Denník N

Nešťastné materstvo. Päť žien opisuje, že ich úloha matky natoľko vyčerpávala, až mali chvíľami chuť utiecť

Oslovené matky - Tamara, Dominika, Valentína a Radka. Foto - Tamarin archív a Zuzana Laurinc pre Denník N
Oslovené matky – Tamara, Dominika, Valentína a Radka. Foto – Tamarin archív a Zuzana Laurinc pre Denník N

„Pamätám si, ako som stála v sprche, bolo mi na odpadnutie a v hlave som mala obrovský strach. Nebol priestor premýšľať, spracovať ho. Po hodine odpočinku mi priniesli dieťa a ja som si uvedomila, že už nikdy nebudem sama,“ hovorí Tamara o prvých chvíľach po narodení svojej dcéry.

Každý deň robíme pri výchove detí veľa chýb – zvyšujeme hlas, dívame sa viac na obrazovky mobilov ako na to, ako sa hrajú, strácame trpezlivosť. Existuje nekonečné množstvo spôsobov materstva, ktoré by sme jednoducho mohli označiť za nesprávne.

Matka môže byť príliš starostlivá alebo, naopak, môže deti zanedbávať. Iná môže pri svojich potomkoch bazírovať na hlúpostiach, ďalšia si môže príliš zakladať na ich úspechu. Čo však matka nikdy urobiť nemôže, je to, že od svojich detí odíde. To sa v spoločnosti netoleruje.

Matky, ktoré opustili svoje deti, sa však čoraz častejšie objavujú v kultúre. Taká postava môže vzbudzovať posmech, ako napríklad vo filme Don´t look up!, keď americká prezidentka v podaní Meryl Streepovej pri úniku pred apokalypsou zabudne na svojho syna. Ďalšia môže vyvolávať ľútosť – ako postava Laury Brownovej z filmovej adaptácie knihy Hodiny od Michaela Cunninghama. A potom je tu Leda zo snímky Temná dcéra.

Film vychádzajúci z knižnej predlohy Eleny Ferrante je príbehom o žene, ktorá na niekoľko rokov opustí svoje malé dcéry, aby sa mohla venovať kariére prekladateľky. Režisérka Maggie Gyllenhaal však neponúka zjednodušený pohľad na nešťastné materstvo a nenaplnené túžby mladej matky. Otvára dôležitú tému, že nie každá žena je pripravená stať sa matkou a už vôbec nie každá vo svojej novej úlohe nájde pôžitok.

Žiadna reklama

Keď odíde od rodiny muž, nie je na tom nič výnimočné. Keď to však urobí žena, vyvolá pohoršenie. V spoločnosti totiž panuje presvedčenie, že starostlivosť o potomkov je ženskou záležitosťou a že každá žena je predurčená stať sa matkou. Keď pri výchove zlyhá otec, málokto ho odsúdi.

Naopak, ženu, u ktorej sa pôrodom nespustia materinské city a neskôr si dovolí myslieť viac na seba ako na vlastné deti, spoločnosť považuje za sebeckú. Matka má predsa myslieť predovšetkým a len na svoje deti.

„Utvorenie vzťahovej väzby nie je podľa výskumov viazané na genetickú príbuznosť,“ hovorí Jana Zemandl, psychologička a jedna z autoriek knihy Psychológia pre milujúcich rodičov.

„Dieťa je biologicky nastavené vytvárať si puto k hlavnej opatrovateľskej osobe, ktorá mu umožňuje prežitie, ale vytvorí si ho bez ohľadu na to, či je táto osoba jeho matkou, otcom, alebo adoptívnym rodičom, pokiaľ s ním trávi väčšinu času. Je teda potrebné mať stálu milujúci osobu, no z hľadiska zdravého vývinu sa nepotvrdilo, že by to musela byť matka,“ vysvetľuje psychologička.

Čoraz viac žien začalo v posledných rokoch priznávať, že ich úloha matky nebaví. Píšu o tom,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie