Na vznik pekného drahokamu sa musí spojiť viacero náhod, hovorí geológ, ktorý objavil nový slovenský minerál

V rozhovore sa dočítate aj:

• koľko minerálov môže byť na Slovensku ešte neobjavených;
• kde na Slovensku môžete nájsť opál;
• ako sa v USA chodí „s lopatkou na diamanty“;
• ako sa vďaka drahým kameňom z Kremnice a Banskej Štiavnice vybudovala časť Viedne;
• že drahokamy sa dajú vyrobiť aj v laboratóriu.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

V okolí Kremnice ste spoluobjavili nový slovenský minerál argentopolybazit. Čím je zaujímavý?

V skupine minerálov, do ktorej patrí (plybazitov – pozn. red.), sa doteraz predpokladalo, že ich štruktúru drží pokope meď. My sme objavili minerál, ktorý žiadnu meď neobsahuje. Špecifický je aj na pohľad. Vytvára tabuľkovité kryštály až do piatich milimetrov, ktoré sú výrazne lesklé.

Argentopolybazit má o poznanie ťažšie zapamätateľný názov ako minerál, ktorý ste objavili predtým, dobšináit. Nemohli ste ho pomenovať jednoduchšie, napríklad podľa seba?

Podľa seba určite nie. Je niekoľko možností, ako vybrať novému minerálu meno. Ak máte šťastie a nepatrí do skupiny, ktorá má názvoslovie pevne dané, môžete ho pomenovať po nejakej významnej osobnosti geologického výskumu, lokality, kde sa vyskytuje, alebo podľa chemického zloženia.

Ak už nejaké názvoslovie máte, tak máte dosť zviazané ruky. To bol aj prípad argentopolybazitu. Chemické zloženie mu predurčilo základ mena polybazit. A keďže je bez medi, čo sa vzťahuje aj na striebro, pridali sme predponu argento.

Podľa čoho zisťujete, či ste objavili nový minerál, alebo je to známy kameň, ktorý jednoducho vyzerá trochu inak?

Potvrdeniu predchádza dosť veľa analytických metód. Musíte spraviť chemické a štruktúrne analýzy, ktoré vám ukážu, či je to nový minerál, alebo nejaký variant toho, ktorý je už známy.

Prečítajte si

Objavili nový minerál – dobšináit. Je 23. novým nerastom nájdeným na území Slovenska

Predchádzajúci dobšináit ste objavili iba minulý rok. Je bežné, že sa každý rok nájde niečo nové?

Vo svete relatívne áno. Ročne sa opíše okolo sto nových minerálov. Na Slovensku ich doteraz máme 25, takže sme zaostávali. No za posledných päť rokov sme našli päť nových minerálov, takže aj u nás sa tento smer rozvíja.

Je argentopolybazit vzácny?

Zatiaľ áno, ale určite sa objaví aj v ďalších lokalitách. Už dnes vieme o dvoch na Slovensku a jednej v Rusku. Pre vedu je to však veľmi zaujímavý minerál, keďže neobsahuje spomenutú meď. Doterajšie štúdie tvrdili, že takáto štruktúra bez nej nemôže držať pohromade. No príroda nám ukázala, že ju dokáže namiešať aj bez medi.

To potom môžete skúšať okopírovať v praxi. Napríklad pri vývoji nových materiálov či v anorganickej chémii. Niektoré takéto minerály sa potom môžu uplatniť napríklad v elektrotechnike.

Keď sme sa dohadovali na stretnutí, tak ste akurát boli na terénnom výskume. Chodíte v rámci neho po horách, rozbíjate skaly a hľadáte nové horniny?

V mojom prípade bol objav skôr vedľajším produktom bežného systematického výskumu minerálov. Nie je to vec, ktorú by som cielene vyhľadával. Vo svete sú samozrejme aj tímy, ktoré sa venujú len tomu, že chodia po atypických lokáciách a hľadajú nové minerály. Ja sa orientujem na rudné alebo sekundárne minerály. Takže som v teréne odberal vzorky z nových lokalít, v ktorých môžu byť zaujímavé minerály. Z nich môže vzniknúť aj takýto objav.

