Denník N

Якушівці, Лївів či Гутка. Chystá sa revolúcia v označovaní obcí a používaní menšinových jazykov, desiatkam starostov pribudnú nové starosti (+ mapy)

Obec Šarbov je koncovou obcou, leží vo Východných Karpatoch na samých hraniciach s Poľskom. Má 17 obyvateľov, z nich je jeden starosta a ďalší traja sú obecní poslanci. Na obecný úrad v Šarbove možno čoskoro pribudne nápis Шарбів.

Nemá to nič spoločne s aktuálnou utečeneckou krízou. V poslednom sčítaní si totiž jeden obyvateľ obce uviedol svoju národnosť ako rusínsku. Ďalší siedmi sa prihlásili k rusínskej národnosti ako k svojej druhej národnosti.

Okrem obecného úradu Шарбів možno pribudne aj na dopravné značky značiace začiatok a koniec obce. Ak sa tak stane, starosta by mal zabezpečiť, aby dôležité informácie v cyrilike pribudli aj na úradnej tabuli či webe obce.

Podobná výzva čaká aj Kolbovce. V obci žije početná rómska komunita a popri nej aj početná rusínska komunita. Keďže obe menšiny splnili v posledných dvoch sčítaniach kvórum 15 percent, obec bude musieť dôležité informácie zverejňovať okrem slovenčiny aj v rómčine a rusínčine. Doposiaľ nemusela, keďže v starších sčítaniach Rómovia ani Rusíni netvorili 20 percent obyvateľov.

Aj nápis Колбівці by mal pribudnúť na priečelie obecného úradu v Kolbovciach a na dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce. Rómsky nápis asi nepribudne. Prečo, k tomu sa ešte vrátime.

Po tom, ako sme spoznali výsledky minuloročného sčítania obyvateľov, by sa do praxe mala pretaviť jedenásť rokov stará novela menšinového zákona ešte z čias Radičovej vlády. Pôjde o revolúciu v uplatňovaní jazykových práv menšín. Revolúciu najmä čo sa týka rozsahu.

Nad realizáciou v praxi však visí niekoľko otáznikov.

Zoznam č. 1: Dopravné značky

Začnime stručnou históriou. Za čias Rakúsko-Uhorska mali obce, ktoré sú dnes súčasťou Slovenska, predovšetkým maďarské názvy. Keď sa Slovensko po prvej svetovej vojne stalo súčasťou Československa, názvy obcí sa poslovenčovali. Spravidla preložením maďarského názvu do slovenčiny, niekde len fonetickým prepisom. Napríklad z obce Köpösd sa stal Kepežd.

Dnešné Štúrovo sa za Uhorska volalo Parkány, za prvej republiky bolo poslovenčené na Parkan. K názvu Štúrovo – po slovenskom národnom buditeľovi Ľudovítovi Štúrovi – sa dostalo až v roku 1948. Štúr s týmto inak väčšinovo maďarským mestom nič nemal, šlo o cynizmus úradníkov. V roku 1948 došlo k premenovaniu stoviek obcí s cieľom slovakizovať ich názvy. Okrem pomenúvania obcí s maďarským obyvateľstvom po slovenských národných dejateľov sa aj maďarsky znejúce názvy menili na rýdzo slovenské. Napríklad zo spomínaného Kepeždu sa stali Dverníky.

Jazykové práva menšín sa v Československu za bývalého režimu v nejakej miere uplatňovali. Napríklad na školách sa mohlo vyučovať v menšinovom jazyku. Vladimírovi Mečiarovi sa po páde bývalého režimu a osamostatnení Slovenska do rozširovania jazykových práv menšín veľmi nechcelo. Šance sa chopila až vláda Jozefa Moravčíka, ktorá vládla krátko v roku 1994 v medzičase po páde Mečiarovej vlády do vymenovania novej Mečiarovej vlády.

Moravčíkova vláda pripravila zákon, ktorý mal určovať, že obce s aspoň 20-percentnou menšinou budú na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce označené aj v menšinovom jazyku. To sa však nepáčilo predovšetkým nacionalistickým politikom.

Kameňom úrazu sa stal fakt, že mestá a obce pomenované po slovenských dejateľoch sa v maďarskom jazyku mali volať svojím starým maďarským názvom. Napríklad Štúrovo sa v jazyku menšiny malo označovať Parkány namiesto Stúrvaros, čo by bol preklad Štúrova. Nacionalistickí politici v tom videli maďarský revizionizmus.

Kompromisným riešením nakoniec bolo, že mestá a obce, ktoré mali názov po niektorom slovenskom dejateľovi, nebudú na zozname obcí, ktorých sa bude tento zákon týkať. Bol to absurdný kompromis, pretože práve pre Maďarov žijúcich v týchto obciach mal zákon, ktorému sa ľudovo hovorí tabuľový zákon, najväčší význam.

Zoznam, ktorému môžeme pracovne hovoriť zoznam číslo jeden, zahŕňal 587 obcí. S rómskym jazykom sa v ňom nepracovalo. Zoznam číslo jeden sme zobrazili na mape vyššie. Veľkosť bodu vyjadruje ľudnatosť obce. Po kliknutí na bod sa vám zobrazí aj vývoj národnostných pomerov v obci.

Ako vidieť na onej mape, chýbajú obce s maďarskou menšinou, ktoré nesú pomenovanie po nejakom slovenskom národnom dejateľovi. Taktiež chýbajú niektoré rusínske obce – menovite Miroľa, Prituľany, Ruská Poruba a Závada. Tieto obce spĺňali 20-percentné kvórum, no na zoznam sa nedostali. Naopak, na zoznam sa napriek tomu, že nespĺňali kvórum, dostali Nižný Tvarožec a Radvaň nad Laborcom. Nevedno prečo, mohla to byť chyba, ale aj výsledok lobingu.

Pre úplnosť treba dodať, že v onej dobe ešte existoval zákon o úradnom jazyku, ktorý umožňoval menšinám v úradnom styku používať menšinový jazyk, takisto s podmienkou 20-percetného kvóra. Zákon však skoro vôbec neriešil, ako to má v praxi vyzerať, ani nestanovoval žiaden zoznam. Malo to teda skôr len deklaratórny rozmer.

Zoznam č. 2: Nie je 20 percent ako 20 percent

Počas prvej Dzurindovej vlády opäť dochádza k rozšíreniu jazykových práv menšín. Ide najmä o spresnenie používania menšinového jazyka v úradnom styku, ale aj o označenie úradov v jazyku menšiny či možnosť v menšinovom jazyku označovať aj ulice. Rovnako platí 20-percentné kvórum. Zoznam obcí už nie je súčasťou zákona, nemôže sa teda stať terčom poslaneckých pozmeňovacích návrhov, ako to bolo v prípade zoznamu číslo jeden. Zoznam má vydať vláda.

Dzurindova vláda obratom vydáva zoznam obcí. Hovorme mu zoznam číslo dva. Zoznam číslo dva však nie je identický so zoznamom číslo jeden aj napriek tomu, že pre spísanie zoznamu platí rovnaké kvórum.

Napríklad to spomínané Štúrovo už na zozname číslo dva je a obyvatelia môžu v úradnom styku používať maďarčinu. Aj obecný úrad má byť označený v maďarčine, no keďže mestečko nesie názov po Ľudovítovi Štúrovi, nie je na zozname číslo jeden. Teda zozname obcí, ktoré sa na dopravných značkách označujú aj v jazyku menšiny.

Na zozname číslo dva sa neobjavila obec Krahule, ktorá však bola na zozname číslo jeden. V onej dobe sa k nemeckej menšine hlásila približne štvrtina obyvateľov Krahúľ. Tu bola teda situácia opačná ako v Štúrove. Na dopravných značkách mohli visieť tabule s nápisom Blaufuss, no v úradnom styku sa nemčina používať nemohla.

