Denník N

Európa touto vojnou na desaťročia stratí svoju duchovnú jednotu

Žytomyr. Foto - Viačeslav Ratynski
Žytomyr. Foto – Viačeslav Ratynski

Dnes – na veľkonočný Veľký piatok – si pripomíname udalosť, keď Pontský Pilát, rímsky prefekt provincie Judea, súdil Ježiša.

Za normalizácie som v českom samizdate čítal esej, ktorá sa volala Ale lidi. Meno autora si, žiaľ, už nepamätám. Bolo to o ľuďoch, ktorí tvárou v tvár pravde o komunizme pri zdôvodňovaní svojich postojov často dodávali slovo „ale“.

Títo „ale ľudia“ boli napríklad tí, ktorí súhlasili, že ísť 1. mája manifestovať do sprievodu a mávať komunistom na tribúne je smiešne až ponižujúce, ale vedeli, že takto budú mať od podobných akcií aspoň rok pokoj. Rovnako to bolo s politickými školeniami, voľbami a podobne. Istotne medzi týchto ľudí nepatril taký Vasil Biľak alebo tí, ktorí boli v komunistickej strane z obyčajného karierizmu. Možno by sme medzi nich mohli zaradiť Gustáva Husáka, ktorý 9. decembra 1989 pri ohlásení svojej prezidentskej abdikácie povedal, že vždy veril ideálom socializmu, ale ak boli chyby, robili ich ľudia. Bol to spôsob prežívania ľudí v časoch totality, a keď máme byť úprimní, všetci sme v tých časoch boli tak trochu „ale ľuďmi“.

Teraz sme slobodní, ale ruská agresia na Ukrajine nás znovu uvádza do sveta „ale ľudí“. Áno, hovoria mnohí, táto vojna je hrozná, ale Amerika nemala provokovať Rusko vstupom Ukrajiny do NATO. Nech sa táto zlá vojna čím skôr skončí, ale ani Ukrajinci nie sú neviniatka, dodávajú iní. To „ale“ má ospravedlňovať ich dôveru v Rusko ako protipól morálne „skorumpovaného“ Západu. Má ospravedlňovať ich tvrdenie, že dnešné Rusko už nie je bývalý Sovietsky zväz, hoci s politickými oponentmi ruské vedenie zaobchádza s rovnakou tvrdosťou ako kedysi ZSSR. A pomáha im nevidieť, že Rusi páchajú neľudské násilie na Ukrajine, ktoré pripomína pustošenie dávnych ázijských hôrd na našich územiach.

To „ale“ pri vojne na Ukrajine navyše už nič neznamená a nezmení, Európa sa dnes prebúdza do novej reality. Európa – od Atlantiku po Ural – touto vojnou na dlhé desaťročia stratí svoju duchovnú jednotu. Vízia a výzva pápeža Jána Pavla II., že „Európa bude Európou len vtedy, keď bude dýchať oboma pľúcami, západnými aj východnými“, sa v týchto chvíľach rúca. A nikto z nás nevie, či táto vojna nie je len začiatkom dramatických chvíľ na našom starom kontinente.

Ľudské „ale“ vyrastá vždy v časoch veľkých životných skúšok, konfrontácií a výziev. Dnes – na veľkonočný Veľký piatok – si pripomíname udalosť, keď Pontský Pilát, rímsky prefekt provincie Judea, súdil Ježiša, ktorý stál pred ním. Pontský Pilát na ňom nenachádzal vinu, „ale“ bál sa, že sa naňho budú sťažovať v Ríme, čo mohlo ohroziť jeho kariéru. Preto Ježiša odsúdil na smrť. Táto udalosť, rovnako ako všetky ľudské „ale“ v dávnej i poslednej histórii, nás však učí, že o napredovaní dejín nakoniec nerozhoduje karierizmus, ponižovanie, zabíjanie ľudí a ničenie krajín. Nech nám je to posilou aj počas týchto veľkonočných sviatkov, keď naše mysle budú stále zabiehať k Ukrajine, ktorá dnes prežíva svoj skutočný Veľký piatok. Verme, že na Ukrajine i v celej Európe nakoniec nastane veľkonočné nedeľné ráno!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie