Denník N

Na miesto v škôlke čakali roky, teraz im ho obsadili deti z Ukrajiny. Rodičia v Bratislave strácajú trpezlivosť

Nástenka z obrázkov, ktoré nakreslili v štátnom zariadení v Omšení deti z Ukrajiny. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nástenka z obrázkov, ktoré nakreslili v štátnom zariadení v Omšení deti z Ukrajiny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Solidarita je podľa mediátorky ako zamilovanie – skutočný vzťah sa začína, až keď pominie prvotný ošiaľ.

Mnohých rodičov v Bratislave pobúrilo, keď si prečítali príbeh utečenky Oleny z Ukrajiny, ktorá nevie nájsť v Bratislave škôlku pre svojho syna. Bez toho sa nevie zamestnať a postaviť na nohy v novej krajine. „Prepáčte, ale táto reportáž mohla byť rovnako dobre napísaná o mnohých slovenských bratislavských mamičkách a bola by to rovnako poburujúca pravda,“ napísala nahnevaná Martina.

S rovnakým pohoršením sa ozvali aj ďalší bratislavskí rodičia. Mnohí hľadanie škôlky v hlavnom meste opisujú ako „peklo“ a berú si dovolenky, aby skoro na kolenách prosili riaditeľky o prijatie. Veľká časť z nich sa aj tak dočká odpovede – máme plné kapacity.

Tri matky z Bratislavy hovoria, aké náročné bolo zháňanie škôlky v hlavnom meste. A prečo sa im zdá nefér, že preplnené materské školy v Bratislave prijali teraz zopár detí z Ukrajiny. „V mamičkovskom prostredí v Bratislave je napätá situácia. Roky sme sa snažili vybaviť si škôlky, ale nedalo sa. A odrazu príde Bratislava s tým, že hurá, máme miesta v škôlkach pre deti z Ukrajiny. To je trochu nefér,“ hovorí Zuzana.

Mnohí z týchto rodičov sa pritom zapájali do pomoci vojnou postihnutej Ukrajine – posielali peniaze, oblečenie, potraviny. Teraz ich solidarita narazila na svoj limit.

Nina: Neviem, kedy sa učiť, som nevyspatá a vyčerpaná

Nina sa môže pokojne porozprávať iba na detskom ihrisku. Akonáhle jej triapolročný syn uvidí pieskovisko, Nina má od neho aspoň na polhodinu pokoj. Aspoň kým sa nezobudí jej ďalší syn v kočíku, ktorý má ešte len tri mesiace.

Dvadsaťsedemročná matka na rovinu hovorí, aká nesmierne je vyčerpaná. Popri dvoch deťoch sa snaží vyštudovať fyzioterapiu na vysokej škole, práve ju čaká písanie bakalárskej práce. Nevie, kedy sa má učiť. Je nevyspatá, pretože každú noc vstáva dvakrát nadojčiť bábätko. Od šiestej ráno je už hore starší syn, ktorý ani na minútu nie je ticho.

Už pred polrokom, keď syn dovŕšil tri roky, ho chcela zapísať do škôlky. Tak ako veľa ďalších rodičov, aj ona dostala od všetkých negatívnu odpoveď. Skúšala materské školy v Starom meste a v Ružinove – v jednej mestskej časti má trvalý pobyt ona, v druhej manžel. Ani to im nezaručilo, aby miesto dostali.

Miesto nenašli ani v súkromných škôlkach. Navyše, po skončení pandemického rodičovského príspevku by si Nina s manželom túto škôlku už nemohla dovoliť – mesačne by ich stála 500 eur. „Nemáme šancu to utiahnuť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Branislav Gröhling

Školstvo

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie