Denník N

Izrael na svetových fotkách od Slováka vyzerá ako fikcia, no je skutočný

Kurátorom výstavy Field Trip / Exkurzia je Aurel Hrabušický, výstava v SNG potrvá do 31. januára. Foto – Martin Kollár
Kurátorom výstavy Field Trip / Exkurzia je Aurel Hrabušický, výstava v SNG potrvá do 31. januára. Foto – Martin Kollár

Nemáme veľa súčasných fotografov, o ktorých môžeme povedať, že sú svetoví. Martin Kollár taký bez pochýb je. V Slovenskej národnej galérii sú oddnes jeho fotografie z Izraela s názvom Exkurzia.

Nie je tu reč o šnúrkach do topánok, čo sa samy zaviažu, ani o lietajúcich dronoch, čo venčia psy. Toto nie je filmová exkurzia do budúcnosti, ktorá mala pred pár dňami výročie.

Budúcnosť vo fotografiách Martin Kollára nevidno prostredníctvom žiadneho hotového vynálezu, ukazuje ju niekedy v celkom banálnych obrazoch, ktoré však nie sú obyčajné. Je v nich napätie, mystéria, zvláštny znepokojujúci nesúlad, medzi tým, čo vidíme na prvý pohľad, a tým, čo sa v nich skutočne deje.

„Ani jedna z fotografií nemá názov. Iste sa budete pýtať, čo na nich je a čo to vlastne znamená. V každej je však dostatok informácií, aby ste na to prišli. Minimálne vás na nich čosi vyruší, a ak máte chuť zistiť, čo za tým je, ide to pomerne ľahko,“ hovorí Martin Kollár.

Jeho skutočná „exkurzia“ po Izraeli trvala viac než rok. Dnes má sériu s rovnomenným názvom dávno uzatvorenú. Pred dvoma rokmi vydal knihu Field Trip vo vydavateľstve Mack. Nie v knihe, ale na stenách môžete tieto fotografie oddnes vidieť v Slovenskej národnej galérii v rámci festivalu Mesiac fotografie.

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.

Ako na to

„Bola to jedna z tých situácií, keď sa začnete obzerať, či vás náhodou nenakrúca nejaká skrytá kamera,“ hovorí Martin Kollár na druhom poschodí SNG. Spomína na rok 2008. Zavolal mu vtedy Frédéric Brenner a spýtal sa ho, či by sa nechcel zúčastniť veľkého projektu, ktorý by zachytil súčasný Izrael ako miesto, kde sa koncentrujú viaceré z problémov dnešného sveta.

„Jediné obmedzenie malo spočívať v tom, že budem môcť fotografovať iba v rámci štátu Izrael – na palestínskej aj na izraelskej strane. O všetko ostatné sa postaráme,“ oznámil hlas do telefónu. V tom čase Frédérica Brennera nepoznal, ale mená ďalších vybraných fotografov, ktorí sa projektu mali zúčastniť, medzi nimi, napríklad, Josef Koudelka, Stephen Shore, Jeff Wall či Fazal Sheikh, mu boli známe viac než dosť. Sú to svetové špičky.

Projekt to mal byť výnimočný – podobný tým najznámejším, akých v dejinách fotografie nebolo veľa. V 30. rokoch vznikol v Amerike projekt FSA – Farm Security Administration, v 80. rokoch to bol napríklad francúzsky DATAR. Princíp bol podobný – vybrať tých najlepších autorov, zabezpečiť im optimálne podmienky a nechať im voľnú ruku v mapovaní krajiny prostredníctvom fotografie.

„Tak to bolo aj tu – absolútna autorská sloboda. Mal som k dispozícii asistentku, ktorá mi pomáhala s rešeršami – napísal som jej zoznam asi šesťdesiatich miest, ktoré by som chcel navštíviť, a potom som sa vydal na svoje exkurzie,“ hovorí Kollár. Ak by nebol trénovaný naším domácim prostredím, prvotné odmietavé odpovede rôznych inštitúcií a výcvikových či výskumných centier by ho možno odradili. Po prvom „nie“ však po troch-štyroch ďalších odpovediach prišlo ústretové: robte si tu, čo len chcete. Ale čo vlastne fotiť v Izraeli, aby to nevyzeralo ako všetko, čo sme už videli?

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia.

To, čo ešte len bude

„Na začiatok som si musel vyhradiť aspoň isté mantinely. V Izraeli som bol už niekoľkokrát, keď som sa tam však ocitol teraz, hneď som si uvedomil pár základných vecí. Je to jedno z najviac fotografovaných území na svete a ak nechcem nosiť drevo do lesa, musím na to ísť nejako inak. Nechcel som prísť a urobiť politické stanovisko, ani som sem nikomu nechcel prísť ukázať, že to doteraz fotil nesprávne. Chcel som, aby to aj pre mňa bolo zaujímavé, a preto som to poňal ako exkurziu,“ vysvetľuje Martin Kollár.

Rozhodol sa, že ostane na izraelskom brehu, aby aspoň čiastočne zúžil možnosti, ktoré sa mu ponúkali. A ešte mu napadlo, že by sa možno nemusel pozerať iba na minulosť, ktorú tu vidno na každom kroku, ani na prítomnosť, ktorá práve obieha médiá. „Snažil som sa ocitnúť na miestach a v situáciách, ktoré evokovali budúcnosť,“ hovorí Kollár.

Sú to miesta, pri ktorých si nie ste úplne istý, či je to zachytená realita, alebo skonštruovaná fikcia. Vojenské teritórium sa prelína s civilným územím. Domy pripomínajú počítačovú vizualizáciu a barikády iba zbytočné kusy náhodne pohodeného odpadu. Na ľuďoch a zvieratách dochádza k zvláštnym pokusom, pričom nie je úplne jasné, či to nie je iba nejaký žart alebo na druhej strane až príliš brutálny výjav, nech by šlo o akokoľvek náročný výskum.

Všetko je však realita. „Ničoho, čo sa deje pred objektívom, sa nedotýkam. Pozorujem. A občas platí, že je dôležitejšie to, čo na fotografii nie je, ako to, čo tam v skutočnosti je,“ hovorí Martin Kollár.

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia

Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia
Martin Kollár: Field Trip / Exkurzia

Kurátorom výstavy Field Trip / Exkurzia je Aurel Hrabušický, výstava v SNG potrvá do 31. januára. Foto – Martin Kollár
Kurátorom výstavy Field Trip / Exkurzia je Aurel Hrabušický, výstava v SNG potrvá do 31. januára. Foto – Martin Kollár

Nechcel ísť do jednosmerky

Súbor Field Trip – Exkurzia, je už pre neho vlastne minulosťou. V Izraeli strávil rok, posledné fotografie vznikli v roku 2011, potom dva roky pracoval na knihe. Teraz po svete obieha aj spoločná výstava celého projektu s názvom This Place. Nedávno bola v pražskom DOX-e, v máji už bola aj v Tel Avive.

„Všade tie fotografie budú ľudia vnímať inak, v Izraeli to bolo prekvapivé, lebo som mal pocit, že moje fotografie sú im blízke a rozumeli tomu, o čom v nich hovorím. Dotýkalo sa to ich krajiny, ako ju poznajú,“ hovorí Kollár. „Môžete sa akokoľvek snažiť vyhýbať konfliktu, na ktorý sme už trénovaní a do istej miery zvyknutí, ale ak ste čo i len trochu senzitívni, nedá sa vyhnúť zvláštnemu napätiu, ktoré tu je. Cítiť ho.“

Politike sa však nechcel vyhýbať preto, aby si tak vytvoril alibi pre vlastný názor. Zdalo sa mu, že bude lepšie, ak v jeho fotkách ostane isté tajomstvo a otvorenosť interpretácií, než by mal byť doslovný. „V celej tejto situácii je zvláštny rozpor – prebieha tam konflikt, ktorý sa nás fyzicky nedotýka, no zároveň sa nás dotýka veľmi. A nad otázkou, či je to aj môj konflikt, som nechal otáznik. Dospelý človek by mal vedieť, čo je dobré a čo nie. Ale snažil som sa čo najviac vyhnúť tomu, aby som niekomu podsúval svoju interpretáciu ako jedinú. Nebál som sa, že by som mohol byť politicky nekorektný – len som z toho nechcel urobiť jednosmerku,“ hovorí.

Zároveň si však uvedomuje, že ak je raz fotografia vonku, žije svoj vlastný život. „Je to len špekulácia, ale je možné, že celý tento projekt bude zaujímavý až o niekoľko rokov – tak ako sú dnes zaujímavé fotky z Ameriky z 30. rokov alebo tie z Francúzska z 80. rokov. Je to konzerva, ktorá sa raz otvorí, ak nebude príliš vypuklá a skysnutá.“

Kultúra

Teraz najčítanejšie