Kým zoznam číslo jeden nerozlišoval medzi Rusínmi a Ukrajincami, zoznam číslo dva už áno. Práve preto sa na zoznam číslo dva nedostali niektoré rusínske obce, kde tieto národnosti už samostatne nespĺňali kvórum. Čakal ich teda podobný osud ako Krahule, nápisy v cyrilike na dopravných značkách viseli, no jazykové práva obyvateľom priznané neboli.

Paradoxom je, že Ukrajinci na severovýchode Slovenska sú v princípe Rusíni, ktorí boli v 50. rokoch ukrajinizovaní, a tak sa niektorí hlásia k rusínskej identite, iní zase k ukrajinskej.

Zoznam číslo dva už obsahuje aj obce s rómskou menšinou, celkom zahŕňa 638 obcí. Zoznam sme vizualizovali na mape nižšie. V mape si po kliknutí na obec môžete pozrieť vývoj národnostného zloženia či názvy obcí v menšinovom jazyku. Veľkosť bodu vyjadruje ľudnatosť obce. Všetky mapy je možné filtrovať kliknutím na jazyk v legende.

Počas krátkej vlády Ivety Radičovej došlo k ďalšiemu rozšíreniu menšinových jazykových práv. Dôležitou zmenou bolo zosúladenie zoznamov. Pre označovanie obcí na dopravných značkách, ale aj pre úradnú komunikáciu začal platiť jeden zoznam, zoznam číslo dva.

Paradoxne, zosúladením zoznamov tak niektoré obce, napríklad spomínané Krahule či niekoľko rusínskych obcí, formálne stratili aj možnosť označovať obec na dopravných značkách v jazyku menšiny. Na niektorých miestach však tabule neboli dodnes odmontované. Napríklad Blaufuss pri vjazde a výjazde z Krahúľ.

Zoznam č. 3: 144-percentná menšina

Reforma z čias Radičovej vlády navyše znížila kvórum z 20 na 15 percent, no nové kvórum sa prakticky uplatní až v tomto roku. Zákon totiž hovorí, že na to, aby boli menšine v obci priznané jazykové práva, musí 15-percentné kvórum splniť v dvoch sčítaniach po sebe počínajúc sčítaním v roku 2011. Čakalo sa teda 10 rokov na sčítanie 2021.

Keďže výsledky zo sčítania 2021 sú už známe, vláda by mala vydať nový zoznam. Hovorme mu zoznam číslo tri. V novom zozname sa už uplatní 15-percentné kvórum.

Pokým vláda nevydá zoznam číslo tri, jazykové práva menšín sa riadia zoznamom číslo dva, ktorý bol zostavený koncom 90. rokov podľa výsledkov sčítania z roku 1991. V čase, keď čítate tento text, sa menšinové jazykové práva riadia 30 rokov starými výsledkami, ktoré na mnohých miestach nekorešpondujú s realitou.

Používaním 31 rokov starých výsledkov sú krátené najmä práva rómskej a rusínskej menšiny, ktorých populácia, na rozdiel od maďarskej menšiny, za posledných 30 rokov rástla. V prípade rusínskej, no čiastočne aj rómskej menšiny nemusí ísť nevyhnutne o faktický rast populácie, ale len o väčšiu mieru menšinovej identifikácie v sčítaniach. Rómovia sa v minulosti z dôvodu ostrakizácie radšej hlásili k slovenskej či maďarskej národnosti, Rusíni zase k ukrajinskej či slovenskej.

Sčítanie 2021 však prinieslo jednu novinku. Každý, kto sa sčítaval, mohol okrem národnosti uviesť aj svoju ďalšiu národnosť. Pre jednoduchosť im hovoríme prvá a druhá národnosť. Išlo najmä o to, aby sčítanie lepšie zachytilo aj čiastočne asimilované menšiny či kombinované identity, ako sú napríklad Rómovia hovoriaci po maďarsky.

Menšinový jazykový zákon však nič také ako ďalšia národnosť nepozná. Na stole je tak otázka, ako vlastne pre účely posúdenia 15-percentného kvóra spočítať, koľko percent obyvateľov obce tvorí národnostnú menšinu. Počítať len s prvou národnosťou alebo sčítať prvú a druhú národnosť?

Ak by sa pri vytváraní zoznamu číslo tri použila len prvá národnosť, citeľne by to poškodilo Rómom a Rusínom, ktorí sa väčšinovo k menšine hlásili ako k svojej druhej národnosti.

Naopak, ak sa vláda pri spísaní zoznamu číslo tri rozhodne prvú a druhú národnosť sčítať, menšinám pomôže, no vytvorí paradoxné situácie, keď v niektorých obciach budú menšiny tvoriť viac ako sto percent obecenstva.

Napríklad v obci Dulovo sa Rómovia hlásili aj k maďarskej národnosti. Ak sa sčíta prvá národnosť s druhou, budú menšiny v Dulove tvoriť 144 percent obyvateľstva, čo je matematický nezmysel.

Opačným príkladom môže byť obec Svidnička. Takmer polovica obyvateľov sa prihlásila k rusínskej národnosti, či už pri prvej alebo druhej národnosti. No ak by sa do úvahy brala len prvá národnosť, obec kvórum neprekročí, lebo rusínsku národnosť ako svoju prvú uviedlo len 14,8 percenta obyvateľov. Aj o dedinke Šarbov na začiatku článku píšeme ako o potenciálnej možnosti. Šarbov je takisto v tejto zóne, kvórum splní len ak sa národnosti sčítajú.

Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza, všetko smeruje k tomu, že sa národnosti sčítajú. Túto informáciu má Denník N overenú z viacerých zdrojov.

Podľa analýzy Denníka N by mal zoznam číslo tri, ak sa nebudú sčítavať národnosti, obsahovať 715 obcí, z nich až 99 nebude spĺňať kvórum, no budú prenesené zo zoznamu číslo dva. Zoznam si môžete prezerať na mape vyššie. K obciam, ktoré sa na zozname objavia prvýkrát, sme sa pokúsili identifikovať aj pravdepodobný názov v jazyku menšiny. Vychádzali sme pri tom z praxe, ktorou štát určoval menšinové názvy obcí pri vydávaní zoznamov číslo jeden a dva.

Zoznam číslo tri by mal v prípade, že sa národnosti budú sčítavať, obsahovať 765 obcí. Zo zoznamu číslo dva bude presunutých 76 obcí. Môžete si ho prezrieť na mape nižšie. Ak ide o obec presunutú zo zoznamu číslo dva, je to uvedené v poznámke. V desiatkach prípadov sa zo zoznamu číslo dva presunie len jeden z jazykov. Napríklad obec Mikulášová spĺňa kvórum v prípade rusínskej menšiny, no dnes je na zozname číslo dva aj s ukrajinským jazykom. Ten by sa mal na zoznam číslo tri preniesť aj napriek tomu, že v Mikulášovej sa už k ukrajinskej národnosti nehlásilo aspoň 15 percent obyvateľstva.

Dvojitý meter

Ako píšeme vyššie, zákon určuje, že obce, ktoré sú teraz na zozname číslo dva, by sa mali na zoznam číslo tri preniesť automaticky. Išlo najmä o to, aby pri vydávaní zoznamu číslo tri neprišli o svoje menšinové jazykové práva obyvatelia tých obcí, ktorým už raz tie práva boli priznané. Ide pritom o desiatky obcí. Zo zoznamu môžu vypadnúť až po sčítaní 2031, ak kvórum nesplnili v troch sčítaniach, teda aj v rokoch 2011 a 2021.

Táto prax však nie je úplne spravodlivá a vytvára paradoxné situácie. Napríklad v Slovenských Ďarmotách sa k maďarskej národnosti v poslednom sčítaní prihlásilo až 19 percent obyvateľstva, no v sčítaní 2011 len 14 percent. Na to, aby sa obec dostala na zoznam číslo tri, musí byť kvórum splnené v oboch sčítaniach. Slovenské Ďarmoty tak na zozname číslo tri nebudú.

Zato na zozname číslo tri bude Senec. Tam Maďari spĺňali kvórum naposledy v sčítaní 1991. Dnes tvoria len 13 percent obyvateľstva, no keďže Senec je na zozname číslo dva na základe výsledkov sčítania 1991, automaticky sa presunie aj na zoznam číslo tri.

V obci Telince, ktorá sa na zoznam číslo tri dostane presunom zo zoznamu číslo dva, tvoria Maďari dokonca len šesť percent osadenstva. Na jednej strane je teda obec, kde menšina tvorí 14 percent obyvateľov, teda tesne pod kvórom a nie sú jej priznané jazykové práva, a na druhej strane je obec, kde menšina tvorí šesť percent obyvateľstva a sú jej priznané jazykové práva (a povinnosti).

Podobne je na tom aj Hviezdoslavov, kde sa už len osem percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti. Treba však povedať, že Hviezdoslavov bol kedysi z polovice maďarskou obcou. Maďarská menšina sa tam v relatívnom vyjadrení zmenšuje len preto, že v obci už roky prebieha masívna výstavba a prisťahovalectvo slovenského obyvateľstva z Bratislavy.

Keďže maďarská menšina v sčítaní 2011 ešte spĺňala kvórum, menšinové jazykové práva a povinnosti by v Hviezdoslavove mali pretrvať ešte minimálne 20 rokov.

Алфавіт Русиньского языка

Vydanie zoznamu číslo tri bude znamenať výrazné rozšírenie rusínskeho jazyka. Bude sa to týkať niekoľkých desiatok – spravidla veľmi malých – obcí, ktoré s dvojjazyčnosťou na úrade doteraz nemali žiadnu skúsenosť. Cyriliku na dopravných značkách, obecných úradných tabuliach, weboch či priečeliach obecných úradov budeme vídať oveľa častejšie. Napríklad na dolnom Spiši, kde je niekoľko „rusnáckych“ dedín.

Paradoxom však v tejto situácii bude, že napríklad obyvatelia obcí na dolnom Spiši síce hovoria rusínsky, respektíve dialektom, ktorý je blízky rusínčine, no chodili do slovenských škôl a rusínsky alfabit, ktorý je v cyrilike, sa nikdy neučili. Cyriliku si možno niektorí pamätajú maximálne z hodín ruštiny. Nápisy a oznamy v rusínčine pre nich nebudú mať žiaden praktický zmysel, keďže ich nebudú schopní prečítať.

Rusínsky jazyk síce ovláda veľa ľudí na severovýchode Slovenska, no väčšina z nich len slovom, nie písmom. Mnoho starostov, ktorí inak vedia rusínsky, tak pravdepodobne bude musieť na zabezpečenie zákonných povinností využívať služby prekladateľov.

Zoznam číslo tri

povinnosti obcí:

  • komunikovať v jazyku menšiny ústne aj písomne, ak sa obyvateľ obce na úrad obráti v menšinovom jazyku;
  • na požiadanie vydávať rodné, sobášne a úmrtné listy, formuláre či rôzne povolenia a rozhodnutia dvojjazyčne;
  • označiť obecný úrad v menšinovom jazyku;
  • zabezpečiť tlmočenie na rokovaní zastupiteľstva, ak chce niektorý z poslancov vystupovať v jazyku menšiny;
  • zverejňovať dôležité informácie a oznamy na úradnej tabuli a webe aj v jazyku menšiny.

možnosti (nie však povinnosti) obcí:

  • viesť rokovania zastupiteľstva v jazyku menšiny;
  • viesť kroniku a úradnú agendu aj v menšinovom jazyku;
  • označovať ulice či zastávky autobusov a vlakov aj v menšinovom jazyku;
  • vydávať tlačoviny či viesť rozhlas aj v menšinovom jazyku,
  • a ďalšie.

Nejasnou otázkou ostáva aj označovanie obcí v rómskom jazyku. Vláda na zozname číslo dva určila, že všetky názvy obcí v rómskom jazyku sú identické so slovenským názvom. Či to tak bude aj na zozname číslo tri, zatiaľ nie je isté. Ako Denníku N potvrdil Ábel Ravasz, uvažuje sa aj nad rómskymi dialektovými variantmi, ktoré by sa mohli pri niektorých názvoch líšiť od tých slovenských.

Zaujímavá je však doterajšia prax. Dnes sú obce zo zoznamu číslo dva s rómskou menšinou na dopravných značkách označené aj v jazyku menšiny. Názov je vždy identický, napríklad Markušovce a pod tým Markušovce. Čo ľudia často považujú za nelogické, no štát tým pravdepodobne chce demonštrovať, že mu na jazykových právach Rómov záleží rovnako ako na právach ostatných menšín. Paradoxom ale je, že zákon túto prax vyslovene nedovoľuje, keďže sa v ňom píše, že označenia v jazyku menšiny sa nepoužijú, „ak sa označenie obce v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku.“

Pomôžme si Kolbovcami, ktoré spomíname v úvode tohto článku. Ak vláda rozhodne, že Kolbovce sa aj v rómčine nazývajú Kolbovce, potom by mala byť obec podľa zákona na dopravných značkách a obecnom úrade značená ako Kolbovce a pod tým Колбівці. Ak sa použije doterajšia prax, označenie možno bude trojité Kolbovce – Kolbovce – Колбівці.

Trojité označovanie sa bude týkať približne päťdesiatky obcí, najčastejšie ako kombinácia maďarského a rómskeho jazyka.

Dodáme, že štát zákon nedodržuje ani pri pomenovaniach obcí v štátnom jazyku. Zákon vyslovene nedovoľuje duplicitné názvy obcí, no napriek tomu je na Slovensku 205 obcí, ktoré nemajú unikátny názov. Obce s rovnakým názvom budú aj na zozname číslo tri, menovite – dvakrát Jánovce, dvakrát Čakanovce a dvakrát Beša. Len pre zaujímavosť – Beše majú v maďarčine odlišné názvy. Jedna je Bés a druhá Bese.

Hobgart

Zníženie kvóra z 20 na 15 percent a možnosť hlásiť sa k dvom národnostiam pomôže oživiť menšinové jazykové práva nemeckej komunity v obci Chmeľnica na hornom Spiši. Za predpokladu, že sa vláda rozhodne pre variant, že bude prvú a druhú národnosť sčítavať, na obecnom úrade v Chmeľnici pribudne nápis Hobgart (alebo Hopgarten), čo je jej nemecký názov.

Chmeľnica a Kunešov budú jediné dve obce na Slovensku, v ktorých sa budú uplatňovať jazykové práva nemeckej menšiny. Krahule aj vzhľadom na vývoj národnostného zloženia a fakt, že sa z nejakého dôvodu neocitli na zozname číslo dva, tieto práva definitívne stratia.

Nemecká menšina bola pritom na Slovensku významne zastúpená vo viacerých regiónoch. Po druhej svetovej vojne však boli Nemci zo Slovenska vysídlení. Na mape nižšie si môžete pozrieť obce, v ktorých Nemci pred vojnou tvorili aspoň 15 percent obyvateľstva. Obce sú označené dobovými názvami, po kliknutí sa vám zobrazí jej dnešný názov a takisto dobové národnostné zloženie.

Treba však povedať, že Nemci v Kunešove pravdepodobne o 10 rokov stratia svoje jazykové práva. Kvórum nesplnili ani v tomto sčítaní, ani pred desiatimi rokmi. Tretie nesplnenie kvóra, teda v roku 2031, bude znamenať vymazanie zo zoznamu.

Zachrániť sa pravdepodobne nepodarí ani práva pre Chorvátov. Tí boli najviac zastúpení v obciach na takzvanom bratislavskom predmostí – Jarovce a Čunovo -, ktoré sú teraz formálne súčasťou Bratislavy. V týchto obciach však prebieha silná suburbanizácia, a tak sa chorvátska menšina k slovenskej väčšine v relatívnom vyjadrení zmenšuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komunálne a župné voľby 2022

Sčítanie obyvateľov 2021

Slovensko

Teraz najčítanejšie