Nechajte muža s deťmi doma. Môže mu to zmeniť život

Rodina Štyrákovcov zo Zázrivej má doma sedem detí. Albín, ktorý pracoval ako poľnohospodár, sa doma stará o tri najmladšie, je s nimi na rodičovskej dovolenke. Keďže jeho žena robila dvanástky, nemusela do práce dochádzať tak často a obom sa toto rozhodnutie zdalo výhodné.

Zo začiatku váhali. „Aj žena mala obavy, ako sa to zabehne. Či to bolo dobré rozhodnutie, ukáže až čas,“ hovorí Albín. Niektorí mu hovorili, že pri dieťati má byť predsa matka. Keď sa dozvedel, že na Slovensku je na rodičovskej dovolenke len necelé jedno percento otcov, nechcel veriť. On ich pozná hneď niekoľko.

Faktom však je, že stretnúť muža na rodičovskej dovolenke je na Slovensku stále vzácnosťou. Podľa ministerstva práce ich u nás v roku 2014 bolo okolo sedemsto. V porovnaní s vyše 70-tisíc matkami.

Aj to necelé percento otcov s deťmi zostáva doma oveľa kratšie než ich mamy. Dáta z Inštitútu pre výskum práce a rodiny ukazujú, že muži doma s dieťaťom strávia priemerne tri mesiace, kým ženy až 48 mesiacov.

Prečítajte si

Zápisky otca: Môj prvý mesiac na otcovskej – je to makačka

Otcovská dovolenka u nás neexistuje

„Teraz urob prvé kroky bez mamy a ja doma dostanem,“ hovorí dcére Maríne Marek Kapusta v bratislavskej kaviarni.

Marek nie je na rodičovskej dovolenke na plný úväzok. S manželkou sa o dcéru starajú na striedačku. „Obaja sme konzultanti a chceme pracovať aj popri rodičovskej dovolenke,“ vysvetľuje. So ženou Ivanou spoločne používajú online kalendár, ktorý si nazvali „Marína“. Dni v ňom majú rozdelené na polovice a zapisujú si, kto sa bude o dcéru starať doobeda a kto poobede. „Väčšinou s ňou ráno vstávam ja a v noci sa k nej budí mama. Zatiaľ si ešte len hľadáme spoločný rytmus,“ vysvetľuje otec po prvých dňoch s dcérou.

Keď sa povie materská dovolenka, ľudia si zvyčajne predstavia matku s malým novorodencom. Je to jeden z mnohých stereotypov pri starostlivosti o deti. Čo ak sa však s dieťaťom rozhodne doma zostať muž? Vtedy o materskej dovolenke nehovoríme. Keďže úrady otcovskú dovolenku nepoznajú, odchádzajú otcovia na rodičovskú dovolenku.

Pre mužov s deťmi to však môže byť aj nepríjemné. „Kamoš si zo mňa občas strieľa. Ak niekam ideme s deťmi a jeho ženou, tak nás pozdraví: ‚Čaute, matky, čo ste dnes robili?‘“ hovorí ďalší otec na rodičovskej dovolenke Vlado Čabák, ktorého hnevá, že ľudia poznajú iba materskú dovolenku. Nevníma to však celkom ako urážku alebo výsmech. So svojím synom Vilom doma plánuje zostať sedem mesiacov, čím by prekonal čas, ktorý s dieťaťom strávi na rodičovskej dovolenke priemerný otec. Po prvom mesiaci sa mu zdá, že to zvládnu.

Otec číta noviny a mama varí

Slovensko nie je jediná krajina, kde je výrazný nepomer mužov a žien na rodičovskej dovolenke. Viaceré krajiny preto otcov viac motivujú. V Nórsku ich presviedčajú „otcovskými kvótami“. Ide o desať týždňov určených výhradne pre muža, počas ktorých má nárok na rodičovský príspevok. Ten toto obdobie nemôže preniesť na ženu, a ak ho nevyužije, príde oň.

