Denník N

Kritizuje políciu: Nie sme v Bielorusku, aby sme pred zlyhaniami zatvárali oči

Zuzana Števulová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zuzana Števulová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenská polícia nechce púšťať Ligu za ľudské práva do zaisťovacích zariadení pre utečencov, riaditeľka ligy hovorí, že policajti si uvedomili, že práve toto je ich silná zbraň.

Polícia rozhodla, že do zariadení pre utečencov už nepustí Ligu za ľudské práva. Tá upozornila na neadekvátny zásah polície v záchytnom policajnom zariadení pre utečencov v Medveďove. Riaditeľka ligy Zuzana Števulová (32) hovorí, že by popreli zmysel svojej existencie, keby klientom po zásahu nepomohli. Polícia zároveň požiadala Úrad vysokého komisára pre utečencov pri OSN (UNHCR), aby vymenil ligu ako zmluvného partnera, ktorý pre nich monitoruje dodržiavanie práv utečencov, s UNHCR stále rokuje. Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ľudovít Bíró rozhovor pre Denník N pre zaneprázdnenosť odmietol.

Kto financuje Ligu za ľudské práva?

Drvivá väčšina našich príjmov doteraz pochádzala z fondov Európskej únie spravovaných ministerstvom vnútra alebo z nadnárodných fondov, potom z UNHCR a minulý rok sme mali malý grant aj od ministerstva zahraničných vecí a Nadácie otvorenej spoločnosti. Ľudia nám môžu darovať peniaze aj cez portál Dobrá krajina.

Máte veľa takýchto drobných darov?

Od vypuknutia utečeneckej krízy sme od júla vyzbierali celkom dosť – 1900 eur. Vieme ale napríklad, že česká Organizácia na pomoc utečencom vyzbierala od júla milión českých korún, čo je asi 30-tisíc eur.

Čo presne robíte?

Najskôr to bola hlavne právna pomoc utečencom, ich zastupovanie v konaní o udelenie azylu, postupne sme začali navštevovať zaisťovacie zariadenia a poskytovať právnu pomoc aj tam. Dnes sa venujeme celkovo cudzincom na Slovensku, celej migračnej téme. Vieme poskytnúť právnu pomoc napríklad aj v konaní o udelenie víza.

Ako sa o vás zaistený utečenec dozvie?

V záchytných zariadenach máme letáky, môžu mu to povedať aj iní zaistení. Doteraz sme chodili do zariadení pravidelne ako implementačný partner monitorovať podmienky zaistenia. Stáva sa, že nás kontaktujú aj ľudia, ktorým polícia povedala, že sa na nás môžu obrátiť.

Ako ste sa dozvedeli o tom, že v Medveďove bol v septembri policajný zákrok?

V ten deň mi volal reportér RTVS , že je pred bránami Medveďova s jedným kamionistom, ktorý tam doviezol potraviny a či vieme, čo sa tam deje, že kamionista mu povedal, že kukláči vláčili cudzincov po zemi. Na to nám volal klient priamo z Medveďova, že bol zásah a niektorí ľudia sú zranení. Boli to veľmi jednoduché vety. Po príchode do zariadenia im odoberajú mobily, ale na chodbách majú automat na mince a tí, ktorí majú peniaze, môžu zavolať.

Zaistení nedostávajú od štátu zrejme žiadne peniaze.

Nie. V minulosti boli projekty pod ministerstvom vnútra, kde sa zabezpečovala pravidelná psychologická aj sociálna pomoc, návštevy právnikov, ale to k 30. júnu skončilo, pretože skončilo programové obdobie. Vedelo sa, že to skončí, ale neurobilo sa nič, aby takéto služby ďalej pokračovali. Od prvého júla zároveň začínalo pribúdať zaistených utečencov.

Hneď na druhý deň po zákroku ste sa chceli dostať do zariadenia, ale nevpustili vás, prečo?

Razia sa uskutočnila vo štvrtok a na piatok sme mali už niekoľko dní dopredu dohodnutú pravidelnú návštevu. Ešte sme si vo štvrtok večer povedali, že ako to dobre vyšlo, že môžeme hneď na mieste preskúmať situáciu. Ale na to nám volal riaditeľom poverený pracovník, že nám neodporúča prísť. Volali sme riaditeľovi, ktorý povedal, že majú veľa práce, musia to vyriešiť a upokojiť. Ponúkli sme pomocnú ruku, že zoberieme tlmočníka a to pomôže, ale nezdalo sa mu to. Vyzýval nás, aby sme cítili s nimi, že majú veľa starostí a nerobili im navyše problémy tým, že prídeme. Informovali sme ho aj o telefonátoch od klientov, že s nimi o tom potrebujeme hovoriť. Nakoniec povedali, že už všetko vysvetlili médiám a niet čo riešiť. Na to sme povedali, že potom nie je dôvod, aby sme nemohli prísť na dohodnutú návštevu. Nakoniec sme sa tam dostali až v pondelok. Keď sme prišli, klienti, ktorých sme si žiadali, tam už neboli.

Prekvapilo vás to?

Áno aj nie. Vraj zanikol právny dôvod ich zaistenia. Neskôr sme sa dozvedeli, že ich cez víkend prepustili, odviezli na stanicu, kúpili im aj lístky na vlak. Keď docestovali do Nemecka, ozvali sa nám. Oni sami si prepustenie vysvetľovali práve bitkou. Ten víkend zanikol dôvod zaistenia u takmer sto Sýrčanov a takto prepustený bol aj vysoký počet zaistených rodín zo Sečoviec. Bol to zrejme premiérom spomínaný humanitárny koridor, ktorý slovenská polícia vytvorila spolu s českou. Aj keď doteraz sú v zariadení napríklad štyria Sýrčania, ktorí tam boli vtedy a nie je veľmi zrejmé, prečo u nich účel zaistenia nezanikol.

Políciu rozčúlilo aj to, že ste za dotknutými utečencami vycestovali do Nemecka, aby ste zaznamenali ich svedectvo, odfotografovali zranenie. Vraj to je nad rámec toho, čo by ste mali robiť. Prečo ste tam išli?

Sme ľudskoprávna organizácia. Títo ľudia boli úplne v moci polície zaistení v režimovom zariadení. Bez použitia násilia protestovali, ale napriek tomu boli privolané špeciálne jednotky, čo bolo neštandardné. Po takomto zásahu títo ľudia začali tvrdiť, že zásah bol neprimeraný, že majú zranenia a že s nimi bolo zle zaobchádzané. Je úplne prirodzené v demokratickom a právnom štáte, kde majú ľudia isté práva, že pred tým nemôžeme zavrieť oči. Nie sme v Bielorusku.

IMG_2699sirka

Čo znamená pre vašu prácu, že vám ministerstvo vnútra zrušilo prístup do zariadení?

Nemôžeme vykonávať monitoring pre UNHCR. Zrejme ich chcú prinútiť, aby si na túto prácu našli niekoho iného.

A stane sa to?

To je otázne. Keď sme s UNHCR minulý týždeň vo štvrtok rokovali, povedali, že voči našej práci nemajú žiadnu výhradu. Potom rokovali s políciou a zatiaľ nemáme žiadnu spätnú väzbu. Máme s nimi platnú zmluvu. Je ale logické, že potrebujú partnera, s ktorým nebude polícia odmietať spolupracovať a asi aj polícia si uvedomila, že toto je jej silná zbraň. Uvidíme. Zatiaľ vždy, keď nás vyhodili cez dvere, vošli sme cez okno.

Aký veľký zdroj príjmov je pre vás UNHCR?

Zásadný. Je to asi tretina našich financií.

Keď sme napísali článok s titulkom, že Kaliňák sa vám mstí za Medveďov a požiadal UNHCR o vašu výmenu, ozval sa do redakcie riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Ľudovít Bíró, že to je všetko jeho iniciatíva a nie ministra Kaliňáka. Máte s pánom Bíróm nejaký komplikovaný vzťah?

Pán Bíró je veľmi milý človek, nekonfliktný. Keď sme pred desiatimi rokmi začínali s poskytovaním právnej pomoci, bol riaditeľom v Medveďove. Nemáme osobne žiadny problém, ale určite mnohí policajti z jeho úradu majú sťažený život, pretože existujeme, chodíme s cudzincami na políciu, poskytujeme im právnu pomoc. Často to znamená, že dôjde k situácii, ktorá môže viesť napríklad k odhaleniu pochybenia policajta.

Povedzte nejaký príklad.

Radšej nie. Obviňujú nás z nekonštruktívnej kritiky polície, pritom reálne sme zažili situácie, ktoré boli vážne a išlo o zásadné pochybenia polície, no nešli sme s nimi do médií. Ani teraz o tom nebudem otvorene hovoriť, pritom sú to veci, o ktorých by sa dalo veľa písať. Podľa nás je normálne, že klientom povieme, že majú možnosť podať sťažnosť, obrátiť sa na prokuratúru alebo na súd.

Tým, že ste išli do médií so zásahom v Medveďove ste porušili akési nepísané pravidlo?

