Otakar Horák
Viaceré štúdie v minulosti ukázali, že existuje vzťah medzi emóciou hnusu či odporu (z angl. disgust) a negatívnym postojom ku gejom.
Osoby, ktoré možno ľahko znechutiť – napríklad nepríjemnými pachmi – k nim majú odmietavejšie postoje. Negatívne postoje ku gejom možno ovplyvniť aj navodením emócie hnusu, ukázali štúdie.
Uvedené výskumy prebiehali v Spojených štátoch a v Kanade, vedcov preto zaujímalo, či vzťah medzi hnusom a negatívnym postojom ku gejom a k lesbám existuje naprieč kultúrami.
Svoje výsledky vydali minulý mesiac v časopise Group Processes & Intergroup Relations. Súčasťou tímu, ktorý zbieral údaje v 31 krajinách, bol aj behaviorálny ekológ Pavol Prokop.
Vedec pôsobí na Katedre environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny UK v Bratislave.
Emócia hnusu
Okrem „klasického“ imunitného systému disponujú ľudia aj takzvaným behaviorálnym. „Ide o také formy správania, ktoré nám pomáhajú vyhnúť sa patogénom na základe pachových, vizuálnych či iných podnetov,“ povedal Prokop pre Denník N.
Vďaka tomuto systému sa napríklad vyhneme konzumácii hnijúceho mäsa, lebo nepríjemne zapácha, čo v nás vyvoláva znechutenie.
Ak by náš praveký predok takou výbavou nedisponoval, najedol by sa zdochliny a infikoval by sa tak patogénmi, ktoré by bujneli na mäse.
Výsledkom by boli zdravotné komplikácie, v najhoršom prípade smrť. Lenže z evolučného hľadiska je lepšie byť hladný ako mŕtvy. Hnus tak plní užitočnú funkciu, lebo nás odrádza od aktivít, ktoré sú potenciálne ohrozujúce.
Nevýhodou tejto emócie je, že môže byť zdrojom predsudkov, ak negatívne poznačí vzťah k určitej časti populácie, napríklad ku gejom, k lesbám či iným.
Ak by sa ukázalo, že tento typ vzťahu existuje naprieč rôznymi kultúrami, znamenalo by to, že nejde o lokálny kultúrny fenomén typický pre Severnú Ameriku (kde prebiehali minulé výskumy), ale o univerzálny znak, ktorý je prejavom biologickej evolúcie.
Slovensko na vrchole rebríčka
Behaviorálny ekológ Pavol Prokop nám povedal, že dáta, ktoré do štúdie poskytol, pochádzali z roku 2015. Vzorku zo Slovenska tvorilo okolo 300 ľudí a výskum prebiehal dotazníkovou formou.
Celkovú vzorku z 31 krajín (Severná a Južná Amerika, Európa, Ázia a Austrália a Oceánia) tvorilo 11 200 ľudí.
Dotazník mal mnoho položiek, vedci sa ľudí pýtali aj na negatívne postoje ku gejom a lesbám otázkami typu „Mali by mať homosexuáli možnosť uzatvárať manželstvá?“ alebo „Mala by spoločnosť akceptovať homosexualitu?“.
V rebríčku 31 krajín zaradených do výskumu sa Slovensko umiestnilo na prvom mieste – v našej krajine najviac ľudí nesúhlasilo s manželstvami gejov a lesieb a s ich sexuálnou orientáciou.
Súhlas s manželstvami gejov a lesieb a ich sexuálnou orientáciou bol pod 50 percent ešte v Bosne a Hercegovine, Poľsku a Indii.
Behaviorálny ekológ Pavol Prokop nám povedal, že štúdia nevysvetľuje umiestnenie Slovenska na vrchole tohto rebríčka, podľa vedca však môže súvisieť s vysokou religiozitou u nás. „Aj keď religiozita koreluje s predsudkami voči homosexuálom, po štatistickom kontrolovaní tohto faktora zostávala korelácia zhnusenia s predsudkami voči LGBT komunite štatisticky významná,“ povedal Prokop. Vedec dodal, že to znamená, že „zistené výsledky nemožno hádzať len na religiozitu“.
Vzťah platil naprieč krajinami
Autori štúdie merali aj citlivosť účastníkov výskumu na znechutenie (z angl. disgust sensitivity). Na škále od „vôbec nechutné“ po „mimoriadne nechutné“ ľudia hodnotili vyjadrenia typu, že by sa náhodne dotkli krvavého zranenia cudzej osoby.
Merala sa aj religiozita respondentov.
Ako sa ukázalo, čím viac bola osoba citlivá na znechutenie, tým viac bola proti manželstvám gejov, proti homosexuálnej orientácii a mala antipatie ku gejom a k lesbám.
Tento vzťah platil naprieč krajinami, no treba dodať, že bol pomerne slabý. Emócia hnusu je tak jedným z možných faktorov, ktoré sa podieľajú na predsudkoch k druhým ľuďom.
Porušovanie sexuálnych noriem
Autori štúdie zistili aj to, že uvedený vzťah platil nielen na gejov a lesby, ale aj voči iným skupinám, konkrétne k prostitútkam či k sexuálne promiskuitným osobám. Vedci to vysvetľujú tým, že ide o „prejav predsudkov ku skupinám, ktoré sú spojené s porušovaním sexuálnych noriem“.
„Promiskuita je spojená s prenosom ochorení, a to nielen u človeka, ale aj u rôznych iných živočíchov počnúc bezstavovcami,“ povedal Prokop. „Možno z toho dôvodu existuje vzťah medzi hnusom a negatívnymi postojmi k uvedeným skupinám,“ ktoré si spájame s porušovaním sexuálnych noriem.
Dôveryhodnosť tejto hypotézy zvyšuje fakt, že uvedený vzťah neplatil na skupinu právnikov, ktorú do výskumu zaradili ako kontrolu. Na druhej strane citlivosť na odpor bola spojená aj s ateistami. „Tento výsledok sme nečakali,“ povedal Prokop a dodal: „Jedno z vysvetlení by mohlo byť, že ateisti sú menej konzervatívni a často sexuálne promiskuitnejší, takže by to mohlo súvisieť s tým, že porušujú sexuálne normy. Ale na 100 percent to nevieme povedať.“
Našli sme zdroje, podľa ktorých je promiskuita gejov porovnateľná s heterosexuálmi, podľa iných je vyššia. Partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia sú rovnako stabilné, funkčné, zdravé či šťastné ako vzťahy osôb opačného pohlavia.
Prokop povedal, že existuje mnoho štúdií, ktoré na individuálnej úrovni ukázali, že ľudia, ktorí sú citlivejší na patogény, sú zároveň monogamnejší. „Nestriedajú toľkých partnerov,“ povedal odborník a dodal, že „táto preferencia pre monogamiu a vysoká senzitívnosť na odporné stimuly sa môže prejaviť aj na kultúrnej úrovni“.
Pozorované efekty boli malé
Nová štúdia teda hovorí, že citlivosť na hnus sa špecificky netýka len gejov a lesieb, lebo „sa širšie vzťahuje na predsudky k skupinám, ktoré sú spojené s porušovaním sexuálnych noriem“. Na mysli sa majú ľudia, ktorí nežijú výhradne monogamne.
Keďže efekty pozorované v štúdii boli malé, autori priznávajú, že ak existuje kauzálny vzťah medzi hnusom a negatívnym postojom ku gejom a k lesbám, potom by zníženie odporu „viedlo len k malému poklesu sexuálnych predsudkov“.
Dostupné z: https://doi.org/10.1177/13684302211067151
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
