Denník N

Deti sú neustále do niečoho tlačené, niečo majú dokazovať, hovorí autorka knihy pre mladých Jaternice tiahnu na Paríž

Clémentine Beauvais a jej kniha Jaternice tiahnu na Paríž v slovenskom preklade. Foto - Alix Dieudonne, Absynt
Clémentine Beauvais a jej kniha Jaternice tiahnu na Paríž v slovenskom preklade. Foto – Alix Dieudonne, Absynt

Francúzska spisovateľka Clémentine Beauvais o zaobchádzaní so šikanou, s traumami a komplexmi v tínedžerskom veku.

„Moji priatelia aj známi mi hovorili: Prečo píšeš také smutné knihy, keď si taká veselá osoba? Viete, takmer vždy sa na niečom smejem. A ľudia sa pýtali: Prečo to v tých tvojich knihách chýba? Uvedomila som si, že majú pravdu, a povedala som si, že skúsim napísať niečo veselšie. A tak som napísala Jaternice tiahnu na Paríž,“ hovorí francúzska spisovateľka a prekladateľka Clémentine Beauvais. Napísala román pre mladých o troch kamarátkach, ktoré vyhrajú súťaž o najškaredšie dievčatá školy.

V rozhovore hovorí aj o:

  • šikane v škole, ktorú zažívala ako tínedžerka;
  • súťaži krásy;
  • nenávisti na sociálnych sieťach;
  • humore a uťahovaní si zo seba.

Odjakživa ste vedeli, že chcete byť spisovateľkou?

Áno, od malička som sa pokúšala rozprávať príbehy a písať ich. Dokonca keď som ešte ani nevedela písať, som príbehy rada hovorila. Vždy som chcela byť spisovateľka a učiteľka, vždy som chcela oboje, bolo to pre mňa veľmi dôležité.

Prvú knihu ste napísali ako deväťročná. O čom bola?

Nikdy som túto knihu nevydala, ale bola to prvá kniha, ktorú som dokončila. Bola o dvoch továrňach na čokoládu, ktoré ožili. V podstate to bol príbeh o sladkostiach a cukríkoch.

Ako sa jej príbeh končí?

Súbojom medzi týmito dvoma továrňami na jednom parížskom námestí.

Túto knihu ste poslali do mnohých francúzskych vydavateľstiev, ale ani jedno vám ju nevydalo. Ako ste zvládali tieto odmietnutia?

Považovala som to za veľmi nespravodlivé, no v tom veku som ešte mnohému nerozumela. Keď si však na to dnes pomyslím, bola to veľmi dobrá skúsenosť. Každé vydavateľstvo mi napísalo dlhý list, v ktorom mi veľmi dôkladne vysvetlilo dôvody nepublikovania mojej knihy. Niektoré mi písali, že isté scény boli veľmi dlhé alebo že niektoré postavy neboli dostatočne jasné. Dnes viem, že mi tá ich spätná väzba veľmi pomohla, lebo bolo vidieť, že tomu venovali čas a že im záležalo na tom, aby som písala lepšie.

Slovenskí čitatelia sa s vami zoznámili knihou Jaternice tiahnu na Paríž, ktorá má vo francúzskom origináli oveľa poetickejší a asi aj pozitívnejší názov – Les Petites Reines (Malé kráľovné). Vedeli ste vopred, aký titul dostane vaša kniha v slovenskom preklade?

Och, vôbec nie, ale veľmi sa mi páči. Pôvodne som zvažovala podobný názov pre francúzsky originál. Mal mať titul Tri jaterničky, ale môj francúzsky vydavateľ to odmietol. Tvrdil, že knihu s takýmto názvom nemôžeme vydať. Ale ten slovenský názov sa mi fakt páči. Som veľmi rada, že to takto vydali. Je to skvelé.

Vedeli ste to?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie