Denník N

Muži musia zostať doma a bojovať. Vojna do životov vracia stereotypy, ktoré mužom ukrajujú zo slobody

Ukrajinec Nikolaj sa lúči so svojou 4-ročnou dcérou Elinou a manželkou Lolitou na železničnej stanici vo Ľvive. Foto - TASR/AP
Ukrajinec Nikolaj sa lúči so svojou 4-ročnou dcérou Elinou a manželkou Lolitou na železničnej stanici vo Ľvive. Foto – TASR/AP

Cez ukrajinské hranice dnes vidíme prechádzať najmä ženy s deťmi. Ich partneri, synovia a otcovia na Ukrajine nezostali len z presvedčenia, že chcú brániť svoju vlasť, ale aj preto, že v krajine pár dní po vypuknutí vojny vyhlásili mobilizáciu a mužom od 18 do 60 rokov zakázali opustiť krajinu. Nemali teda na výber.

Objavili sa prípady, keď sa muži pokúšali ujsť z Ukrajiny nelegálne cez zelenú hranicu, iní sa snažili cez kontrolu prešmyknúť v kufri auta či podplatiť hraničnú stráž. Ďalší s malou dušičkou skúšali, či na nich budú platiť niektoré výnimky – na hranice cestovali s dokladom, že sú otcami najmenej troch detí alebo že majú zhoršený zdravotný stav.

Ak sa im cez hranicu podarilo dostať, po prvotnej radosti často prichádzal pocit hanby, že svoju krajinu opustili a mali viac šťastia ako ostatní. Časť z nich preto začala pomáhať utečencom alebo sa aj tak nakoniec vrátili na Ukrajinu.

Ukrajinskí muži sa dnes musia povinne hlásiť do teritoriálnej obrany, kde pomáhajú so zásobovaním, učia sa bojovať, držať v ruke zbraň a pripravujú sa na to, že pre vlastnú bezpečnosť v budúcnosti môžu zabiť iného človeka.

Do obrany sa hlási aj množstvo žien, no tie to nemajú dané rozkazom. O odchode z krajiny či zapojení do bojov sa môžu rozhodnúť slobodnejšie než muži. Nie je to v čase diskusií o rovnosti mužov a žien nespravodlivé? Nemali by mať ženy rovnako povinnosť brániť svoju krajinu ako muži?

Za posledných 70 rokov malo len veľmi málo európskych krajín skutočnú skúsenosť s vojnou. Debata o rodovej rovnosti sa teda teoretických príprav na zapojenie civilného obyvateľstva do ozbrojeného konfliktu veľmi nedotkla.

„Od konca druhej svetovej vojny sa v Európe rozšíril pacifizmus, s koncom studenej vojny sme sa demilitarizovali, od začiatku tisícročia väčšina krajín Európskej únie zrušila vojenskú povinnosť. Európska spoločnosť sa akoby dištancovala od vojny, vojakov a všetkého, čo s ňou súvisí, a začali sme sa spoliehať na to, že v takej modernej spoločnosti sa vojna nemôže začať,“ hovorí historička Denisa Nešťáková, ktorá sa špecializuje na rodové otázky.

„V momente vojenského konfliktu akoby sme sa obratom vrátili do začiatku 20. storočia, kde je to muž, kto má povinnosť chrániť krajinu, a žena

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie