Podpora ruského prezidenta Vladimira Putina na Slovensku po invázii na Ukrajinu výrazne klesla. Kým v marci 2021 ho pozitívne vnímalo 55 percent obyvateľov Slovenska, v marci 2022 to bolo už len 28 percent. Vyplýva to z telefonického prieskumu, ktorý medzi 18. a 23. marcom pre medzinárodnú organizáciu Globsec zrealizovala agentúra Focus.
Podľa prieskumu vníma Putina veľmi pozitívne 5,8 percenta ľudí, skôr pozitívne ďalších 21,8 percenta. Skôr negatívne ho vníma 31,6 a úplne negatívne 39,3 percenta opýtaných.
Kým pozitívne vníma Putina 34,4 percenta mužov, medzi ženami je to 31 percent. Podpora Vladimira Putina stúpa s vekom. V kategórii od 18 do 24 rokov ho pozitívne vníma 21,6 percenta opýtaných, u ľudí vo veku medzi 55 – 64 rokmi je to takmer 39 percent.
Sympatie k Putinovi klesajú so stúpajúcim vzdelaním. Pozitívne ho vníma 33 percent respondentov so základným alebo stredoškolským vzdelaním bez maturity, 26,5 percenta ľudí so strednou školou s maturitou a 19,7 percenta absolventov vysokých škôl.
Putin je na Slovensku aktuálne výrazne menej populárny ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Toho vníma pozitívne 53,9 percenta opýtaných a negatívne 43,7 percenta.
Ruská agresia je neospravedlniteľná
Dve tretiny obyvateľov Slovenska (66,3 percenta) si myslí, že konflikt na Ukrajine je nevyprovokovanou a neospravedlniteľnou agresiou Ruska. To, že je za vojnu na Ukrajine zodpovedné NATO na čele s USA, si však zároveň myslí 44,8 percenta opýtaných. S výrokom, že Putin chce obnoviť ruské impérium, je preto hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny, súhlasí 64,5 percenta ľudí.
Dve tretiny respondentov tvrdia, že ukrajinský odpor proti ruskej invázii vedený prezidentom Zelenským je oprávnený. Až 47 percent opýtaných si však zároveň myslí, že Zelenskyj by mal súhlasiť „so všetkými ruskými podmienkami a zabrániť tak krviprelievaniu“, a viac ako 37 percent súhlasí s výrokom, že „Ukrajinu treba odzbrojiť a zbaviť nacistov prostredníctvom špeciálnej vojenskej operácie“.
„Rozpačitosť v odpovediach je často spôsobená túžbou ľudí na Slovensku po spravodlivosti, ale zároveň majú tendenciu uchýliť sa k možnosti, ktorá je najmenej konfrontačná a nastolila by rýchlo mier,“ myslí si analytička Globsecu Katarína Klingová.
Takmer 61 percent účastníkov prieskumu uviedlo, že rozmiestnenie vojakov NATO na našej východnej hranici posilní bezpečnosť Slovenska. Necelých 47 percent opýtaných si myslí, že Európska únia vrátane Slovenska by mala Rusko postihnúť najprísnejšími sankciami aj za cenu, že u nás zdražie energia či benzín.
Takmer 60 percent opýtaných súhlasí s tým, aby Slovenské bezpečnostné zložky mazali stránky, ktoré šíria ruskú vojnovú propagandu.
Posun k lepšiemu
Väčšina respondentov (62 percent) vníma NATO ako garanta slovenskej nezávislosti a územnej celistvosti. Až 68 percent respondentov súhlasí, že Slovensko musí stáť pevne na strane EÚ a NATO, tobôž keď Rusko vyhlásilo EÚ, vrátane Slovenska, za nepriateľské štáty.
To podľa Globsecu predstavuje určitý posun a indikuje zvýšenie podpory členstva v Aliancii, keďže v roku 2019 vnímalo NATO ako garanta bezpečnosti len 54 percent ľudí.
"Aj napriek dezinformáciám a konšpiračným teóriám o NATO, ktoré sa napríklad šírili začiatkom roka o dohode o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi americkými, si dnes ľudia na Slovensku uvedomujú, kto sú naši reálni spojenci a akú hodnotu má pre Slovensko členstvo v NATO,” píše analytička Globsecu Klingová.
Globsec v prieskume zistil, že život v Rusku je pre Slovákov neatraktívny, no aj to, že o ňom majú mnohí skreslené predstavy. Šesť percent opýtaných by šlo žiť do Ruska, ak by si mohli vybrať medzi Ruskom, Nemeckom, Rakúskom a USA. Existuje značná skupina obyvateľov Slovenska (približne 20 až 30 percent), ktorá výrazne preceňuje ruskú životnú úroveň. Pri porovnaní aspektov, akými sú politické slobody, právny štát, demokracia a životná úroveň, v prípade Ruska, Slovenska a Rakúska táto skupina hodnotí Rusko ako rozvinutejšie v porovnaní so Slovenskom.
„Skutočnosť, že štvrtina Slovákov si myslí, že v Rusku je vyššia životná úroveň ako na Slovensku, odráža dlhodobú propagandu Kremľa, ktorú na Slovensku šíria aj mnohí domáci aktéri. Dobrá komunikácia zo strany štátu a budovanie kritického myslenia tento skreslený obraz môžu napraviť,“ vraví Katarína Klingová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Miro Kern






















Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)





