Dušan Mikušovič
Keď na jeseň 2017 vyšiel v Denníku N článok s titulkom „Od prímeria k vojne: Ako sa tri roky zhoršoval vzťah Fica a Kisku“, novinári ešte nemohli mať predstavu, aký tvrdý súboj sa medzi vtedajším prezidentom a premiérom odohráva a ešte len odohrávať bude.
Niečo však mohli tušiť aktéri schôdzky, o ktorej oveľa neskôr, v lete 2021, vypovedal bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze. Podľa Imreczeho sa odohrala približne v čase, keď vyšiel spomínaný text, na jeseň 2017. Zorganizovali ju na úrade vlády, údajne z iniciatívy vtedajšieho ministra vnútra a podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka.
Okrem neho, Roberta Fica a Imreczeho sa na nej zúčastnil aj policajný prezident Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör a vtedajší šéf Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovít Makó. Ten dnes vypovedá vo viacerých korupčných kauzách vrátane kauzy Očistec, ktorej podstatou je podozrenie, že polícia za Ficovej vlády na objednávku vyšetrovala ľudí, ktorí boli nepohodlní strane Smer.
Jedným z nich bol aj prezident Andrej Kiska, ktorý bol na jeseň 2017 hlavnou témou stretnutia v zasadačke premiéra. Fico chcel podľa Imreczeho výpovede detailnejšie pochopiť, v čom spočíva Kiskov daňový delikt. Prečo? Aby to mohol použiť v politickom boji.
Po rokoch čelia trestným stíhaniam, ktoré súvisia s týmito udalosťami, obaja bývalí najvyšší ústavní činitelia Slovenska. Kiska za zločin daňového podvodu; jeho prípad by sa mal čoskoro dostať pred súd, pretože voči exprezidentovi bola podaná obžaloba. Fico je zasa obvinený za založenie zločineckej skupiny a ohrozenie daňového tajomstva.
Začiatok nevraživosti
Všetko sa začalo nocou z 29. na 30. marca 2014. Druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa stretol skúsený politik a predseda vlády Robert Fico s podnikateľom, filantropom a politickým nováčikom Andrejom Kiskom, dopadlo pre premiéra ešte horšie, ako sa čakalo.
Kiska dostal 1 307 065 hlasov, Fico 893 841 hlasov. Náskok nového prezidenta pred súperom z druhého kola bol takmer dvadsať percentuálnych bodov. Predsedovi Smeru k úspechu nepomohol ani široký stranícky aparát, ani agresívna predvolebná kampaň, v ktorej Kisku nazýval úžerníkom, čo má blízko k scientológom.
„No, prehral som, ďakujem pekne,“ konštatoval predseda Smeru počas volebnej noci stroho pred novinármi. Kiskovi, i keď trochu rezignovane, zagratuloval k víťazstvu, no potupnú porážku mu nikdy nezabudol. V ďalších rokoch bude seba aj verejnosť presviedčať, že Kiska vyhral podvodne, lebo svoju kampaň financoval nečestne.
Napriek tomu prvý rok vyzerali vzťahy medzi premiérom a prezidentom navonok pomerne pokojne. Dokonca sa raz za mesiac stretávali na pravidelných obedoch, na ktorých sa informovali o svojich politických krokoch. Ich najvýraznejším konfliktom v prvej časti Kiskovho funkčného obdobia bol spor o nevymenovanie ústavných sudcov.
Kiska odmietal dlhé mesiace na Ústavný súd pustiť členov Smeru, poslankyňu Janu Laššákovú a exposlanca Mojmíra Mamojku, ktorých ako kandidátov zvolil parlament. Fico však ani vtedy neútočil na Kisku priamo. Využíval okľuku, keď zodpovednými činil jeho poradcov. „Je vecou pána prezidenta, akých si vyberie poradcov. Môžem len povedať: čo jeho poradca, to odporca Smeru. To hovorí za všetko,“ povedal v roku 2014 pre Pravdu.
Nevedno, či Fico najskôr vyčkával, ako sa nový prezident prejaví v domácej politike, no postupne začalo byť jasné, že mieni byť voči vláde dôrazný a aktívny. Prejavilo sa to ešte pred voľbami v roku 2016, keď Kiska kritizoval stav v zdravotníctve, ale aj po nich, keď sa prezident ozýval pri ďalších škandáloch, napríklad pri kauze daňového podvodníka Ladislava Bašternáka, u ktorého Fico v tom čase býval.
Že bude rok 2017 zlomový, naznačilo už odovzdávanie štátnych vyznamenaní na začiatku januára. Kiska udelil štátne vyznamenanie hudobníkovi Michalovi Kaščákovi či Michaelovi Kocábovi, čo sa Ficovi nepáčilo až tak, že neprišiel na večernú recepciu. A pohrozil, že ak mieni prezident rozdávať ocenenia „ľuďom typu pána Kaščáka“, ďalší rok nepríde ani na samotný ceremoniál, na ktorom sa vyznamenania odovzdávali.
Pritvrdzovalo sa ďalej. „Prezident útočí na mňa na dennej báze, ide medzi študentov a útočí na mňa. To som si ja nikdy nedovolil útočiť na neho medzi študentmi,“ sťažoval sa Fico v marci 2017 v televízii TA3.
No zároveň pripravoval prvý úder.
Od letov po dane
Už v roku 2015 vyšlo najavo, že Kiska používa na cestovanie za rodinou do Popradu, kde trávil víkendy, vládny špeciál. Cestám navyše často prispôsoboval oficiálny program, najmä tesne pred víkendom, takže sa prvý rok dalo konštatovať, že čím bližšie leží obec alebo mesto pri Poprade, tým väčšiu mala šancu, že tam zavíta prezident.
Politikom Smeru na jar roku 2017 prišlo, že prezidentove lety za rodinou v médiách dostatočne nezarezonovali; dokonca sa na to Fico posťažoval na jednom pracovnom stretnutí s novinármi z najväčších slovenských redakcií. A tak poslanec Smeru Martin Nemky parlamentu navrhol, aby minister vnútra Robert Kaliňák poslancom predložil informáciu o využívaní letky ministerstva vnútra za roky 2015 až 2017.
Kaliňák pred poslancami zdokladoval, že zo 454 prezidentových letov až 70 percent, teda 319 letov, nesúviselo s výkonom jeho ústavných kompetencií. Išlo o Kiskove lety do Popradu, kde žije jeho rodina, a späť do Bratislavy. Minister vnútra cenu za tieto lety vyčíslil na 790-tisíc eur s tým, že ak by zarátal aj lety z roku 2014, išlo by takmer o milión eur.
„Mrzí ma, že minister vnútra klame. A mrzí ma, že práve takýto človek je v takej dôležitej funkcii, ako je minister vnútra,“ reagoval Kiska, keď vysvetľoval, že mu Kaliňák vládny špeciál ponúkol s tým, že u prezidenta neexistuje rozdiel medzi služobnou a súkromnou cestou. Neskôr lety vládnym špeciálom označil za pascu, ktorú mu Fico s Kaliňákom pripravili, aby ho mohli vo vhodnú chvíľu diskreditovať na verejnosti. Rozhodol sa preto, že bude vládnou letkou lietať menej.
Nasledovali ďalšie menšie roztržky, ktoré mali skôr epizódny význam. V roku 2017 napríklad poslanci Smeru a SNS podali na Kisku podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií za to, že vo Varšave poklepal základný kameň nového vežiaka firmy HB Reavis. Vraj tým propagoval súkromnú firmu, v ktorej navyše pracovala Kiskova dcéra Natália.
Ale to podstatné sa odohralo na jeseň 2017. V septembri dostali viaceré médiá z anonymnej mailovej adresy užívateľa Yegor Trutnov ([email protected]) dokumenty z vyšetrovania prezidentskej kampane Andreja Kisku. V e-maile sa nachádzal protokol z daňového úradu, uznesenie polície a sprievodný list: z protokolu sa dalo vyčítať, že daňový úrad začal 14. decembra 2015 kontrolu dani z príjmov v Kiskovej firme KTAG, cez ktorú prezident svoju kampaň financoval.
Podstatou kontroly bolo, že Kiskova firma si do daňových nákladov zaúčtovala faktúry, ktoré podľa daniarov nesúviseli s činnosťou jeho firmy, teda za poskytnuté služby v rámci prezidentskej kampane. Po kontrole daňového úradu Kiska veci napravil a jeho firma dane doplatila.
V policajnom uznesení sa písalo, že polícia odložila trestné stíhanie pre podozrenie z krátenia dane, pretože zanikla trestnosť činu. No v sprievodnom liste anonymní „nespokojní zamestnanci daňového úradu“ písali, že Kiska údajne zneužil svoju rodinnú firmu na svoju predvolebnú kampaň a polícia tomu nevenovala pozornosť.
Z Imreczeho výpovede vyplýva, že za týmto únikom bol podnikateľ Norbert Bödör. Imrecze vraj totiž Bödörovi na spomínanom stretnutí na úrade vlády povedal, že v týchto anonymoch boli informácie o daňovom delikte spoločnosti KTAG dosť detailné. „Na túto moju poznámku Norbert Bödör zareagoval, že veď to bolo aj zložité a nákladné zabezpečiť,“ vypovedal Imrecze v roku 2021 polícii.
Kiska si ako prezident v septembri 2017 pre uniknuté dokumenty predvolal ministra financií Petra Kažimíra, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky Slovenska. Únik dokumentov označil za mafiánske praktiky. Kažimír povedal, že nie je známe, kto dokumenty poslal a či naozaj unikli z finančnej správy, a žiadal prezidenta, aby vážil slová. „Zároveň sa chcem jasne dištancovať od praktík, ktoré pomenoval prezident republiky vo svojom emotívnom prejave.“
Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play v roku 2017 povedala, že Fico poznal detaily daňových problémov prezidenta ešte pred tým, ako o nich informovali médiá. Už na stretnutí s mimovládkami na začiatku augusta 2017 nesúhlasil s tým, aby šéfa úradu na ochranu oznamovateľov korupcie menoval prezident. Označil ho za nedôveryhodného, lebo aj s bratom sú daňoví podvodníci, parafrázovala Wienk slová predsedu vlády pred viac ako štyrmi rokmi.
Mimochodom, podľa Imreczeho výpovede z leta 2021 mal byť v priebehu schôdzky na úrade vlády zavolaný aj Kažimír, ktorý bol údajne veľmi nepríjemne prekvapený z toho, že na úrade vlády videl Bödöra. Kažimír to poprel. „Vtedajší minister financií sa na takomto stretnutí rozhodne nezúčastnil a nemá vedomosť o tom, že by sa v uvedenom zložení konalo,“ reagovala pred rokom Národná banka Slovenska.
Polícia neskôr z odoslania podkladov ku Kiskovej kauze novinárom obvinila Tomáša Rajeckého, ktorý sa s Bödörom pozná. Rajecký sa priznal. Vypovedal, že materiály ku kauze KTAG dostal z neznámeho zdroja a médiám ich poslal, aby sa o nej vedelo. Odmietal však, že by išlo o trestný čin vyzradenia daňového tajomstva.
Podľa aktuálneho uznesenia o vznesení obvinenia Ficovi a Kaliňákovi už Rajecký hovorí priamo o Bödörovi. Policajtom povedal, že mal za úlohu zabezpečiť zverejnenie údajov daňového tajomstva spoločnosti KTAG exprezidenta Kisku. Tvrdí, že ho o to požiadal „Noro“, čiže Bödör, pričom on to zariadil cez známeho.
„Nelegálny“ prezident
O snahe politikov Smeru, aby bol bývalý prezident Kiska obvinený, polícii nehovoril len František Imrecze. Vypovedali o nich aj ďalší bývalí funkcionári polície a finančnej správy, Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Obaja sú v závažných korupčných kauzách v postavení spolupracujúcich obvinených, ktorých Fico označuje za udavačov a tvrdí, že prostredníctvom ich svedectiev sú vyšetrovania manipulované.
Krátko po zverejnení Imreczeho výpovede stretnutie na úrade vlády poprel nielen Kažimír, ale aj Robert Kaliňák, ktorého v stredu polícia zadržala. Fico pri otázkach na schôdzku zahmlieval. „Veľmi rád dám všetky detaily, kedy som sa s kým stretol, v akom dátume, čo sme mali oblečené, čo sme jedli, čo sme pili, či sme si dali nejakú cigaru,“ odpovedal v lete 2021 webu Aktuality.sk, ktorý Imreczeho svedectvo zverejnil.
