Denník N

Kedy by bolo lepšie, aby nás štát postrčil

Karikatúra z knihy Investovanie z nadhľadu – Shooty
Karikatúra z knihy Investovanie z nadhľadu – Shooty

Ako a prečo vzniklo automatické zvyšovanie dôchodkového veku pri rastúcej očakávanej dĺžke života.

Text je úryvok z knihy Investovanie z nadhľadu

Plánujete po smrti darovať svoje orgány či nie? Ťažká otázka, treba zvážiť všetky pre a proti a potom sa rozhodnúť. Stojí to čas a energiu. Neverili by ste, ale naša odpoveď často závisí od toho, ako je možnosť voľby formulovaná.

V krajinách, kde v občianskom preukaze je základnou možnosťou darovanie (začiarknuť treba len vtedy, ak darcovstvo nechceme), si 90 percent ľudí volí pomoc spoluobčanom.

Inde, kde základnou alternatívou je nedarovanie a energiu treba vynakladať na zaškrtnutie možnosti darovať, 90 percent ľudí nie je potenciálnym darcom.

Jednoducho sme ľudia. Sme leniví, a preto základné nastavenia často zostávajú.

Ako nás môže štát postrčiť

Ak je to naozaj pravda, štát alebo firmy nás môžu „postrčiť“ smerom k lepším riešeniam tak, že prvotným nastavením (defaultom) ponúknu želateľný stav. Thaler a Sunstein vo svojej výbornej knihe Nudge nabádajú práve k takejto hospodárskej politike.

Ani výrobcovia počítačov alebo telefónov nechcú od nás, aby sme si sami zvolili každé jedno nastavenie. Ešte vo fabrike do prístrojov naťukajú tie parametre, ktoré sú najviac šité na mieru bežným ľuďom. Samozrejme, zároveň nám jednoduchými krokmi umožňujú, aby sme zvýšili hlasitosť alebo jas obrazovky, ak potrebujeme.

Veľakrát som sa snažil o niečo podobné aj ja, najmä v prípade dôchodkového systému na Slovensku. Nie vždy však úspešne. Ako nám už pán bača vysvetľoval prostredníctvom svojej finančnej akadémie, v dlhodobom horizonte robí správna investičná stratégia zázraky.

Ľudia však nemajú čas a často ani vedomosti, aby sa týmto otázkam systematicky venovali. Preto som navrhol, aby tak vstup, ako aj počiatočné portfólio v druhom pilieri boli štátom nastavené v prospech sporiteľov.

Chcel som automatický vstup s možnosťou výstupu, ako aj veľké zastúpenie akcií v prvotnom portfóliu. Netrvalo však dlho a opäť prišli zmeny v neprospech občanov (teda aspoň podľa mňa).

Väčší úspech som mal, keď som chcel stratégiu základných nastavení aplikovať nie na domácnosti, ale na samotných politikov.

Ani oni často nemajú čas, energiu alebo dostatok politického kapitálu meniť existujúce nastavenia. Najmä, ak ide o nie veľmi populárne kroky, ako napríklad zvyšovanie dôchodkového veku alebo nižšiu valorizáciu penzií.

Z dlhodobého hľadiska je pritom jasné, že potrebujeme oboje, ak nechceme dramaticky zvýšiť odvody.

Fintou bolo navrhnúť systém tak, aby nevyžadoval aktívne zásahy politikov. Základným nastavením je preto automatické zvyšovanie dôchodkového veku pri rastúcej očakávanej dĺžke života.

Ale pozor

Niektoré štúdie preukázali, že aj poradie jedál v školskej jedálni má vplyv na to, aký obed si žiaci vyberú. Preto by sme mali presunúť zdravšie jedlá na začiatok zoznamu. Alebo napríklad viac sporia na starobu tí, ktorí sa na začiatku automaticky zaviazali, že pri budúcom zvýšení platu si niečo odložia aj na dôchodky.

Rozmýšľal som, ako by som mohol tieto vedomosti zužitkovať v osobnom živote. Možno vám pravidelné piatkové pivo s kamarátmi prejde ľahšie ako občasné „akcie“. Stane sa totiž základným nastavením. Alebo nastaviť pravidelné upratovanie detskej izby ako štandard (bez odmeny) a každú odchýlku trestať. Prípadne pravidelne prispievať na charitu namiesto darov pred Vianocami.

Na záver varovanie. Dávajte si pozor, keďže tieto finty je možné aj zneužiť. Obchodníci až veľmi často profitujú z našej lenivosti. Firmy môžu na ponukový list dávať viac dopredu produkty s najväčšou maržou alebo automaticky nastaviť v zmluve rast poplatkov či poistného, ak sa včas neozvete.

Autor je člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Text je úryvok z knihy Investovanie z nadhľadu,
v knihe má publikovaná esej názov O ľudskej lenivosti.

Behaviorálna ekonómia

Komentáre

Teraz najčítanejšie