Médiá sú pre políciu veľmi nepríjemné.

Hodnotíte zverejnenie výhrad utečencov spätne ako chybu?

Nie. Utečenci sú veľmi frustrovaní ľudia, často v strese. Do 30. júna s nimi aspoň niekto pracoval, ale potom už nie. Zároveň vidia v televízii, že o pár kilometrov ďalej v Maďarsku tisíce utečencov púšťajú ďalej. To napätie tam existovalo a hovorili sme o tom aj s policajtmi a upozorňovali sme na to. Nakoniec to vyvrcholilo touto akciou. Ísť do médií sa rozhodli hlavne oni, sami volali aj do televízie. Mohli sme sa tváriť ako ľudskoprávna organizácia, ktorú to vôbec nezaujíma, ale popreli by sme účel našej existencie.

Viete posúdiť, či aj inde sú policajti voči utečencom takto nastavení, alebo je to slovenská záležitosť?

Chápem, že žiadnemu štátnemu úradu nie je príjemné, keď ho niekto kontroluje. Ale ak hovoríme o polícii, sú to verejní činitelia, ktorí nosia zbrane, musia zniesť verejnú kontrolu. Ak nič nespravili, určite sa pred inšpekciou obhája. My si navyše nemyslíme, že policajti sú k utečencom nepriateľskí, často počúvame napríklad, že v Čechách to bolo hrozné alebo akí boli maďarskí policajti. Našich často utečenci aj chvália, napríklad minule mi nikto povedal, ako pekne sa k nemu správali v Žiline. Nie vždy je tá situácia ideálna. Nie vždy utečenec robí to, čo mu policajt povie, nie každý spolupracuje hladko. Ale policajti majú byť profesionáli a musia to vedieť zvládnuť, aj keď im je človek nesympatický alebo keď je nepríjemný. U nás je to hlavne komunikačný problém.

Angličtina?

Je to veľký problém, o ktorom sa hovorí donekonečna.

To je také ťažké zaplatiť kurz angličtiny? Naozaj sa o tom hovorí roky.

Je to systémový problém. Rovnako aj tlmočníci. Chce to plánovanie, finančné zdroje, ale nikto to nepovažuje za prioritu. Pritom je to manažérske rozhodnutie. Pán riaditeľ v Medveďove napríklad hovorí, že on nemá problém komunikovať, že vždy sa medzi zaistenými nájde niekto, kto hovorí po anglicky a prekladá. My sme to na začiatku ako začínajúci právnici tiež robili, že sme použili niekoho zvnútra, ale to nie je dobré. Ten človek je vtiahnutý ako tlmočník do problému a pritom tam zostáva zaistený. Môže to narúšať vzťahy medzi nimi, ohroziť zaisteného tlmočníka alebo naopak poskytnúť mu určitú nadvládu nad ostatnými. Tlmočník by pritom mal byť profesionál, ak tlmočí právnu pomoc, dáva sľub, že nie je v konflikte záujmov, že obsah zostane dôverný, má za to aj zaplatené. Zaistený nedostane žiadnu odplatu.

Prečo Slovensko len minimálne udeľuje azyl?

Je to prísne chápanie zákona a v niektorých štruktúrach stále prevláda názor, že príchod ľudí z iných kultúr a náboženstiev treba poriadne kontrolovať, aby sa nám tu nevytvárali veľké komunity nekresťanských a neeurópskych ľudí.

Čo hovoríte na bilbord Smeru Chránime Slovensko?

Dúfajme, že pred korupciou. Nech sa im v tom darí.

Je obava z migrantov a inej kultúry na mieste?

Verím, že mnoho ľudí má strach, ktorý pramení z neznalosti. Nikdy nemôžeme povedať, že migrácia je len pozitívna, že neprinesie zmeny alebo žiadne ohrozenie. Na to tu predsa máme políciu, SIS, aby tieto bezpečnostné hrozby odhaľovali. Všetky seriózne výskumy hovoria, že migrácia má jednoznačne pozitívne vplyvy na ekonomiku. Múdre štáty podporujú legálnu migráciu vysokokvalifikovaných, ale aj nízkokvalifikovaných ľudí. Aj dnes u nás firmy reportujú, že niektoré pozície nevedia obsadiť. Dlhodobo je známe, že vymierame. Úlohou zodpovedného vládcu je začať pracovať na tom, aby migrácia bola na prospech všetkých. Sú na to desaťročia vyvíjané nástroje. No my radšej počúvame populistické reči, ktoré nemajú oporu v žiadnych vedeckých poznatkoch. Tak aj dopadneme.

Teraz najčítanejšie