Orbánov systém už má bližšie k putinizmu ako k demokracii, vraví politik Aliancie Konrád Rigó

Magyar verzió itt.

Spojená maďarská strana Aliancia má pred sebou prvú veľkú skúšku, ktorou budú komunálne a župné voľby na jeseň tohto roku. Aliancia vznikla v októbri 2021 spojením strán SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť, a dodnes funguje na základe modelu platforiem. Konrád Rigó, bývalý štátny tajomník ministerstva kultúry za Most-Híd, je dnes šéfom platformy Mosta-Híd.

Rigó tvrdí, že v Aliancii sú výrazné názorové nezhody najmä v oblasti zahraničnej politiky a vzťahu k Maďarsku, no podľa neho jedine model Aliancie môže ešte zabezpečiť významné skupinové zastúpenie Maďarov v slovenskom parlamente.

V rozhovore s Konrádom Rigóom sa okrem iného dočítate:

• ako bude podľa neho vyzerať Maďarsko po ďalších štyroch rokoch vlády Fideszu,
• či sa môžu zhoršiť slovensko-maďarské vzťahy pre proruský postoj maďarskej vlády,
• v ktorých župách chce mať Aliancia vlastných kandidátov na županov,
• koľko primátorských a starostovských pozícií chcú získať v komunálnych voľbách.

Odkiaľ ste sledovali maďarské voľby?

Sedel som doma pred televízorom.

Pokiaľ viem, viacerí vedúci politici Aliance boli počas volebnej noci v Budapešti na volebnej noci Fideszu. Vy ste nedostali pozvanie?

Pozvanie dostala strana. Platforma Most-Híd však túto možnosť nevyužila. Miesta zaplnili zvyšné dve platformy.

Čo hovoríte na to, že časť Aliancie otvorene podporovala Fidesz, pričom Krisztián Forró v minulosti komunikoval to, že strana sa do kampane nezapojí?

Ešte po vzniku strany sme sa rozhodli, že sa do kampane nezapojíme. Toto sa zmenilo po tom, keď na začiatku decembra József Berényi zverejnil jedno facebookové video, v ktorom k podpore Fideszu zaviazal aspoň platformu SMK. Týmto v podstate poskytol priestor rôznym predstaviteľom platformy SMK na verejné vyjadrenie svojich sympatií.

Ako ste to prijali vy ostatní v rámci strany?

Žiadali sme vysvetlenie, keďže sme sa dohodli, že sa do kampane nezapojíme. Presne sme vedeli už pred založením strany, že to bude medzi nami vytvárať nezhody.

Evidentne sa vám túto otázku nepodarilo vyriešiť.

Ostali sme pri tom, že na úrovni platforiem bude ďalej prebiehať to, čo už bolo nezvratné, platforma Most-Híd sa do kampane nezapájala.

Ako ste prijali opätovné dvojtretinové víťazstvo Fideszu?

Nech sa na to pozrieme akokoľvek, vyhral s obrovským náskokom ako v prípade celoštátnych kandidátok, tak aj v individuálnych volebných obvodoch. Vláde Fideszu v Maďarsku to prináša obrovskú zodpovednosť a zároveň obrovskú legitimitu.

Táto legitímnosť vznikla vo voľbách, ktoré boli v plnej miere čisté?

Slobodný charakter volieb nemožno spochybniť. To, v akej miere je systém nastavený v prospech Fideszu, je už iná otázka.

Toto je však dosť dôležitá časť celkového obrazu, nie?

Jednoznačne. Je to jedna z charakteristík neliberálnej demokracie. Keďže však aj na celoštátnej kandidátke vyhral s 54 percentami, teraz o tom nie je také dôležité rozprávať. Oplatí sa radšej hovoriť o príčinách, teda o tom, čo sem viedlo.

Akým miestom bude Maďarsko po ďalších štyroch rokoch vlády Fideszu?

Po 24. februári vidíme systém neliberálnej demokracie v jasnejšom svetle. Systém, v ktorom počas vojny nie sú schopní povedať, že Putin je agresor a ukrajinská strana je jednoznačne obeťou, má bližšie k samotnému putinizmu ako k demokracii, kde začínal. Nie je to príjemný pohľad.

Boris Kollár v nedeľu v diskusnej relácii na Markíze povedal, že Orbán si s Putinom o chvíľu rozparcelujú Slovensko. Predstavuje orbánovské Maďarsko pre Slovensko akékoľvek nebezpečenstvo?

Výrok Borisa Kollára jednoznačne odsudzujem, tak ako celá Aliancia. V tomto máme celkový súzvuk. Predseda parlamentu nemôže mať takéto vyjadrenia. Ako opozičný politik môže vykrikovať a búchať po stole, ale ako druhý najdôležitejší verejný činiteľ v krajine si musí rozmyslieť, ako bude konať. Vieme o tom, že tento strach je však prítomný v krajinách, ktoré obkolesujú Maďarsko. Slovenskí kolegovia o tomto hovoria.

Zo strany Maďarska by bolo správnou reakciou, ak by spravilo jednoznačné vyjadrenie, že nemá žiadne takéto úsilia ani ciele. Nie preto, lebo si myslím, že má, ale preto, lebo v takýchto chvíľach je potrebné upokojiť verejnú mienku a hlavne počas takéhoto obdobia, aké máme teraz. Samozrejme, ak sa maďarskí ministri fotia pred mapou veľkého Uhorska, nemôžeme sa čudovať, ak sa takáto otázka z času na čas objaví u politikov susedných štátov.

Reakcia Maďarska bola zaujímavá. Reagovali pomerne zdržanlivo, zdôrazňujúc, že oni by chceli pomáhať vzájomnej spolupráci. Prečo reaguje maďarská diplomacia takto zdržanlivo, keďže inak zvykne reagovať oveľa tvrdšie v prípade akejkoľvek kritiky, ktorá sa týka Maďarska?

Maďarská zahraničná politika má v tejto chvíli veľmi málo spojencov, na ktorých sa môže spoliehať za akýchkoľvek okolností. Aj V4 sa veľmi rozdelila následkom stanoviska Maďarska v súvislosti s vojnou.

Aký vplyv bude mať na slovensko-maďarské vzťahy proruská politika maďarskej vlády?

Teraz sa nachádzame vo veľmi vypätej situácii, keď sa veľmi veľa vecí príliš zjednodušuje. Je tu však vojna, Slovensko spravilo veľmi dobré strategické rozhodnutie tým, že zaujalo jednoznačný postoj. Týmto sa zaviazalo Európskej únii a NATO. Maďarsko to takto jednoznačne nespravilo. A toto vedie, samozrejme, k napätiu.

Teda slovensko-maďarské vzťahy sa môžu zhoršiť?

Tvrdenie, že slovensko-maďarské vzťahy neboli nikdy takéto dobré, je zaujímavé. Zdôrazňovať to začali Robert Fico a Viktor Orbán. Myslím si, že vzťahy nie sú ani lepšie, ale ani horšie, ako boli pred desiatimi rokmi. Súčasný stav však môže byť neuralgickým bodom v našich bilaterálnych vzťahoch.

Nemala by sa Aliancia dištancovať od Fideszu, ktorý nasleduje proruskú politiku?

Aliancia musí udržiavať vzťah s každou maďarskou vládou.

Aj vtedy, ak aktuálna maďarská vláda vedie momentálne vyslovene proruskú politiku?

Aliancia musí zaujať jednoznačné stanovisko predovšetkým v slovenskej politike. Aliancia musí viesť politiku zaviazanú NATO a Európskej únii, tak ako je to aj v našich základných princípoch. Toto musí určovať našu politiku a aj na našu zahraničnú politiku sa musíme pozerať takto. Vzťah Aliancie a maďarskej vlády považujem za špecifický preto, lebo naša strana oslovuje v prevažnej miere voličov maďarskej národnosti, ktorí sa k Maďarsku viažu nielen racionálne, ale majú k nemu aj seriózne emocionálne puto. V otázkach, ktoré súvisia s Maďarskom, je preto prah trpezlivosti Aliancie vyšší.

Dokážete si predstaviť situáciu, keď bude stanovisko maďarskej vlády natoľko neprijateľné, že Aliancia bude považovať za správne, aby vyslala voličom – Maďarom žijúcim na Slovensku odkaz, že reprezentujú iné stanovisko?

Aliancia musí byť schopná samostatne myslieť a samostatne určiť svoje stanovisko na základe princípov, o ktorých som hovoril, teda pri orientácii na EÚ a NATO.

Reprezentuje Krisztián Forró vhodne rozličné politické názory v rámci Aliancie?

Táto úloha je veľmi komplikovaná. Strany neboli od seba vzdialenejšie ani v roku 1998 (SMK vznikla v roku 1998 takisto spojením troch maďarských strán – pozn. red.), ako sú teraz, toto je celkom iná situácia. Veľmi dúfam, že v blízkej budúcnosti k tejto úlohe Krisztián Forró dorastie.

Teda zatiaľ nereprezentuje každého vhodne.

Uplynulé tri mesiace boli preňho veľmi náročné, práve pre voľby v Maďarsku. V dôsledku toho sa aj ukázalo, že záujmy predchodcovskej strany Most-Híd nedokázal na seba prevziať v takej miere, ako by sme to chceli my.

Koľko času mu dáte, aby sa do toho dostal?

Míľnikom budú komunálne voľby. Táto predvolebná kampaň bude mať v sebe už jednoznačne odkazy určené Maďarom na Slovensku a tu žijúcim občanom, v čom bude zohrávať kľúčovú úlohu práve Krisztián Forró.

Po maďarských voľbách ste napísali na Facebook, že „Priepasť medzi pravicou, ľavicou, centristami, demokratmi, konzervatívcami, liberálmi, illeberálmi, proeurópskymi, proruskými, pročínskymi, trumpistami a prozápadniarmi je zásadná a neprekonateľná. Je nemysliteľné, aby sa táto politická všechuť zjednotila v jednej strane. V Maďarsku. Politická realita zastupujúca Maďarov na Slovensku je iná.“ Naozaj má zmysel udržiavať politickú stranu, ktorej politici majú natoľko rozdielne názory v základných otázkach?

Aliancia je strana založená na etnickom základe – a myslím tým viacero etník, pretože v nej majú svoje miesto a váhu aj rómske, rusínske či iné etniká.

Dodajme však, že vo vedení nie je príliš veľa Rómov alebo Rusínov.

V predsedníctve je jeden spomedzi piatich delegátov Mosta-Híd Rusín. Ak túto myšlienku berieme vážne, nemôžeme budovať stranu, ktorá bude samu seba definovať na základe etnickej príslušnosti a ktorá sa súčasne aj svetonázorovo ostro vyhraní. Tieto dve veci sa v roku 2022 navzájom vylučujú. Riešením je založenie univerzálnej strany a v takejto strane budú vždy navzájom protichodné názory.

Napriek tomu sa však musíme pokúsiť nájsť úprimný a autentický politický program tak, aby sme dokázali akceptovať rozdielne názory, respektíve rozdiely v názoroch. V otázkach svetonázoru a zahraničnej politiky vidíme svet inak, no nie je pravdepodobné, že nasledujúci minister zahraničných vecí bude práve spomedzi radov tejto strany. Oveľa viac verím v to, že dodáme nasledujúceho ministra životného prostredia, aby v oblasti ochrany životného prostredia nepanoval chaos ako teraz.

Most-Híd, zastupujúci aj Maďarov v tejto oblasti, dokázal dosiahnuť celkom seriózne výsledky, stačí si pomyslieť na zálohovanie PET fľiaš alebo na lex Žitný ostrov. Program musíme vytvoriť v témach, ktoré sú naozaj o tom, aby život ľudí, aj Maďarov na Slovensku bol lepší. Okrem toho musíme dokázať prijať odlišný názor toho druhého.

Nedávno zasiahla vážna kritika Józsefa Berényiho, predsedu plaformy SMK, preto, že údajne bráni procesiu nominovania kandidátov na jesenné komunálne voľby. Dokáže vôbec Aliancia ostať pokope do volieb?

Ja veľmi dúfam, že áno. V mnohých veciach nesúhlasíme a nebol by som si pomyslel, že József Berényi, ktorý bol štátnym tajomníkom Eduarda Kukana v časoch nášho vstupu do Európskej únie, sa natoľko vzdiali od toho svetonázoru, ktorý reprezentujeme my a ktorý je jednoznačne proeurópsky. V grémiu strany naozaj blokuje proces nominovania kandidátov József Berényi. To je konflikt medzi SMK a Spolupatričnosťou, v ktorom je našou úlohou trvať na dohodách a aj na tých, ktoré boli uzatvorené počas procesu zlúčenia strán pred 2. októbrom. Podľa mňa toto ľudí vôbec nezaujíma, ich zaujíma to, aby videli, kto bude ich nasledujúcim kandidátom na post primátora či starostu. Tento problém musíme odstrániť čo možno najrýchlejšie.

Kde sa momentálne nachádza proces nominovania kandidátov? O koľkých percentách kandidátov rozhodla strana?

Verím, že na zasadnutí predsedníctva budúci utorok sa táto otázka uzatvorí.

Hovorme o kandidátoch župy. Berényi je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja, bude za stranu kandidovať opäť na pozíciu predsedu?

Aliancia sa dala dokopy preto, aby spojila voličov južného Slovenska, ktorých tvoria najmä Maďari. Aspoň v Trnave a v Nitre musíme nominovať kandidáta, ktorý nemá len ambície vicežupana, ale župana. Predseda strany pochádza z Galanty, podpredseda zo Šamorína, takže obaja môžu tieto ambície naplniť.

Teda kandidátom na post predsedu trnavského kraja bude buď Krisztián Forró, alebo Szabolcs Mózes?

Nebude to závisieť len odo mňa, ale ak myslíme vážne to, aby v Trnavskom kraji mal šancu maďarský kandidát, musíme si vybrať človeka, ktorý to myslí vážne a ktorý dokáže osloviť aj slovenských voličov. Ak bude v župe štyri-päť slovenských kandidátov, môžeme mať reálnu šancu, ak dokážeme ostať úprimní.

Bude ním Krisztián Forró?

Strana sa ešte nerozhodla a k tejto záležitosti sa ešte nevyjadril ani Krisztián Forró.

V Banskej Bystrici ste už oznámili, že Aliancia bude podporovať Ondreja Luntera. Ako ste spomínali, Nitra je ešte župa, kde zvykli maďarské strany nominovať samostatného kandidáta. Bude v Nitre samostatný kandidát? A ak áno, kto ním bude?

V súvislosti s Nitrou by som nerád uvádzal konkrétne mená, no v každom prípade chceme nominovať vlastného kandidáta.

Naposledy bol kandidátom v Nitre starosta obce Mužla Iván Farkas. Je jeho meno v hre aj teraz?

Nie, nemyslím si, že nominantom Aliancie bude Iván Farkas.

Z hľadiska Aliancie môžu byť zaujímavé ešte Košice.

V Košiciach prebiehajú rokovania, ešte sme sa nerozhodli, či budeme mať vlastného kandidáta. Získať pozíciu župana v Košiciach je pre nás nereálne. Z hľadiska stratégie kampane môže byť vlastný kandidát dôležitý, no je oveľa dôležitejšie ponúknuť ľuďom niečo autentické, čo dokážu prijať. Hľadáme koaličných partnerov a určite by sme sa potešili, ak by sa nám podarilo dohodnúť sa s pravicovými demokratickými stranami, no toto sú, samozrejme, regionálne voľby s vlastnými špecifikami.

Zrodilo sa už rozhodnutie, s akými stranami by Aliancia spolupracovala a ktoré vylučuje?

Extrémistov sme v každom prípade vylúčili, teda kotlebovcov a uhríkovcov. Ostatné strany na regionálnej úrovni sme centrálne nevylúčili.

Teda ani Smer.

Na regionálnej úrovni nie. Na tejto úrovni rozhodnú krajské rady a okresné predsedníctva. Regionálne voľby sú o inom ako parlamentné voľby.

Pred štyrmi rokmi získal Most-Híd 127 postov primátorov a starostov, SMK 115. Ak to spočítame, vyjde nám druhá najsilnejšia strana po Smere. Aký je cieľ v roku 2022? Udržať si tieto posty primátorov a starostov v približnom počte 240?

Cieľ je v každom prípade ten, aby sme si ich udržali. Nie je isté, že musíme získať presne 240 pozícií, no určite by sme chceli dosiahnuť výsledok okolo 200. Podľa mňa je to absolútne reálne.

Aliancia existuje v tomto zložení, teda že jej základ predstavujú platformy, pol roka. Čo si myslíte ako bývalý politik Mosta-Híd, dokáže tento model fungovať dlhodobo a dokážu sa v ňom zobraziť aj hodnoty, ktoré v minulosti predstavoval Most-Híd?

Aliancia je univerzálna strana a zmysel má iba vtedy, ak sa rozdielnosti objavia aj vo svetonázore, čo treba aj vyjadriť. Je jednoznačné, že myšlienky, ktoré predstavuje Most-Híd, sú aj podľa čísel v menšine, no to neznamená, že ich zobrazenie by nebolo aj z hľadiska Maďarov žijúcich na Slovensku dôležité. Som si istý, že táto politická formácia je poslednou šancou, aby menšiny mali seriózne skupinové zastúpenie v slovenskom parlamente. Vidíme, že ak v parlamente takáto strana nie je, otázka menšín sa odsúva na okraj a nezrodia sa riešenia, ktoré by boli zamerané na tieto spoločenské skupiny. Potom tu máme len samozvaných dobrodruhov ako Györgya Gyimesiho, ktorého počuť, ale skutočné výsledky nedosahuje. Toto nepovažujem za dobrý model.