„Skúsenosti z krajín s fungujúcim inštitútom otcovskej dovolenky sú jednoznačne dobré. Lepšie vzťahy detí s rodičmi, menej rozvodov, lepšia schopnosť otcov posúdiť najlepší záujem dieťaťa – a veľa ďalších,“ vypočítava výhody Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Na Slovensku je rodičovská dovolenka od roku 2004 dostupná rovnako ženám aj mužom. U nás však podľa Filadelfiovej stále prevažujú stereotypné predstavy o mužoch a ženách. Ženy vnímame ako tie, ktoré sa starajú o deti, a muži sú tí, čo chodia do práce.

„Už v šlabikároch vidíme obrázky, na ktorých mama varí a otec číta noviny,“ pripomína Miroslava Bobáková z Katedry etnológie a muzeológie. „Ženám potom prisudzujeme súkromnú sféru a mužom verejnú. Mužov vnímame ako živiteľov a ploditeľov a ženy ako matky a rodičky.“

Ešte v minulom storočí vyzerali vidiecke rodiny inak ako dnešné. Mali viac detí a matky boli zaneprázdnené prácou na poli a okolo domu. Často sa teda stalo, že „deti sa starali o deti“ a starší súrodenci mali na starosti mladších.

„Intenzívna, sústredená starostlivosť rodičov o deti sa začínala budovať až v devätnástom storočí. Je to výsledok modernity a s ňou súvisaceho odlišného rozdeľovania i využívania času,“ opisuje etnologička Marta Botíková. Takáto zmena však chvíľu trvala a pred ňou bolo trocha inak. „Zvlášť v solventných meštiackych rodinách to vyzeralo tak, že matka si mohla dovoliť od detí udržiavať odstup. O deti sa starala takzvaná ‚slečna‘. Tá mala s deťmi často bližší kontakt ako rodičia,“ hovorí Botíková.

Spolu s Bobákovou sa zhodujú, že vzájomné vzťahy medzi partnermi aj deťmi sú stále romantickejše. Rodina sa stala privátnym priestorom. Chceme ľuďom rozprávať o tom, koho máme radi a ako veľmi ho máme radi. A aj napriek tomu, že súkromný život stále akosi podvedome zverujeme do rúk ženám, tie sú stále otvorenejšie a mužov postupne vpúšťajú medzi seba.

Starí rodičia stále krútia hlavami

„Nemôžem povedať, že by som bol na rodičovskej stopercentne, lebo domáce práce riešim len čiastkovo,“ priznáva trocha zahanbene Albín. Uvedomuje si, že keď bola doma s deťmi jeho žena, starala sa nielen o ne, ale aj o celú domácnosť. „Neviem veľmi variť, takže s tým mi pomáhala manželka a jej mama. Samozrejme, umyjem riady, čiastočne sa postarám o bielizeň. Ale manželka to musí vo svojom voľnom čase doháňať. Takže neviem, či som ideálny prípad muža na rodičovskej dovolenke,“ hovorí Albín.

Podľa prieskumu International Social Survey Programme z roku 2012 strávia ženy v domácnosti až dvakrát viac času než muži. Na ženách teda nezostáva len starostlivosť o dieťa, ale aj domáce práce. Odborníci hovoria o dvojitom zaťažení žien. Kým od mužov chceme najmä to, aby boli úspešní v práci, od žien sa akosi automaticky očakáva, že majú pod palcom nielen pracovný, ale aj rodinný život.

Domáce práce sa snaží Marek s manželkou deliť na polovicu. „Vysávam napríklad ja s Marínou. Vyložím si ju na chrbát do takej hojdačky, kde mi visí ako taký šimpanzík, a vždy pri tom hluku zaspí.“ Priznáva, že do prania sa žene nemieša.

Albín pozná viacero otcov na rodičovskej dovolenke, ktorí sa o svoje deti dobre starajú. Zároveň si myslí, že nie všetci muži sú na prácu s dieťaťom stvorení. Problémy podľa neho majú najmä tí, ktorí ťažko manuálne pracujú, pretože tak trocha strácajú cit pre jemnú prácu s deťmi.

„Muž nie je celkom stavaný na to, aby uspokojil všetky potreby dieťaťa. Ja som nemal problém ísť k pôrodu a nemám ani problém dieťa prebaľovať a kúpať. Ale poznám takých mužov, ktorí to nedokážu – majú obavy, že na to nemajú cit. Je to veľmi jemná robota,“ hovorí otec siedmich detí.

Priznáva, že občas nemá toľko trpezlivosti ako jeho žena. „Keď majú deti nejaký problém, tak to nevedia povedať, a to je tá najťažšia vec,“ vysvetľuje.

Markovi príbuzní boli takisto prekvapení. „Starí rodičia sú zvyknutí, že nám nerozumejú a že žijeme úplne iný život,“ hovorí trocha rezignovane.

Pre dcéru som bol iba ujo

Markovi sa občas stávalo, že kvôli práci trávil čas s dcérou len v sobotu doobeda. „Keď sme spolu dlho neboli, tak som bol pre dcéru len nejaký ujo. Radšej mala babičku ako mňa. Teraz, keď ide so ženou domov, tak počujem, ako kričí: ‚Tata, tata!‘ Nedá sa to porovnať,“ hovorí spokojne.

S pribúdajúcim počtom otcov na rodičovskej dovolenke a s ich podporou od štátu začali odborníci dokonca hovoriť o koncepte „nového muža“, ktorý sa chce odlíšiť od generácie svojho otca a praotca. Spoznáte ho podľa toho, že sa chce o svoje deti postarať aj sám, že sa nehanbí za niečo také ako „otcovská láska“ a dokáže sa so ženou dohodnúť aj na tom, koľko času budú venovať dieťaťu a koľko práci.

Odborníci však varujú, že to vždy nemusí vyzerať ako filmová idylka. Boja sa, že obraz otca s malým dieťaťom sa stane iba módnou vlnou a rodiny reálne neprejdú nijakou zmenou. Navyše, ak je dieťa rovnako naviazané na mamu a na otca, pri rozvode môže zažívať viac emocionálneho stresu z toho, že sa musí čiastočne vzdať jedného z rodičov.

Je to vlastne problém?

Mnoho žien chce vychovávať svoje deti a starať sa o domácnosť bez toho, aby tým zaťažovali svojich partnerov. „Či to matky malých detí vnímajú, alebo nie, ich situácia sa podľa štatistík a výskumov zhoršuje. Z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti, ohrozenia chudobou, aj z hľadiska sociálneho či iného vylúčenia,“ vysvetľuje Filadelfiová.

Matky totiž majú často problém vrátiť sa po rodičovskej dovolenke na pracovný trh. „Ženy majú menšie šance získať prácu alebo postup v zamestnaní. A to najmä pre stereotypné predstavy zamestnávateľov a očakávanie, že z práce časom odídu kvôli materstvu,“ dodala Filadelfiová.

O tom istom probléme hovorí aj riaditeľka Aliancie žien Slovenska Katarína Farkašová. „Prečo sú ženy nižšie odmeňované? Aj preto, že sa o nich vie, že automaticky to budú ony, kto vypadne z práce kvôli materskej či pre ochorenia detí. S mužmi sa v tejto súvislosti neráta.“

Farkašová však chápe racionálne dôvody, prečo muži zostávajú v práci. „Keďže ženy na Slovensku zarábajú v priemere o dvadsať percent menej ako muži za rovnakú prácu, nejedna mladá rodina si nemôže dovoliť prísť o mužov príjem, a tak mladí muži jednoducho nechodia na rodičovskú dovolenku.“

Ženy pritom pomoc od mužov vítajú. A to nielen preto, že môžu odísť skôr do práce, ale aj preto, že si s deťmi vytvoria oveľa lepší vzťah do budúcnosti. „Zdá sa mi, že Vlado je teraz sebavedomejší. Keď som mu predtým povedala, nech s Vilom ide na pár hodín von, tak mal strach v očiach, že čo ak sa náhodou niekde rozreve,“ hovorí Vladova žena Katka.

„Podľa mňa sa teraz lepšie chápeme. Vlado chápe, aké to bolo pre mňa, a ja chápem, aké to bolo pre neho, keď s Vilom nebýval tak často,“ dodáva Katka.