Nepoznajú vlastný vek, žijú v chudobe a veria, že ich agent neoklame. Na vysnívané preteky v Európe sa dostanú len vybraní Keňania

Najviac talentov pochádza zo strednej Školy svätého Patrika. Tá je však súkromná a každý na ňu nemá – preto sa na zahraničné preteky, ktoré znamenajú nádej na lepší život, snažia dostať inou cestou.
Čítate tretiu časť seriálu Behanie v Keni.
Keď sa bežcov v Keni spýtate, ako regenerujú, môžete očakávať len dve odpovede. Spánok alebo masáž. Iné formy regenerácie tu prakticky neexistujú, čo znamená, že tie, ktoré sú k dispozícii, sú mimoriadne populárne. Masérov tu nájdete desiatky a ich práca je medzi európskymi bežcami povestná pre intenzitu, s ktorou ju vykonávajú. Síce občas bolí, ale po náročných tréningoch na nespevnených cestách je vhodná aj užitočná.
Jedným z masérov je aj Stephen, na Keňana urastený, štíhly bežec, ktorý v súčasnosti pracuje aj ako taxikár na motorke. Spoznal som ho vďaka bežcom z Česka, s ktorými má, ako sa dozviete, úzke kontakty. Jeho príbeh vám chcem porozprávať preto, lebo dokonale ilustruje, ako veľa prekážok stojí Keňanom v ceste, kým ich uvidíme v Európe alebo v USA na čele masy bežcov.
Keď Stephen masíruje, zvyčajne je zamyslený a sústredí sa na prácu. V jednej chvíli však náhle prestane a nemôže sa ubrániť hlasnému smiechu. Ten rozveselí aj mňa a tiež sa smejem, hoci na mojej otázke nebolo nič vtipné. Stephena som sa len opýtal, či pozná svoj dátum narodenia.
Odpovedá po chvíli ešte stále s úsmevom na tvári. Dátum nepozná, dokonca – na rozdiel od iných Keňanov, ktorých som sa pýtal neskôr – nevie ani to, či sa narodil v období sucha alebo v období dažďov. Istý si je len v tom, že prišiel na svet v hlinenom vidieckom dome a rodičom určite ani len nenapadlo uvažovať nad návštevou nemocnice. Akoby aj áno, keď bola vzdialená niekoľko kilometrov. Rukou ukáže na závesy na okne a k svojmu narodeniu s položartom dodá: „Mama zobrala kus látky, zabalila ma doň a bolo hotovo.“
„Odhadujem, že mám 36 rokov, ale v skutočnosti mám možno 30 a možno 40. Nikdy nevieš,“ zamyslí sa nahlas a v spomienkach sa vráti k náročnému detstvu a k zložitej mladosti. Postupná zmena k lepšiemu prišla až pred desiatimi rokmi, keď sa zo vzdialeného vidieka presunul do Itenu a začal behať. Keďže mal talent aj kus šťastia, dostal sa do Európy a niečo si zarobil. A hoci sa jeho život odvtedy viditeľne zlepšil, stále prežíva z jedného dňa na druhý. Tak ako väčšina bežcov v Itene.
Mesiac v Afrike mi ukázal, že dostať sa na preteky v zahraničí sa podarí len hŕstke vyvolených. Je síce pravda, že stretnutie s väčšou či menšou bežeckou hviezdou je pri pohybe Itenom otázkou pár minút, na každého profesionála či každú profesionálku však pripadá niekoľko bežcov, ktorí nemali toľko šťastia či talentu. V praxi to znamená, že ich sen o tom, že raz odštartujú na zahraničných pretekoch, zostáva nenaplnený.
Seriál Behanie v Keni:
Už publikované:
- ako som sa v prvých dňoch čudoval, na čom Keňania behajú;
- o írskom misionárovi, ktorý objavil kenský beh.
V nasledujúcich týždňoch:
- ako som zvládal vysokú nadmorskú výšku a prvé tréningy s Keňanmi;
- čo si o vlastnej bežeckej nadvláde myslia Keňania a čo o nej hovorí veda;
- o americkom expertovi, ktorý si vytvoril bežeckú skupinu a vyvracia mýty o Keňanoch;
- ako som hľadal Kipchogeho a čo o ňom hovoria susedia;
- rozhovor s Patrickom Sangom, trénerom Eliuda Kipchogeho, najlepšieho maratónca histórie;
- že s lepším tréningom a bez korupcie by Keňania mohli byť ešte dominantnejší;
- ako mi mesiac v Keni pomohol bežecky, čo ma naučil a ako sa mi zmenil krvný obraz.

Práca už v predškolskom veku
Zrejme najpriamočiarejšia cesta medzi svetovú vytrvaleckú špičku vedie cez strednú Školu svätého Patrika, o ktorej som písal v predchádzajúcom texte. Študenti, ktorí sa zamerajú na atletiku, majú vysokú šancu, že sa z nich stanú profesionáli, čo potvrdzujú desiatky absolventov, z ktorých sa stali majstri sveta, svetoví rekordéri či dokonca olympijskí víťazi.
Štúdium na prestížnej škole v Itene si však väčšina nádejných vytrvaleckých hviezd nemôže dovoliť. Aj keď sa škola snaží o maximálnu sebestačnosť, aby cena školného nebola vysoká – robí to napríklad tak, že na školskom dvore chová kravy, prasatá, ovce či sliepky –, školné vo výške približne