Denník N

Byť hlúpi si viac nemôžeme dovoliť

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Čomu nás dnes môže naučiť učiteľ národov?

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Veľkonočné dni sme po troch rokoch opäť trávili na Slovácku. V tom kraji je mnoho pekných miest, napríklad Luhačovice, kúpele, ktoré miloval Leoš Janáček, či Uherské Hradiště, mesto, ktoré vyhľadávajú milovníci filmu.

Tento rok sme pri dedine Modrá neďaleko Velehradu navštívili archeoskanzen veľkomoravského osídlenia a hneď vedľa vodný svet. Nie taký ten, v ktorom si môžete dať perličkovú masáž alebo sa spustiť na tobogane, ale Živú vodu, pravý jazerný svet. Ten si možno obzrieť zblízka aj zhlboka a dá sa v ňom uvidieť trebárs jeseter malý, ktorý však napriek svojmu menu môže mať aj viac ako jeden meter, alebo vyza veľká, ktorá v zhode so svojím menom dorastá aj do dĺžky troch metrov. Určite sa na tieto miesta budeme vracať.

A rovnako sa vrátime aj do Múzea Jana Amosa Komenského v Uhorskom Brode. Pri príležitosti 430. výročia narodenia učiteľa národov v ňom totiž koncom marca otvorili stálu expozíciu s názvom Jan Amos Komenský a jeho doba: Na jevišti světa.

Hoci sa expozícia viaže k udalostiam spred niekoľkých storočí, mne výstavou oživený Komenský pomohol lepšie pochopiť dobu, ktorú práve prežívame – dobu doznievajúcej vírusovej pandémie a naplno zúriacej ruskej agresie.

Bez poznania nebude život v slobode

Po dvoch rokoch s covidom ma neprestáva udivovať, koľko ľudí z vlastnej vôle odmietlo možnosť ochrániť sa pred týmto nebezpečným ochorením. Po dvoch mesiacoch plienenia, znásilňovania a vraždenia našich bezbranných susedov ma šokuje, koľko ľudí horlivo odmieta prijať, kto je tu zhubca a kto obeť.

Ako je možné, že tak veľmi veľa mojich súčasníkov opovrhlo vzdelaním? Nemám na mysli akademický titul, ale šancu spoznať a pochopiť niečo skutočné. Oni tú šancu, naopak, dobrovoľne odmietajú a dávajú prednosť vidinám.

Janovi Amosovi bolo už v sedemnástom storočí jasné, že bez poznania nemôžeme žiť život v slobode, že vzdelanie je pre nás živou vodou. Mnohým to nie je jasné ani v storočí dvadsiatom prvom. Podobajú sa na divú zver nevedomky hynúcu od smädu na brehu napájadla.

Zachytil som v poslednom čase názory, že tí, ktorí doteraz zľahčovali covid a vysmievali sa z vakcíny, sú tí istí, čo dnes znevažujú utrpenie Ukrajiny. Nemyslím si to. Aj na základe vlastných skúsenosti.

Jeden môj známy, s ktorým sa roky stretávam na imunologických kongresoch, bol jedným z vlajkonosičov očkovacej kampane. Neraz sme sa však pohádali, keď ma presviedčal, že nie NATO, ale Putin je zárukou stability v Európe. Po napadnutí Ukrajiny si to už asi nemyslí, ale zato teraz tvrdí, že to, čo urobili Rusi, je vraj porovnateľné s tým, čo urobili Američania v Juhoslávii.

Naopak, zaevidoval som aj prípad respondenta, ktorý síce označuje Rusko za fašistický režim, ale takisto ociachoval aj Rakúsko, ktoré schválilo povinné očkovanie proti covidu.

Nie je to paradox. Nevedomosť má, podobne ako poznanie, mnoho podôb.

Rozprávali sme správne?

Za Komenského tomu nebolo inak. Na paneloch uherskobrodskej expozície Na jevišti světa si možno prečítať jeho myšlienky a postrehy, ku ktorým ho inšpirovali vtedajšie spoločenské pomery, a ktoré by nám mohli pomôcť zorientovať sa aj v tých našich súčasných pomeroch:

„Dlouhá léta promýšlel můj učitel způsob, jak dosáhnout všeobecné moudrosti a nápravy v společnosti. Moudrý člověk nejprve věcem správně porozumí, aby o nich mohl správně hovořit a pak správně jednat.“

Niečo z tejto jeho vízie sa splnilo. Ľudia sa snažia veciam správne porozumieť a vymysleli si na to pomôcku – vedu. Voláme ich preto vedci. Vďaka ich experimentom, ktoré na rozdiel od filozofie či alchýmie dokážu odhaliť omyly a chybné predpoklady, je ľudstvo v poznaní omnoho ďalej ako za čias Komenského.

Pristáli sme na Mesiaci, prečítali sme svoj genóm, operujeme pomocou lasera, vďaka vakcíne sme za 200 rokov vykynožili z povrchu zemského čierne kiahne, ktoré po tisícročia zabíjali milióny ľudí, a ochránili sme sa pred mnohými ďalšími smrteľnými chorobami.

Takže na základe porozumenia veciam sme si aj správne počínali. Otázka je, či vedci spravili aj ten dôležitý medzikrok – správne o veciach rozprávať.

Odmietnuť je ľahšie, rýchlejšie a istejšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie