Denník N
Roman Pataj
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Vojna naberá na obrátkach a spolu s ňou aj problémy, ktoré musí vláda riešiť
Po ukrajinských predstaviteľoch v utorok aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov oznámil začiatok ruskej ofenzívy na Ukrajine. Za iných okolností by takýto výrok Putinovho emisára bol dobrou správou. Pretože ustavične klame, zvyčajne stačí jeho výroky negovať a dozviete sa pravdu. Tentoraz však aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal: „Bitka o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali (Rusi – pozn. red.), sa začala.“
Výnimočne preto treba brať Lavrovove tvrdenia vážne a novú masívnu ruskú ofenzívu je lepšie považovať za naozaj vážny pokus dosiahnuť na Ukrajine víťazstvo. Žiaľ, veriť sa nedá druhému ministrovmu tvrdeniu, v ktorom ubezpečoval, že Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane. Ten istý Lavrov pred 24. februárom tvrdil aj to, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí.
Ruská agresia má okrem vojenského aj ekonomický rozmer. Zrýchľuje už aj tak vysokú infláciu a spomalí celosvetový hospodársky rast.
Ako píše kolega Radoslav Tomek v rubrike Graf dňa, Medzinárodný menový fond revidoval svoj januárový odhad o takmer celý percentuálny bod smerom dole. Európska únia zároveň dnes informovala, že v hre je odstrihnutie sa od ruskej ropy, čo je pre Úniu menší problém než skoncovať aj s Putinovým plynom.
Pripomína to dokonalú búrku, ktorú je pripravená využiť vo svoj prospech slovenská opozícia. Predseda Smeru už dnes oznámil, že každá rodina by podľa neho mala dostať ako kompenzáciu rastúcich cien 1500 eur, čo sú spolu takmer dve miliardy eur. Je zrejmé, že inflácii nepodliehajú ceny, ale aj Ficove sľuby. Je to jeho typický návrh – dajme každému a niekto mi už za to hlas hodí.
Aby sa na nešťastí Ukrajiny priživil ešte viac, Fico dodal, že ide o menej peňazí, ako vláda dáva na pomoc vojnou postihnutej krajine. Čo, samozrejme, nie je pravda.
Ak však vláda nechce, aby sa z inflácie stal triumf opozície, musí urýchlene oznámiť, čo chce s rastúcimi cenami a s pomocou najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva robiť. Premiér Eduard Heger avizoval, že plán je už hotový a predstavia ho hneď po sviatkoch. Jeho dôležitou súčasťou má byť vyššie zdanenie monopolov a oligopolov, ktorým sa aj pre vojnu darí. Špeciálne to platí napríklad o rafinérii Slovnaft.
Nech vláda v tejto situácii spraví čokoľvek, vždy bude niekto nespokojný. No neznamená to, že má bez rozmyslu hrať hru opozície o to, kto sľúbi viac. Vysoké ceny sú však objektívny fakt a faktom je aj to, že pre časť obyvateľov začínajú byť existenčným problémom.
O prezidentke Zuzane Čaputovej v poslednom čase počuť menej, ale práve dnes zverejnila status (celý v rubrike Status dňa), v ktorom vládu vyzýva, aby konečne predstavila svoje riešenia. Má pravdu.
Viac o inflácii v článku Zuzany Kollárovej.
2. Kotleba už nie je poslancom, problém zostáva
Predseda ĽSNS Kotleba už nie je poslancom Národnej rady. Svojím podpisom o tom rozhodol podpredseda parlamentu Gábor Grendel, ktorý konal v zastúpení za predsedu Borisa Kollára. Náš najznámejší extrémista o mandát prišiel, pretože ho súdy právoplatne odsúdili za úmyselný trestný čin. Výsledkom je v takom prípade podľa ústavy vylúčenie z parlamentu. Na Kotlebovo miesto nastúpi jeho náhradníčka. Sľub by mala zložiť 26. apríla.
Kotleba sa previnil 14. marca 2017, keď na výročie vzniku vojnového štátu kolaborujúceho s Hitlerom rozdával šeky na 1488 eur. Súdy dali za pravdu polícii a obžalobe, že sa tým previnil prejavom sympatií k hnutiu potláčajúcemu základné práva a slobody. Polopatisticky: Kotleba má úradne potvrdené, že je fašista. Aj číslo 14, aj 88 sú dôležitými symbolmi neonacistov. Ich spojenie nemá iné vysvetlenie ako prihlásenie sa k tejto ideológii. Zvlášť ak k nemu došlo práve 14. marca.
