Tretina ľudí považuje spolu s Ruskom našu republiku za svojho nepriateľa
Vzduchom lietajú zo všetkých strán slová o vlastizradcoch, ale to preto, lebo každý si našu vlasť predstavuje inak.
Keď prezidentka Zuzana Čaputová povedala na jeseň minulého roka vetu „Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem“, nevyjadrila tým len svoje vlastné rozpaky, ale definovala stav. Slovensku totiž nie je možné rozumieť, lebo spoločnosť netvorí jeden celok, a preto sa správa nezrozumiteľne.
Zreteľne sa to prejavuje práve teraz, lebo vojna odhalila jednu slovenskú zvláštnosť, ktorú mierové časy milosrdne kryli zástupnými témami. Dva nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že takmer tretina obyvateľstva odmieta uznať holý fakt, že Rusko je krvilačný útočník, a že viac ako tretina by nešla brániť Slovensko v prípade útoku (ďalších 35 percent nemalo názor).
V porovnaní s iným národmi v našej časti Európy žije u nás mimoriadne veľa ľudí, ktorí sa necítia byť súčasťou väčšieho celku. Ich náklonnosť k Rusku (v Česku len dve percentá) vyjadruje hlbokú averziu voči štátu, v ktorom žijú. Odtiaľ neochota ho brániť.
S istou mierou zjednodušenia sa dá tvrdiť, že je to tá istá časť spoločnosti, ktorá si začiatkom 90. rokov želala rozpad Československa a vznik samostatného štátu, je však rozčarovaná z toho, že ten sa vyvíja odlišne od jej pôvodných predstáv. Časom sa ho totiž zmocnili „tí druhí“ a vtisli mu demokratický a prozápadný charakter.
Pre tých, ktorí dávajú najavo svoje sympatie k Rusku – považujúce Slovenskú republiku za nepriateľa – je to teda vyjadrením postoja, že aj oni ju považujú za svojho nepriateľa. Najmä pre jej vládu a prezidentku.
Takýto myšlienkový skrat robí zo Slovenska
