Denník N

Slavenka Drakulić: Súdiť vojnové zločiny treba aj preto, aby sa potvrdila pravda o vojne

Slavenka Drakulić na debate v Bratislave v roku 2009. Foto - TASR
Slavenka Drakulić na debate v Bratislave v roku 2009. Foto – TASR

Chorvátska spisovateľka porovnáva zločiny v bývalej Juhoslávii, ktorým sa venovala, s tými súčasnými, ktoré pácha ruská armáda na Ukrajine.

Slavenka Drakulić je uznávaná chorvátska novinárka a spisovateľka. V knihe Ani muche by neublížili opísala osudy viac i menej známych aktérov zločinov počas vojen v bývalej Juhoslávii na základe podrobného štúdia materiálov a pojednávaní Medzinárodného súdneho tribunálu v Haagu.

V zbierke príbehov poukázala na psychológiu zmanipulovaného obyvateľstva, keď bežní ľudia, pôvodným povolaním čašníci či rybári, stratili citlivosť a dokázali vykonať aj tie najdesivejšie skutky – mučiť, znásilňovať a zabíjať svojich niekdajších rodákov či susedy – len preto, lebo patrili k inej národnosti.

„Dúfam, že to je moja posledná kniha o vojne,“ povedala spisovateľka v roku 2004. „Kto by bol vtedy uveril, že moja kniha bude opäť taká aktuálna?“ reagovala teraz pre Denník N.

Už pred vypuknutím vojny na Ukrajine upozorňovali bezpečnostné zložky viacerých štátov na prejavy ruskej propagandy. Vy pripomínate, že práve zneužitie médií politikmi viedlo aj k vojne v bývalej Juhoslávii. V čom – okrem nových technológií – bola podľa vás podobná a v čom sa líšila vtedajšia kampaň od súčasnej propagandy Ruska?

Ide o rovnaký postup, princípy aj ciele. Líši sa iba kontext v krajinách, kde sa propaganda využíva. Základnou snahou propagandy je vytvoriť rozdiel medzi nami a nimi. Keď si pomenujeme, kto sú „oni“, zostáva len vytvoriť z nich nepriateľov, dehumanizovať ich. To je príprava na vojnu, keď už vojak nevníma, že zabíja ľudí, či už bojujúcich, alebo civilistov, musí byť nastavený tak, že zabíja nebytosti.

Videla som, ako propaganda fungovala v bývalej Juhoslávii. Napokon, v každej bývalej komunistickej krajine sme mali „oficiálnu históriu,“ ktorú kontrolovala komunistická strana. Čím menej ľudí pozná pravdu a fakty, tým ľahšie sa nimi manipuluje. Najexplozívnejšia zmes vojnovej propagandy sa namieša z historických poloprávd s pridaním zopár národných mýtov, predsudkov, lží a prísľubov. Samozrejme, ľahšie to ide totalitnému režimu než v demokracii. Podstata propagandy je však rovnaká a veľmi dobre použiteľná aj na Západe. Pamätáte si Donalda Trumpa vo Fox News?

Napísali ste, že svet venuje Ukrajine podstatne viac pozornosti než pred rokmi vojnám na Balkáne. Vnímate, že sa medzinárodné spoločenstvo nejako poučilo z vtedajších chýb? Očakávate ešte, že výrazne zasiahne, nie až po drastickom náraste obetí medzi civilistami?

Žiaľ, z histórie sa neučíme, alebo aspoň nie dosť. Historická paralela s vojnami v bývalej Juhoslávii je možná len do istého bodu. Hoci je Putinova stratégia podobná tej, ktorú použil Slobodan Miloševič, na rozdiel od Srbska je Rusko vojenskou veľmocou, zvlášť nebezpečnou pre svoj arzenál jadrových zbraní. Európska únia vojnám v Juhoslávii v deväťdesiatych rokoch nevenovala veľkú pozornosť, lebo tie vojny neohrozovali nikoho okrem bojujúcich strán. Naopak, táto vojna už teraz mení rozloženie síl a každodenné životy ľudí. Politici ju musia brať vážne. Že by to však viedlo až k priamemu zapojeniu, napríklad štátov NATO? O tom veľmi pochybujem.

Písali ste o aktéroch masových zločinov na Balkáne, ktorí boli vydaní na Medzinárodný tribunál v Haagu. Ako vnímate aktuálne snahy zdokumentovať vojnové zločiny na Ukrajine?

Som rada, že zločiny ruských vojsk na Ukrajine, ako napríklad v Buči, už dnes vyšetruje Medzinárodný trestný súd. Popredný medzinárodný právnik Philippe Sands sa angažuje pri vytvorení špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie. Dosiahnuť, aby sa vojnoví zločinci skutočne postavili pred súd, by bolo kľúčové najmenej z dvoch dôvodov:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie