Ako sa žije v Bejrúte? V noci je mesto čierne, ceny sa menia každý deň a benzín niektoré dni nie je vôbec, opisuje diplomatka
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
O Bejrúte sa kedysi hovorilo ako o Paríži Stredného východu. Dal sa tam kúpiť ten najluxusnejší západný tovar a Libanon bol v očiach svetových ekonomických elít veľkým prísľubom. Zlom nastal v 90. rokoch, keď v krajine vypukla občianska vojna. Úpadok, ktorý nasledoval, nemá konca dodnes. Podľa údajov Svetovej banky od roku 1850 nezažila žiadna krajina na svete taký rýchly prepad do takej obrovskej recesie, v akej sa aktuálne nachádza Libanon.
Ekonomická diplomatka Katarína Zembjaková pôsobí na slovenskom veľvyslanectve v Bejrúte. V rozhovore vysvetľuje, ako sa v Libanone žije a ako Slovensko pomáha zmierniť negatívne dôsledky krízy na život ľudí v krajine.
Priznám sa, že som príliš nedúfala, že sa nám dnes náš rozhovor podarí nahrať. Očakávala som, že buď nebudete mať elektrinu, alebo internet.
Vaša obava bola namieste, pretože internet tu máva výpadky pomerne často. Na Slovensku sme zvyknutí na istú štandardnú mieru komfortu, ktorú už niekedy ani nevnímame. Potom prídete do krajiny, kde veci nefungujú v oveľa širšom meradle, a svoje očakávania musíte zásadne prehodnotiť.
Treba však zároveň povedať, že Libanon sa s problémami, ktoré má, jednoducho naučil žiť. Vrátane enormnej devalvácie meny aj toho, že ľudia nemajú čím kúriť ani svietiť. Žijú zo dňa na deň, s nádejou v lepšiu budúcnosť. V tú dúfame v podstate my všetci.
Ako ste naznačili, libanonská mena stratila okolo 90 percent svojej hodnoty. Päť najväčších bánk má zmrazené aktíva, guvernér centrálnej banky je obvinený z korupcie, štát sa prakticky potáca v kolapse. Ako sa žije v krajine, kde večer neviete, aké budú ráno v obchode ceny, či bude chlieb, prípadne koľko hodín – a či vôbec – pôjde elektrina? Ako v takýchto podmienkach fungujú bežní ľudia?
Potravinová nedostatočnosť už začína byť bežnou realitou aj v samotnom Bejrúte. Diverzita tovaru a naplnenosť regálov v obchodoch je z mesiaca na mesiac horšia. Na jednotlivý tovar už dokonca prestávajú lepiť cenovky, pretože ceny potravín sa menia z jedného dňa na druhý. S ohľadom na zmeny kurzu, ktorý sa môže na paralelnom trhu meniť aj niekoľkokrát za deň, je to jednoducho zbytočné.
Keď som po príchode do Libanonu išla v Bejrúte prvýkrát do reštaurácie, prekvapil ma fenomén,
