeho výkonu 1:40,91 min. sa dodnes nikto ani nepriblížil.

Rudishovi postojačky aplaudoval celý 80-tisícový štadión, a ak by írsky misionár, učiteľ a atletický tréner Colm O’Connell chcel, mohol stáť so svojím zverencom priamo na dráhe a užívať si obdiv celého sveta. To však nikdy nebol jeho štýl a vlastne ani hlavný cieľ jeho práce.

Keď pred 46 rokmi prišiel do Kene a nastúpil ako učiteľ do Školy svätého Patricka, o behu nič nevedel. Chcel len, aby jeho študenti a študentky viac športovali. Že popri tom objavil obrovský kenský bežecký talent a vychoval zverencov a zverenkyne, z ktorých vyrástli olympijskí víťazi, svetoví rekordéri či majsterky sveta, bol len akýsi prirodzený vedľajší efekt činnosti, ktorú vykonáva dodnes. Aj keď má už 74 rokov.

Namiesto predného radu moderného štadióna tak Colm O’Connell sledoval londýnsku olympiádu v skromnom dvojizbovom dome na okraji kenského Itenu a svojho zverenca sledoval cez malú obrazovku ošúchaného televízora.

„Aj takto na diaľku dokážem preteky prežiť rovnako intenzívne,“ tvrdí presvedčivo a nemám dôvod neveriť mu. Aj po takmer 10 rokoch sa pri spomienke na Rudishov výkon usmieva a neveriacky krúti hlavou. V spomínanom skromnom dome mi ponúka sušienky a čaj a začína rozprávanie o svojom kenskom dobrodružstve.

Mohol ísť do Kalifornie, vybral si Keňu

Aj keď dom Colm O’Connella leží na konci Itenu, dostať sa k nemu nebolo zložité. Z centra stačilo kráčať kilometer po hlavnej ceste a potom odbočiť do vedľajšej ulice. Od miestnych som dostal jasné inštrukcie: ak chcem zistiť, ako sa zrodil kenský bežecký úspech, najviac odpovedí nájdem práve tu. Navyše, zablúdiť je takmer nemožné, keďže šípka a cedule ma upozorňujú, že idem po O’Connell Street. Už to je samo osebe zvláštny pocit, kráčať po ulici za človekom, po ktorom je ulica pomenovaná.

Ako jedna z mála bočných ciest v Itene, ak nie jediná, má ulica O’Connella asfaltový podklad a celú ju lemuje rozľahlý školský dvor Školy svätého Patrika. Vidím zástupy chlapcov hrajúcich sa vonku, neskôr stádo kráv a potom pole so zemiakmi či s kapustou. V škole chovajú vyše 500 hospodárskych zvierat a patrične hrdí sú aj na to, že väčšinu jedla majú z vlastných zdrojov. Aj vďaka tomu sú najlepšou strednou školou v regióne.

Zvieratá a záhrada na školskom dvore v Škole sv. Patrika. Foto N – Peter Kováč

Jednoduchý dom írskeho misionára sa nachádza na okraji školského areálu, má čisté biele steny, staršie okná a výrazné zelené dvere. „Hallo, sir. Go on!“ ozýva sa zvnútra po tom, ako na ne zaklopem. Colm O’Connell ma pozýva do jedinej veľkej miestnosti v dome, ktorá slúži ako obývačka aj kuchyňa. Vnútri je prítmie, na stene visia vyblednuté obrazy s africkými motívmi. Najvýraznejší je plagát, na ktorom je stále usmiaty Ír spolu so svojím najznámejším zverencom Davidom Rudishom. Pod plagátom je niekoľko športových pohárov, tomuto misionárovi ich darovali zverenci po víťazných pretekoch.

Colm O’Connell sa pridal v Írsku do Rádu svätého Patrika už ako tínedžer, aby sa stal učiteľom a misionárom. Ako 28-ročný dostal príležitosť odcestovať na trojmesačnú stáž do zahraničia, pričom si mohol zvoliť americkú Kaliforniu alebo malú osadu Iten v Keni. Vybral si druhú možnosť a v Afrike napokon zostal od roku 1976 až dodnes. A vidiecky Iten? Vďaka Írovi sa z neho neplánovane stalo koz

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Behanie v Keni

Radíme športovcom

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie