Starajú sa o chorých blízkych, dostávajú 220 eur a žiadajú aspoň minimálnu mzdu

Viac ako 2200 ľudí už podpísalo petíciu za vyššie príspevky pre ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych odkázaných na ich pomoc. Ak dnes napríklad rodič opatruje svoje dieťa s rakovinou alebo autizmom, za mesiac môže dostať 220 eur.

Je to príspevok na opatrovanie. Vypočítava sa ako 111,32 percenta životného minima. Ak sa rodič stará o dvoch a viac ľudí, môže dostať takmer 149 percent zo životného minima.

V tomto roku podľa ústredia práce poberá príspevok na opatrovanie mesačne priemerne takmer 57-tisíc ľudí.

„Rodiny, kde otecko pracuje, z toho ešte vedia vyžiť. Ale ak je mamička sama s dieťaťom, a takých rodín máme veľa, tak neviem, ako dokážu vyžiť. To sa nedá,“ hovorí iniciátorka petície za zvýšenie príspevku Klára Dynisová.

Keď hovorila s politikmi a úradníkmi na ministerstve, povedali jej, že suma je celkom dobrá. „Nepozastavovali sa nad tým, že to treba zvýšiť,“ dodala. 

Ministerstvo práce, ktoré o príspevku rozhoduje, na otázky o výške neodpovedalo. Na tieto otázky neodpovedalo ani ústredie práce.

Prečítajte si

Chcete prežiť? Vezmite si za ženu pumpárovu dcéru

Aspoň minimálnu mzdu

Dynisová má vnučku, ktorá má autizmus. Keď sa s príspevkami snažila pomôcť dcére, zistila, koľko je s tým problémov.

Od mája sa snaží bojovať o to, aby opatrovatelia svojich blízkych mohli dostávať aspoň minimálnu mzdu. Tá bude na budúci rok 405 eur. Ľudia s minimálnu mzdou teda dostanú o 185 eur viac ako tí, ktorí sa starajú o blízkych odkázaných na ich na pomoc.

Ak nemá človek, ktorý blízkeho opatruje, iný príjem, môže dostať ešte ochranný príspevok vo výške 50 eur. Celkovo tak na mesiac dostane 270 eur.

Pri ochrannom príspevku je však problém – ak napríklad dostane rodina od niekoho dar, napríklad aj 20 eur, považuje sa to za príjem, a teda už na ochranný príspevok nárok nemá, upozorňuje Dynisová. Rodinám sa síce dajú darovať peniaze, ale aby neprišli o príspevok, musí im ich dať nadácia.

Dynisová so skupinou rodičov preto napísali v máji otvorené listy prezidentovi, premiérovi aj poslancom. Aj keď si ich pozvali do parlamentu a na ministerstvo, nič sa nezmenilo.

„Pozvali nás do parlamentu aj na ministerstvo, ale s tým, že zatiaľ sa nebude robiť nič,“ hovorí iniciátorka petície. „Nič sme nedosiahli. Porozprávali sa s nami, boli k nám slušní, milí, ale nezmení sa nič,“ dodáva. 

Preto spísali aj petíciu. V nej okrem zvýšenia príspevku na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy žiadajú aj zvýšiť príspevky na hygienu či individuálnu prepravu postihnutej osoby.

Medzi ôsmimi požiadavkami je aj to, aby štátne materské školy mali každý rok aspoň jedno miesto pre deti s postihnutím. Pre deti je totiž dôležitá integrácia.

Požadujú aj, aby sa neznižovali príspevky pre poberanie starobného či výsluhového dôchodku.

„Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar.

Výnimkou nie je podľa neho ani finančné ohodnotenie. „Tiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že takmer vždy je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb,“ dodal.

To by výška príspevku mala zohľadňovať. Mal by sa teda porovnať prínos domáceho opatrovateľstva na zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na starostlivosť v domovoch.

„A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité na zvýšenie príspevku na opatrovanie,“ dodal Zachar.

Asistenta nedajú každému

Rodičia majú možnosť požiadať aj o asistenčné služby. Vybavuje sa to na určité výkony.

„Pri malých deťoch ich väčšinou neuznávajú,“ hovorí Dynisová. Pozná napríklad matku, ktorej ho viackrát zamietli.

Chcela, aby sa asistent na pár hodín postaral o jej syna, aby mohla chodiť do práce. „Nútia ju do toho, aby mala opatrovateľský príspevok, kde by mala 220 plus 50 eur, ale ona nemá z čoho zaplatiť byt. Vyhovuje jej asistenčný príspevok, aby mohla prežiť,“ hovorí iniciátorka petície.

Uznáva, že pre dieťa je lepšie, ak je s ním rodič na opatrovateľskom príspevku.

Problém pri príspevkoch je podľa nej aj v tom, že sa o ňom rozhoduje subjektívne. Napríklad posudkový lekár podľa nej dieťa ani nevidí, vychádza z lekárskych správ a často sú výsledky iné, ako tvrdia lekári.

Napríklad pri Dynisovej vnučke sa podľa posudkového lekára na rok vyliečila z autizmu. Do šiestich rokov mala aj podľa posudkových lekárov autizmus, potom povedali, že má len poruchu reči, a tak nemali nárok na opatrovateľský príspevok. O rok jej ho opäť priznali.

Nehovorí však, že všetci úradníci rozhodujú zle, sú podľa nej prípady, že sa snažia pomôcť a poradiť. „Je to veľmi subjektívne,“ kritizuje systém.