Ďalším krokom by malo byť rozpustenie ĽSNS. Ako ešte pred verdiktom súdu písal Marián Leško, Kotlebovo odsúdenie by malo samo osebe stačiť ako dôkaz, že fašisti porušujú zákon o politických stranách. Ten hovorí, že žiadna „nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“.
Po právoplatnom potrestaní Kotlebu je v prípade ĽSNS preukázané, že sa takejto činnosti dopúšťal osobne predseda, pričom nie je jediný.
Samozrejme, slovenský problém s extrémizmom to nevyrieši, pretože od Kotlebu sa nedávno odtrhli rovnakí fašisti, ako je on sám – Mazurek a ostatní združení v Republike. Celé roky však všetky Kotlebove prejavy podporovali, nedištancovali sa od nich a odišli od neho len preto, lebo s nimi v strane pozametal, aby ich nepustil k peniazom. Keby štát kotlebovcov zakázal, ale mazurekovcov nechal tak, výsledok by bol nulový až záporný.
3. PS je strana, ktorá prestala využívať príležitosti. Zmeniť to má Michal Šimečka
Súčasná predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Snem, na ktorom strana vyberie jej nástupcu, sa uskutoční 7. mája. Keďže termín na podanie kandidatúry uplynul v nedeľu a jediným prihláseným je Michal Šimečka, je hotová vec, že predsedom bude práve on. Stačí, aby získal nadpolovičnú väčšinu delegátov, čo sa mu určite podarí.
PS začalo v politike výborne. Uspelo v európskych voľbách, vďaka čomu je dnes Šimečka podpredsedom Európskeho parlamentu a kandidátka strany Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou republiky. Potom sa však úspešný príbeh zadrhol.
Progresívci sa najskôr v koalícii so Spolu tesne nedostali do parlamentu. Chýbalo im ani nie tisíc hlasov na prekonanie sedempercentnej hranice potrebnej na úspech dvojkoalície. Tá nedokázala využiť priaznivú náladu v spoločnosti, ktorá po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej žiadala zásadnú zmenu a očistu spoločnosti. Hoci PS/Spolu presne toto sľubovali, voliči si radšej vybrali OĽaNO, pretože dokázalo tému korupcie vo voľbách využiť lepšie.
Druhou premárnenou príležitosťou PS je neschopnosť využiť prepad podpory vládnych strán od volieb v marci 2020. Kombinácia hádok, chýb a objektívnych okolností v podobe pandémie a hospodárskych problémov orabovala najmä OĽaNO a Za ľudí o väčšinu voličov. Na preferenciách PS sa to však nijako neprejavilo, stále sa pohybujú okolo hranice ôsmich percent.
Ťažký údel mimoparlamentnej strany s horším prístupom do médií ako vysvetlenie nestačí. Pri takej obrovskej nespokojnosti s výkonom Matovičovej vlády (za Hegera sa prepad aspoň zastavil) mali progresívci využiť lepšie ako iba na stabilizáciu svojej podpory. Voliči dúfajúci v slušné vládnutie a odmietajúci Fica nevymreli, PS malo šancu získať ich na svoju stranu. Navyše to opakovane ako mimoparlamentná strana dokázali v európskych i prezidentských voľbách.
Irena Bihariová túto úlohu nezvládla rovnako, ako pred ňou Michal Truban nezvládol úlohu využiť nazhromaždenú reformnú energiu v spoločnosti. Michal Šimečka to teraz bude mať ťažšie. Pretože hnev na Fica už nie je taký akútny a ani znechutenie z Matoviča nie je také silné, odkedy nie je premiérom. A domáca politika je iná disciplína ako pôsobenie (akékoľvek úspešné) v Bruseli.
Jednou vetou:
4. Na Slovensku za posledný deň pribudlo 14 úmrtí na covid. PCR testy počas Veľkonočného pondelka odhalili 704 prípadov nákazy, pozitivita bola 21 percent, v nemocniciach je 1 276 pacientov.
5. Milan Mazurek zatiaľ nemusí zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné 20-tisíc eur a nemusí sa ani ospravedlniť, má len vymazať video, v ktorom útočil na lekára.
6. Na ukrajinské auto nastriekal neznámy páchateľ v Trenčíne symbol ruskej vojny, veľké písmeno Z, v prípade dokázania viny mu hrozí za poškodenie cudzej veci trest najviac rok za mrežami.
