Denník N

Rybníček: Do veľkých volieb pôjdem v roku 2020

Primátor Trenčína Richard Rybníček. Vyštudoval žurnalistiku. Predtým hrával v kapele Bez ladu a skladu. Ako novinár pracoval v agentúre ČTK, v denníku SME a v agentúre SITA. Rozbiehal televíziu JOJ a v rokoch 2003 až 2006 šéfoval Slovenskej televízii. Primátorom Trenčína sa stal v roku 2010, o štyri roky ho do tejto funkcie zvolili opäť. Foto N – Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček. Vyštudoval žurnalistiku. Predtým hrával v kapele Bez ladu a skladu. Ako novinár pracoval v agentúre ČTK, v denníku SME a v agentúre SITA. Rozbiehal televíziu JOJ a v rokoch 2003 až 2006 šéfoval Slovenskej televízii. Primátorom Trenčína sa stal v roku 2010, o štyri roky ho do tejto funkcie zvolili opäť. Foto N – Tomáš Benedikovič

V roku 2010 sa stal primátorom Trenčína a napriek drastickým škrtom ho do tejto funkcie zvolili opäť. Richard Rybníček dostal ponuku ísť do týchto volieb od viacerých strán, ešte počká.

  • O týchto voľbách s Rybníčkom hovorili Procházka, Bugár, Figeľ, Sulík aj Lipšic. Prečo sa nedohodli?
  • Vo veľkej politike chce krajinu premeniť na 16 až 21 kantónov.
  • Vysvetľuje podporu Smeru a vymedzil sa voči tomu, ako vládna strana pomáha Rašimu a Chomovi.

Mali ste možnosť kandidovať v nasledujúcich parlamentných voľbách. Hovorilo sa o rôznych ponukách – napríklad od Igora Matoviča. Prečo ste ich odmietli?

Od Igora Matoviča som ponuku nedostal a ani som sa s ním nestretol. Sedel som s Rišom Sulíkom a rozprávali sme sa len o tom, že by sa možno mohla v budúcnosti vytvoriť trojkoalícia SaS – OĽaNO – Nova a Richard sa pýtal, či by som bol ochotný robiť lídra takejto trojkoalície. Túto ponuku som odmietol.

Aj Procházka zháňal primátorov a starostov. Za vami nebol?

Rozprával som sa s Bélom Bugárom, Radom Procházkom, Danom Lipšicom, s Rišom Sulíkom, veľa som sa rozprával aj s Jánom Figeľom. Ale všetkým som povedal, že mojou prioritou je toto mesto, že si neviem predstaviť sedieť na dvoch stoličkách a pracovať ako poslanec aj primátor pri problémoch, ktoré tu riešim. Toto mesto je pre mňa taká veľká priorita, že si neviem teraz predstaviť vstup do veľkej politiky. Považoval by som to za nefér voči voličom aj mestu. Nechcem, aby to vyznelo tak, že všetci chodili a dávali mi ponuky. Všetci sa so mnou rozprávali na tému moja budúcnosť a všetkým som povedal, že nemám v pláne ísť do veľkej politiky teraz.

Ambíciu vstúpiť do veľkej politiky však máte.

Mám.

Kedy? V roku 2020 chcete kandidovať vo voľbách?

Keď budem zdravý, tak áno.

Čo vo veľkej politike vás hnevá a čo tam chcete zmeniť?

Na veľkej politike ma hnevá, že úloha takto štruktúrovaných a fungujúcich politických strán je prežitá. Jedna z kľúčových priorít tejto krajiny musí byť zmena územno-správneho členenia Slovenska na 16 až 21 kantónov, zmena volebného systému, najlepšie na kombináciu pomerného a väčšinového, jednoznačné skresanie vlády na maximálne sedem ministerstiev a presun množstva kompetencií aj s financiami do týchto kantónov. Tým pádom by musela prísť zmena daňovej politiky a väčší výber a rozhodovanie o výbere by sa presunulo na kantóny. Štátu by som ponechal peniaze len na riešenie kľúčových vecí a zvyšok by som presunul na regióny. Takouto veľkou reformou verejnej správy by sa zmenili aj podmienky na fungovanie politických strán. Vygenerovali by oveľa viac osobností v jednotlivých regiónoch. Keď sa nezmení systém financovania štátu a štát sa bude ďalej centralizovať, vláda bude môcť chodiť po Slovensku a rozdávať peniaze a ktorékoľvek mesto bude môcť finančne ovplyvňovať, krajina sa do zmysluplného fungovania nedostane. Naviac, šťastím pre súčasné aj bývalé vlády sú európske fondy, ktoré ako – tak zabezpečujú zdroje príjmov mestám a obciam. V opačnom prípade by sa ten systém zrútil. Keď to takto zostane, ten systém v roku 2020 padne.

To je pomerne exotická predstava. Chceli by ste byť lídrom takejto zmeny? Chcete založiť stranu?

To neviem. O tejto predstave, o ktorej hovoríte ako o exotickej, hovorím už niekoľko rokov. Politické strany, vrátane tých, ktoré idú teraz do volieb, toto nepovažujú za prioritu. Znamená to, že momentálne nevidím priestor v žiadnej z nich. Nevylučujem preto, že si v budúcnosti založím niečo svoje. Môže sa však stať, že sa toto stane prioritou niektorej strany a budeme sa s ňou o tom rozprávať. To je však otvorená otázka.

Po zvolení za primátora ste povedali, že ste v minulom volebnom období museli šetriť, ale v tomto pôjdete od začiatku do rozvoja. Čo ste za ten rok rozvinuli?

Šetríme ďalej a neprestali sme. Dlh je stále veľký. Zo 40 miliónov eur dlhov, ktoré sme prebrali, sme zišli na 16, čiže sme dlh znížili o takmer 61 percent, stále sme však na čísle, ktoré je z môjho pohľadu vysoké. Na druhej strane, pripravujeme už aj investície, ktoré sme pred tým robiť nemohli. Pripravujeme rekonštrukciu Mierového námestia, čo je hlavné námestie. Odhadujeme ju na asi tri milióny eur a samozrejme investujeme do rôznych opráv ciest, detských ihrísk, škôl, škôlok v rámci možností.

Tie šetriace opatrenia boli pomerne drastické – prestali ste kosiť, svietiť v noci na niektorých uliciach, mesto prestalo podporovať hokejovú Duklu. Oplatilo sa to? 

V roku 2011, keď som to urobil, som nemal veľmi na výber. Mohol som sa rozhodnúť, či ísť do nútenej správy alebo do radikálneho zníženia výdavkov. Akú inú možnosť máte, keď sedíte s bankami a tie vám vravia, že už nič nepožičajú, pretože nesplácate? Ako inak môžete konať, keď sedíte s veriteľmi – napríklad so spoločnosťou, ktorá hovorí, že už nebude viac kosiť, lebo váš predchodca objednal služby za štyria a pol milióna, ona pokosila a zaplatené nedostala? Mesto bolo v katastrofálnej situácii.

Kedy skončíte prvé väčšie rozvojové projekty?

Pripravujeme rekonštrukciu Mierového námestia. Finišujeme so strategickým urbanistickým projektom Trenčín mesto na rieke, ktorý posunie centrum k rieke Váh a výrazne zmení a spríjemní centrálnu mestskú zónu. Postupne rekonštruujeme školy a škôlky. Zmena ide postupne.

 

Trenčín, 9.10. 2015. Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Trenčíne máte niekoľko svetových unikátov. Prvým je kúpalisko bez vody. Kedy bude s vodou?

Keď sa vydarí naša spolupráca so štátom pri modernizácii železničnej trate, ktorá je na jednej strane investičnou akciou a na druhej strane traumatizujúcou záležitosťou. Dnes sa už tie veci dejú. Dokončuje sa most na Ostrov, čo bola podmienka, keďže sa siete musia zavesiť na most. Už sa začalo robiť parkovisko vedľa krytej plavárne. Keď pôjde všetko dobre, podľa plánu a niečo zásadné sa nestane, plaváreň budeme mať na budúci rok v júli.

Na to, aký je Trenčín veľký, sú tu neúmerné dopravné zápchy. Čo s tým urobíte?

Z krajských miest má najväčšie problémy z hľadiska dopravy Prešov a Trenčín. Čiastočne sme vyriešili problém dopravy s pomocou štátu vybudovaním druhého cestného mosta. Ten významným spôsobom odľahčil dopravu. V priebehu najbližšieho pol roka útvar hlavného architekta dokončí návrh na riešenie dopravnej situácie v centre mesta. Našli sme riešenie, ako to urobiť. Bavíme sa však o investíciách, ktoré samotné mesto nezvládne. Takže predpokladám, že v priebehu najbližšieho roka budem mať návrh na riešenie dopravnej situácie v centre mesta, a budem žiadať štát, aby túto zmenu zafinancoval.

To je iba polovica práce – povedať, že budem žiadať štát. Máte aspoň predbežný prísľub, že na to peniaze dostanete? Na papier sa dá nakresliť všeličo. Obchvat Bratislavy je na ňom dvadsať rokov.

Pri súčasnom systéme fungovania štátu a jeho vzťahu k samospráve je to predovšetkým o vzťahoch a politickej vôli. Nemôžem urobiť nič iné ako to, že pripravím návrh na riešenie, pretože najlepšie našim potrebám rozumieme my. Druhý krok potom bude presvedčiť nejakú vládu a nejakého ministra, aby bol toto jeden z problémov, ktorý musí riešiť spolu so samosprávou. Lebo pri súčasnom systéme financovania samosprávy takéto investície samé nikdy nezvládnu.

Hovoríte, že je to o vzťahoch. Pomôže vám pri hľadaní peňazí to, že vás pred voľbami podporil Smer?

Neviem. Podporili ma popri Smere vlastne všetci.

To, že vás podporila pravica, ma neprekvapilo. Ako ste však získali podporu Smeru? Boli ste si ju vypýtať?

Nie. Oni sa tak rozhodli. Oznámili mi, že ma podporia a že čo na to poviem. Povedal som, podporte. To je všetko. Rád by som niečo odkázal novinárom, ktorí píšu pre veľké celoslovenské denníky: spájanie podpory pre nezávislých kandidátov so Smerom len podľa toho, že ich podporil Smer, je nezmysel. Politické strany na Slovensku v regiónoch nefungujú a v mestách či regiónoch nemajú v podstate žiadny vplyv.

To nie je pravda. Sú tu mestá, ktoré sú roky smerácke či kádehácke. Na mestských úradoch sú zamestnané celé famílie straníckych funkcionárov.

Chcel som tým povedať, že keď za mnou príde Smer v Trenčíne a povie, že ma podporí, tak nepoviem, že to nechcem. Poviem O.K., podporte. A pre mňa ako primátora mesta to nie je nič, čo by ma malo degradovať pred pravicovým voličom. Síce ma podporili, ale na fungovanie mesta to nemá žiaden vplyv.

Menší obchvat by to doniesť mohlo.

Nie, v žiadnom prípade. Nemám taký výtlak na Roberta Fica a na vládu ako Igor Choma alebo Richard Raši. Nemám v niektorých veciach také vymoženosti alebo prístup k tak rýchlym riešeniam ako oni. Robert Fico mi zrazu nedá dvadsaťmiliónovú nenávratnú pôžičku na rekonštrukciu ciest alebo výstavbu štadióna, ako dal Richardovi Rašimu do Košíc.

Peniaze sem však štát na štadión dal.

My sme len v balíku x miest, z ktorých každé dostalo. Dnes v Trenčíne máme futbalový klub, ktorý tretí rok po sebe hráva európsku ligu a patrí medzi slovenskú špičku. Na rekonštrukciu štadióna sme dostali 2,4 milióna. Košice majú futbalový klub, ktorý ani len nie je v prvej lige a nikto nevie, kedy tam vôbec bude, ale Richard Raši dostane na výstavbu štadióna osem miliónov pre mňa z nepochopiteľných dôvodov. Bol by som rád, keby sme na štadión dostali ako Košice, Trnava alebo ako Bratislava, ktorá dostane štadión s dvojnásobným príspevkom. Asi sú tam tie vzťahy silnejšie. Systém treba prerobiť tak, aby sme nikomu nedovolili sa takto správať, že budú môcť chodiť po Slovensku a privilegovať mestá, ktorých primátori sú väčší kamoši s predsedom vlády, ako tí ostatní.

Ste tu mierne mimo straníckeho systému. V zastupiteľstve máte 20 z 25 poslancov nezávislých. Ako sa s nimi riadi mesto?

Výborne.

Lepšie než so zastupiteľstvom z minulého volebného obdobia, kde mal väčšinu Smer?

Jednoznačne, lebo tí ľudia sú ochotní konštruktívne počúvať o problémoch, možno s nimi treba dlhšie sedieť, ale nikto im v rámci ich politickej stratégie zhora nehovorí: nepodpor ho, lebo nie je náš, alebo neurob to, lebo sa nám to teraz politicky a strategicky v rámci celoslovenskej politiky nehodí. A stále viac začínam mať pocit, že treba v mestách zakázať politické strany – tak ako v Kanade.

Boli ste na otváraní štadióna Vladimíra Poóra v Trnave vo VIP sektore. To otvorenie bolo ukážkou jeho moci a moci Smeru. Prečo ste tam boli?

Bol som si pozrieť futbalový štadión. To ma zaujímalo.

To ste mohli aj po tej šou.

Som verejný činiteľ. Bol som sa tam na to pozrieť, lebo som tam chcel ísť. Konzultoval som to, či tam mám ísť. Stretol som sa tam s Peťom Bročkom, s primátorom Trnavy, ktorému som pred tým volal, že by som sa tam s ním rád stretol. Povedal, že tam ide aj on.

To, že tam bol on, logické je. On je primátorom Trnavy, vy Trenčína.

Konzultoval som to s Petrom Bročkom. Povedal mi, že bude rád, keď prídem. Prišiel som aj kvôli nemu. Kolegialita. To, čo bude v budúcnosti s prevádzkou štadióna, ma zaujíma.

 

Trenčín, 9.10. 2015. Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Neprišlo vám čudné pozerať sa, ako mečiarovský privatizér a smerácky oligarcha otvára štadión za štátne peniaze a vykopáva tam loptu?

Bolo tam asi 17-tisíc ľudí. To, čo v tejto chvíli nemám v politike rád, sú pózy. Nie som v pozícii, že by som mohol ovplyvňovať veľkú slovenskú politiku. Ovplyvňujem politiku v mojom rodnom meste a zodpovedám sa za ňu svojim voličom. Komunikoval som s primátorom Trnavy a šiel som sa tam pozrieť. To, že pán Poór vykopával loptu, je vec, o ktorej všetci vieme. A to teraz nemôžem dať rozhovor SME alebo Trendu, lebo ho spoluvlastní Penta, alebo nemôžem ísť do nemocnice, ktorú vlastní Penta, lebo je to zlé? Nerozumiem tejto filozofii. Neurobil som nič zlé a išiel by som tam zas. Ale opakujem, bol by som rád, keby sa vláda pozrela na výstavbu štadióna v Trenčíne tak zhovievavo ako na štadión v Trnave. Nemám žiaden problém tam ísť a dívať sa na to, že pán Poór vykopával loptu, lebo na tom už nič nedokážem zmeniť.

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash