Mäsiar zo Sýrie vs moderný veliteľ. Predstavujeme generálov Dvornikova a Zalužného, ktorí velia vojne o Ukrajinu

Po neúspechu ruského útoku, ktorého príčinami boli nedostatočné sily a koordinácia, sa Moskva rozhodla zmeniť veliaceho generála a celkový prístup k vojne.

Ak si myslíte, že sa tu hovorí o bojoch na Ukrajine, pravdepodobne to tak je, ale v skutočnosti ide o hodnotenie priebehu sovietskej agresie proti Fínsku v roku 1939.

Paralel je viacero: túžba Kremľa dobyť bývalú „provinciu“, menší demokratický sused, ktorý nie je ochotný plniť rozkazy, plány na bleskové víťazstvo…

To Sýria má skúsenosti s Dvornikovom

Vzostup generála Dvornikova vyvolal pozornosť aj obavy z muža, ktorého západné médiá nazvali „mäsiar zo Sýrie“. Našťastie pre Ukrajinu nemá len silné stránky. Na scénu nevstupuje ako vrchný veliteľ s honosnou armádou, ale s výrazne otraseným vojskom. Má zdatného súpera a jeho spomínané angažovanie sa na Blízkom východe nebolo plné svetlých momentov.

Analytik Tom Cooper poznamenáva, že Dvornikovov príchod má predovšetkým ukončiť situáciu, keď vyšší ruskí velitelia na frontových líniách viedli každý svoju vlastnú vojnu bez koordinácie s ostatnými.

Dvornikov, veliteľ Južného vojenského okruhu Ruska, bol poverený vedením celej vojny na Ukrajine. Rusko tak urobilo rozhodnutie, ktoré malo z vojenského hľadiska urobiť na začiatku vojny. A pre Ukrajinu je dobré, že sa tak nestalo.

Armáda je totiž prispôsobená práve nasadeniu pod jednotným velením. Veľká hviezda armádneho generála na jeho výložkách znamená, že Dvornikov je o hodnosť vyššie ako doteraz veliaci generálplukovníci, takže diskusie o rozkazoch a postup „každý sám za seba“ podľa Coopera odpadnú.

„Teraz sme videli, že ruská armáda sa prestala snažiť o nezmyselný postup, ktorý je spojený s množstvom obetí. Vezmú si niekoľko dní ‚voľna‘, doplnia straty a vybavenie, odpočinú si, opravia vozidlá a potom sa vrátia pravdepodobne oveľa lepšie koordinovaní ako kedykoľvek od 24. februára,“ napísal Cooper 9. apríla.

Bude zaujímavé sledovať, čo sa nastane potom, pretože ani Ukrajinci nezaháľajú. Znovu sa vyzbrojujú, posilňujú, čo sa dá, a presúvajú jednotky.

Vlastnosť, ktorá Dvornikova odlišuje od ostatných ruských veliteľov, nespočíva v tom, že má „skúsenosti zo Sýrie“. Áno, velil tam ruskému kontingentu, ale nebol v boji; jeho bojové skúsenosti pochádzajú skôr z čečenských vojen. Okrem toho aj mnohí iní ruskí velitelia majú skúsenosti zo Sýrie.

Je to skôr tak, že Sýria má skúsenosti s Dvornikovom.

Frontálne útoky

Keď Rusi v roku 2015 do tejto krajiny prišli, sýrsky režim bol zrelý na uterák. Dvornikov sa podieľal na integrácii skupiny milícií a zvyškov obrnenej brigády sýrskej armády do jednotky s názvom 4. úderný zbor.

„Všetky útoky boli vedené frontálne, všetky sa spoliehali na masívnu palebnú podporu ruskej armády (delá, termobarické raketomety atď. – pozn. red.) a letectva a všetky sa skončili neúspechom a veľkými stratami,“ píše Cooper o prvých akciách ruského generála.

Ruské pôsobenie a Dvornikovova nevyberavá snaha dostať pod svoje velenie iránske skupiny, takisto bojujúce za režim autokrata Baššára Asada, podľa analytika nakoniec viedli k tomu, že generála musel minister obrany Sergej Šojgu vymeniť. Samozrejme, nezabudol na udelenie vysokého vyznamenania, ako sa na budovanie imidžu všade a vždy víťaznej ruskej armády patrí.

„Dvornikov nepozná nič iné ako masívnu palebnú silu a masívnu koncentráciu vojsk. Presne takýto štýl útokov môžu Ukrajinci od neho očakávať,“ uzatvára analytik. Otázkou teda je, čo sa stane, keď jeho plány narazia. Podarí sa mu včas pochopiť problém a zmeniť svoj prístup?

V každom prípade si v Sýrii vybudoval povesť vojaka, ktorému na civilistoch absolútne nezáleží. Aj preto teraz existujú obavy, že rovnako bezohľadný bude aj na východnej Ukrajine.

V deň, keď Dvornikov podľa všetkého prevzal velenie ruskej agresie, raketový útok zasiahol civilistov na železničnej stanici v Kramatorsku a zabil 57 ľudí. Prokremeľské médiá najprv oslavovali úspešný útok. Keď sa ukázalo, že rakety zasiahli civilistov, otočila a z útoku obvinila Ukrajincov.

Ťažko teda odpovedať na otázku, či Dvornikovov príchod znamená pre Rusko lepšie karty, než aké malo doteraz. Ruské jednotky by mali byť lepšie koordinované na vysokej úrovni; v tom môžeme očakávať zmeny. Neznamená to automaticky lepšiu koordináciu a komunikáciu medzi menšími jednotkami v poli ani riešenie problémov so zásobovaním, stavom náhradnej techniky, doplnenej za straty, a morálkou.

Západný protivník

Štyridsaťosemročný Valerij Zalužnyj je o dvanásť rokov mladší ako Dvornikov. Neprešiel sovietskou armádou, jeho vojenské znalosti sa formovali v inom prostredí – a velí aj úplne iným spôsobom.

Podrobný profil generála Zalužného prináša Politico. Dôstojník, ktorý má zásluhy na doterajšej úspešnej obrane Ukrajiny pred oveľa silnejším Ruskom, sa podľa neho vyhýba pozornosti a prenecháva ju prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Pre ukrajinských vojakov je však jeho úloha kľúčová.

Zelenskyj mal šťastnú ruku, keď v lete 2021 siahol po Zalužnom v rámci pomerne veľkej zmeny „v obrane“. Alebo zdá sa, že presne vedel, čo robí.

Zalužnyj mal 40 rokov, keď Rusi napadli Krym a potom Donbas. Velil brigáde, ktorá bojovala v krvavej bitke pri meste Debaľceve.

Na vysokého dôstojníka nebol starý, v roku 2015 mal ideálny vek na to, aby spojil čerstvé bojové skúsenosti s rozširovaním si obzorov o teóriu – a potom oboje odovzdával ďalej. Politico opisuje, že keď netrávil roky na frontovej línii v Donbase, zúčastňoval sa na rôznych cvičeniach s armádami krajín NATO v celej Európe. „Tieto skúsenosti obrúsili autoritárske hrany z desaťročí sovietskeho výcviku,“ píše web.

Pokojný, vyrovnaný a pripravený na všetko

Zalužnyj mal niekoľko pracovných stretnutí s náčelníkom českého generálneho štábu Alešom Opatom – naposledy začiatkom februára v Prahe, len niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie.

„Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny na mňa vždy pôsobil pokojne a rozvážne. Na našom poslednom stretnutí sme diskutovali o bezpečnostnej situácii na Ukrajine a pripravenosti ukrajinskej armády. Boli pripravené na rôzne scenáre. Vedel, že musia byť pripravení na všetko,“ napísal Opata pre Deník N.

O tom, že na Ukrajine vyrastá generácia dôstojníkov, ktorí vidia vzory v západných štandardoch a pomáhajú budovať moderný a pružný systém velenia, sme písali už pred rokom. Bola to veľká zmena oproti stavu armády pred rokom 2014, ktorý bol pestrou mozaikou vojenských neduhov zo sovietskej éry a nedostatočného financovania.

Vojenský expert Lukáš Dyčka, ktorý školí na Pobaltskej vysokej škole obrany v Estónsku vyšších spojeneckých dôstojníkov a najnovšie aj ukrajinských majorov a podplukovníkov, opísal zmenu mentality a veľký rozdiel v dôstojníkoch až do týchto hodností oproti predvojnovému obdobiu v rokoch 2014 – 15.

Dyčka opísal ukrajinských dôstojníkov do hodnosti podplukovníka ako všeobecne mladších, než sú ich kolegovia z NATO, ale zároveň aj ako vojakov s praktickými bojovými skúsenosťami. „Sú jediní, ktorí v súčasnosti bojovali vo vojne, v ktorej sú na oboch stranách tanky a delá,“ povedal vtedy pre Denník N.

„O Zalužnom možno hovoriť ako o predstaviteľovi novej generácie ukrajinských vojakov,“ povedal pre Politico Olexij Meľnyk, bývalý dôstojník, ktorý teraz pracuje pre kyjivský think-tank Razumkov Center.

Zalužnyj si bol pripravovaného ruského útoku vedomý dlho vopred. „Našou úlohou nie je čakať na nebeskú mannu. Musíme byť pripravení a urobiť všetko,“ povedal vlani v lete pre Rádio Sloboda muž s povesťou dôstojníka, ktorý rozumie problémom radových vojakov a vie, že je dôležité udržať ich motiváciu.

V januári tohto roka mohol vysokým predstaviteľom NATO povedať, že Ukrajina je maximálne pripravená. Čas od vojny o Donbas v polovici minulého desaťročia využila dobre: ukrajinskí vojaci cvičili s vojakmi Aliancie vrátane kultúrne pomerne blízkych vojakov z Pobaltia. Dokonca aj nižší velitelia a poddôstojníci sa učili samostatne pracovať, preberať iniciatívu a prispôsobovať sa situácii.

Bude mať veľa práce

Odbočme k epizóde, ktorá znie takmer banálne, ale nebola úplne samozrejmá: Zalužnyj napríklad umožňoval vojakom opätovať paľbu, ak sa pod ňu dostali, bez toho, aby museli všetko konzultovať s veliteľmi sediacimi niekde ďaleko.

„Bola to zmena v armádnej kultúre od úrovne práporu smerom nadol. Celá generácia pochopila, ako sa velí, a myslím, že generáli pochopili, že to funguje,“ cituje Politico Liama Collinsa, podplukovníka v zálohe americkej armády, ktorý sa významne podieľal na transformácii ukrajinskej armády.

V každom prípade Zalužnyj velí armáde, ktorá je do veľkej miery postavená na západných princípoch, pričom nestráca schopnosť viesť dlhú konvenčnú vojnu a znášať straty. Taktika a výcvik Aliancie sa spojili s ukrajinskou realitou – nebyť výsledku toho najlepšieho z oboch svetov, Ukrajinci by sotva tak úspešne odolávali.

Generál okrem toho vie dať jasne najavo, keď nie je spokojný s politikmi. „Chcem sa obrátiť na tých, ktorí v mestách ďaleko za frontom hovoria o zradách a hodnotia situáciu na bojisku. Vaše nezodpovedné vyhlásenia, ako napríklad, že nepriateľ ‚niečo bez problémov vzal‘ alebo že ‚niekto sa chystá vzdať‘, urážajú našich vojakov,“ namietol.

Ukrajinci za svoje súčasné úspechy vďačia aj spravodajskej podpore a dodávkam zbraní zo Západu, ale bez ich vlastného rozsiahleho nasadenia by to bolo zbytočné. Stále žiadajú Západ o zbrane, aby mohli čeliť početnej prevahe Ruska. Až v posledných dňoch sa začalo viac hovoriť o dodávkach tankov, diel alebo protilietadlových systémov.

Generál Zalužnyj bude mať ešte veľa práce.