7. Ministerstvo spravodlivosti prekvapilo, že Bosna nevzala Jána Kaľavského do väzby, ale medzinárodne hľadaného bývalého riaditeľa operatívy NAKA, obvineného z korupcie, prepustila na slobodu.
8. Veliteľom predsunutej jednotky NATO na Slovensku je Tomáš Unzeitig, ktorý má skúsenosti s riadením zahraničných a medzinárodných operácií, donedávna pôsobil ako zástupca veliteľa 31. pluku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Liberec.
9. Sudcovská rada pri Krajskom súde v Bratislave vyzýva predsedu Súdnej rady Jána Mazáka na zdržanlivosť vo vyjadreniach o veciach, ktoré sa týkajú konania a osobnosti sudcov, ktoré neprispievajú k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, Mazák berie stanovisko sudcovskej rady „vzhľadom na jej zloženie len na vedomie“.
10. Obce, neziskovky či ďalší žiadatelia sa môžu uchádzať o granty na popularizáciu vedy v maximálnej výške 10-tisíc eur, peniaze pochádzajú z rezervy premiéra Eduarda Hegera, termín podania projektov je do 30. mája.
Zaujímavé články:
Aj najkrajšie prejavy ľudskosti či najodvážnejšie politické skutky môže veľmi rýchlo pokaziť to, ak sa do pomoci ľuďom v núdzi primieša toxická dávka bigotnosti a ideologickej zaslepenosti.
Jana Shemesh o interrupciách pre znásilnené ženy z Ukrajiny. (dennikn.sk)
FB status:
Na dvojcifernú medziročnú infláciu 10,4% z marca upozornil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií pred piatimi dňami. Situácia, ktorá tu bola pred vojnou, v dôsledku pandémie a rastu cien energií, sa po ruskej invázii na Ukrajinu ešte zhoršila. Takýto rast spotrebiteľských cien zaznamenáva Slovensko prvýkrát po 22 rokoch – najviac rástli ceny energií, bývania a potravín.
Za ostatných pár mesiacov neprešiel hádam ani jeden týždeň, kedy by som nutnosť vlády konať a pomôcť v tejto situácii občanom, najmä rodičom samoživiteľom, nízkopríjmovým dôchodcom či rodinám s viacerými deťmi, nepripomenula. Povinnosť pomôcť opakovane, adresne a v dostatočnej výške tak, aby ľudia, ktorí už dnes žijú z ruky do úst, neprepadli ešte viac a neprišli aj o bývanie. Dobrým nástrojom by bola opakovaná adresná dávka – príspevok na bývanie, ktorá by pomohla s rastom cien bývania práve pre najviac zraniteľné skupiny a súčasne by nespustila inflačnú špirálu ako neadresné opatrenia typu znižovanie DPH alebo plošné vyplácanie jednorazových príspevkov.
Podľa analytikov rast cien bude pokračovať, pričom najviac ukrojí z rozpočtov nízkopríjmových domácností. Je preto najvyšší čas, aby svoje riešenie vláda predstavila.
Citát:
Irena Bihariová a jej vysvetlenie, prečo sa nebude uchádzať o znovuzvolenie
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Fico v utorok na tlačovke povedal, že on by dal každej domácnosti 1500 eur na kompenzáciu inflácie.
Ako sa k tomu číslu dostal? Vláda vraj poslala na Ukrajinu dve miliardy, a keďže u nás máme približne 1,3 milióna domácností, tak to na jednu domácnosť vychádza približne 1500 eur.
Inak povedané, zoberiem hausnumero, ktorého relevancia je pre riešenie problému nulová, ale je žmurknutím na zlých ľudí, ktorí závidia aj vojnu, a ja ich chcem za voličov.
Potom v intenciách zlatého pravidla populistov „Viac všetkého pre každého“ rozdelím toto irelevantné vymyslené číslo medzi všetky domácnosti. Takže aj mladej rodine do hladovej doliny, aj Výbohovi do Dubaja príde rovnaká suma.
Fico tento výpočet nazval jednoduchou matematikou.
Mne to skôr pripomína matematiku, ktorú svojho času použil môj kamoš, ktorý si chcel odo mňa požičať stovku.
Keď som mu povedal, že mám len 50, tak len pokýval hlavou, že nech mu teda dám 50 a ešte mu budem 50 dlžný.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