„Ale predtým chcem, aby Aktuality detailne informovali, ako Kiska klamal v prezidentskej kampani, ako páchal daňové zločiny, ako si dal náklady zaplatiť cez svoju firmu. Nič viac v tomto okamihu odo mňa nedostanete. (…) Môžem vám len potvrdiť, na úrade vlády som organizoval všelijaké stretnutia od rána do večera.“
Zaujímavý moment, ktorý môže napovedať o tom, aké informácie Fico o Kiskovej daňovej kauze mal, nastal na tlačovke Smeru v centrále strany na Súmračnej ulici v pondelok 14. mája 2018. Fico už bol vtedy iba poslancom parlamentu, na čele vlády ho po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následných masových protestoch Za slušné Slovensko nahradil Peter Pellegrini.
Predseda Smeru novinárov upozorňoval na rokovanie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý mal preberať správu o tom, ako prezident Andrej Kiska cez svoju firmu KTAG financoval svoju prezidentskú kampaň v rokoch 2013 až 2014. Fico dopredu ozrejmoval, že správa je „čistá katastrofa“, ktorá Andreja Kisku diskvalifikuje z možnosti opäť sa uchádzať o prezidentský post.
Zároveň hovoril aj o „množstve opravných daňových priznaní, ktoré Andrej Kiska vykonal v roku 2017“. Denník N sa ho vzápätí spýtal, odkiaľ vie, že Kiska podával nejaké opravné daňové priznania, pretože sám priznával, že správu čítať nemohol, keďže nebol členom parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Vtedy predseda Smeru znervóznel.
„To je informácia, ktorú si viete veľmi ľahko zistiť,“ povedal. „To nie je daňové tajomstvo. Hovorím informáciu, ktorú môžem zverejniť. Nehovorím o žiadnych číslach, nehovorím o žiadnych sumách (…) Prepáčte, ani vy mi nepoviete zdroje svojich informácií.“
Kauza KTAG sa nakoniec skončila tak, že Krajská prokuratúra v Prešove podala obžalobu na súd. Okrem Kisku je obžalovaný aj konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský. Kiskov advokát Peter Kubina v stanovisku pre médiá podanie obžaloby privítal. „Po nekonečných siedmich rokoch vyšetrovania a zneužívania polície mafiou, ktorú riadil Smer prostredníctvom oligarchu Bödöra a policajného prezidenta Gašpara, sa prípad dostane do rúk spravodlivosti,“ povedal.
„Výpovede svedkov Ľudovíta Makóa, Bernarda Slobodníka, Františka Imreczeho a ďalších dokazujú, že na objednávku vtedajších držiteľov výkonnej politickej moci sa štátny aparát za asistencie mafiána dlhodobo a systematicky pokúšal o diskreditáciu prezidenta zneužívaním daňových úradov, finančnej správy a polície, ktorá opakovane menila vyšetrovateľov len preto, aby sa prípad vyšetroval spôsobom, aký si oni želali.“
No z obžaloby sa tešil aj Fico, ktorého pre angažovanie sa v Kiskovom prípade – ale nielen preto – polícia obvinila v stredu. Podľa jeho interpretácie by totiž súd mohol potvrdiť to, o čom on presviedča už niekoľko rokov. Teda že prezidentské voľby v roku 2014 vlastne neprehral; teda aspoň nie čestne.
„Ak by niekto právoplatne odsúdil Kisku za daňové podvody cez spoločnosť, ktorá mu zabezpečovala financovanie prezidentskej kampane, tak potom môžeme konštatovať, že prezident Kiska bol nelegálnym prezidentom. To bude mať široké politické dopady,“ tvrdil predseda Smeru novinárom pred niekoľkými dňami.
Exprezidenta prirovnal k svojmu bývalému domácemu z bytovky Bonaparte. „Nikdy som nechcel, aby sa trestné právo používalo ako nástroj na riešenie politických sporov. Ak však všetci hovoria, že rovnosť pred zákonom a každý má voľné ruky, tak potom musí pána Kisku stíhať osud pána Bašternáka vrátane prepadnutia celého majetku.“
Ako však naznačuje aktuálne Ficovo obvinenie, polícia je presvedčená, že v tomto výroku predseda Smeru nehovoril pravdu. Podľa nej totiž naopak trestné právo ako nástroj na riešenie politických sporov, minimálne s Andrejom Kiskom, používať chcel.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