Slovensko je relatívne malé. Koľko minerálov tu ešte môže byť neobjavených?

Dovolím si tvrdiť, že sa bavíme aj o desiatkach, ktoré nás na Slovensku ešte čakajú.

Môže tam byť aj nejaký drahokam?

S drahokamami sme si už asi dosť vyčerpali možnosti. Ale môžu tam byť chemicky či štruktúrou zaujímavé minerály.

Ktoré miesta na Slovensku sú najbohatšie na zaujímavé nerasty?

Slovensko má veľmi pestrú geologickú stavbu, takže máme veľa rôznych typov mineralizácií. Po celom svete je veľmi známa lokalita Ľubietová. Z nej pochádzajú až tri minerály, ktoré boli prvýkrát objavené na Slovensku. Bohaté na minerály a populárne medzi vedcami i turistami sú aj Banská Štiavnica, Kremnica, Slanské vrchy či Pezinok a Pernek v Malých Karpatoch.

Formovali tieto náleziská nejako našu históriu?

Nerastné bohatstvo má veľký vplyv na obyvateľstvo, keďže naša civilizácia by bez kovov neprežila. Napríklad ložisko Špania Dolina bolo v 15. a 16. storočí najvýznamnejším producentom medi na svete. Artefakty, ktoré sa tam nachádzajú, dokonca naznačujú, že už v dobe bronzovej bola významným zdrojom medi, na čo sa viazalo aj jej osídlenie. Banská Štiavnica a Kremnica boli zas významnými producentmi striebra i zlata. Boli sme takou pokladnicou Rakúsko-uhorskej monarchie a z našich nálezísk sa vystavala aj časť Viedne a Budapešti.

Máme na Slovensku aj náleziská drahých kameňov?

Áno. Veľmi významné je nálezisko drahého opálu v Dubníku. Nedávno bola objavená aj lokalita v Slanských vrchoch, ktorá má pre ťažbu opálu veľký potenciál. Máme aj trochu zafíru na južnom Slovensku pri Hajnáčke. Nie je tam síce veľké množstvo drahých kameňov, ktoré by sa dali využiť, ale z geologického hľadiska je to zaujímavé.

Opálovo-zafírová horúčka teda u nás asi nehrozí?

Opálové bane sú chránenou pamiatkou, ktorá je sprístupnená pre turistov a dá sa tam spraviť pekný výlet. Nová lokalita opálov v Slanských vrchoch má v budúcnosti aj skutočný potenciál stať sa zdrojom drahých kameňov.

Ktorý minerál je náš najvzácnejší?

Z hľadiska drahých kameňov to bude ten drahý opál, keďže Dubník bol veľmi pravdepodobne prvou lokalitou drahého opálu na svete. Až neskôr sa objavili ložiská v Austrálii.

Z vedeckého hľadiska sú to minerály z oblasti Ľubietovej. Môj najobľúbenejší je libethenit, ktorý utkvel aj v historickej literatúre a nesie názov obce Ľubietová (z nemeckého Libethen). Sú to také pekné olivovo-zelené lesklé kryštály, ktoré majú asi pol centimetra. Keď sú na bielom kremeni, vyzerajú veľmi efektne. Je známy aj vo svete a turisti oň majú celkom veľký záujem. Zaujímavý je aj rutil z Revúcej, z ktorého bol prvýkrát izolovaný titán.

Podľa čoho sa určuje, či je nerast drahým kameňom? Záleží na množstve, aby sa kvalifikoval ako polodrahokam či drahokam?

Dôležitá je jeho farba, tvrdosť, čistota a to, ako často sa vyskytuje. Pretože kameň môže byť extrémne tvrdý a pekný, no keď sa bude vyskytovať všade, nemôže byť vzácny.

Čo sa musí stať v zemskom podloží, aby mal kameň jasnú farbu alebo zaujímavý lom svetla?

Tých faktorov je veľmi veľa. Kontroluje to najmä teplota, tlak a chemické zloženie roztoku, z ktorého minerál kryštalizuje. Aby vznikol pekný drahokam, musí sa spojiť viacero náhod.

Niektoré drahé kamene, respektíve ich repliky, sa dajú vyrobiť aj v laboratóriu. Dokážete ich rozlíšiť?

Výroba syntetických drahokamov zatiaľ nie je taká dokonalá, aby človek dokázal vyrobiť materiál, ktorý bude úplne zhodný s prírodou. Stále tam budú jemné rozdiely v chemickom alebo fyzikálnom zložení.

Aké kamene sa falšujú najčastejšie?

Všetky drahé kamene sa dnes dajú synteticky „vyrobiť“. Ako najpopulárnejšie by som odhadol rubín diamant či smaragd. Ale všetky majú svoje špecifiká, na základe ktorých vieme zistiť, že kameň je syntetický a nie prírodný. Laik to však voľným okom pravdepodobne nezistí.

V minulosti ste pracovali pre súkromnú firnu, ktorá vyhľadávala lokality pre drahé kamene. Kde všade ste boli a čo ste tam hľadali?

Táto firma, ktorá sa venovala geologickému prieskumu na drahé kamene a mineralogické vzorky, pokrývala v podstate celú planétu. Ja som pracoval najmä v Mexiku, Spojených štátoch či na Ukrajine.

Západne od Žytomyra je totiž veľmi zaujímavé ložisko, kde sa kedysi ťažil kremeň. Popri ňom sa však vyskytuje aj beryl a topás, čo sú drahé kamene. V čase, keď sa táto lokalita ťažila na kremeň, sa ľudia o topás a beryl veľmi nezaujímali a často ho vyhadzovali. My sme na nej robili prieskum a čiastočne aj ťažbu.

Prečo ste sa rozhodli vrátiť na akademickú pôdu?

Vždy som plánoval vrátiť sa späť do vedy. Keď sa mi naskytla možnosť fajn pozície s prístupom k dobrým laboratóriám na Slovenskej akadémii vied, tak som ju využil. Prispel k tomu aj začiatok pandémie.

Minerály a iné nerasty sú často najstaršou vecou, akú okolo seba môžeme nájsť. Majú aj ony svoju životnosť?

Každý minerál má svoju životnosť, keďže je to chemická zlúčenina. Sú minerály, ktoré sú extrémne odolné, a potom sú také, ktoré vznikajú vo vlhkých podmienkach a môžu sa v suchom prostredí rozpadnúť v priebehu dvoch dní.

Aké najstaršie minerály sme zatiaľ našli?

Jeden z najstarších minerálov je zirkón. Pri tých, ktoré sa našli v Austrálii, sa blížime k štyrom miliardám rokov.

Pomáhajú vám pri výskume aj amatérski zberatelia kryštálov?

Áno, pretože niektorí si hlavne vo svojom regióne dokážu všimnúť aj veľmi drobné detaily či priniesť zaujímavý materiál, ktorý sme mohli prehliadnuť.

Mám aj ako laik možnosť vyryžovať si niekde na Slovensku drahý kov, alebo hľadať opál či iné kryštály?

Napríklad v Banskej Štiavnici je kameňolom, kde si môžete zbierať kryštalický kremeň. Keď sa prejdete po opálových baniach v Dubníku, máte zase možnosť nájsť nejaký ten opál.

Druhá vec je, že na takýto zber zatiaľ nemáme nijakú legislatívnu úpravu. Nerastné bohatstvo je štátne, ale ďalej to nie je definované. V zákonoch máme termín „vyhradený nerast“, čo je napríklad meď, zinok alebo zlato, no nie je tam definovaná kryštalická látka z pohľadu zberateľstva. Zákony teda nepoznajú pojem „zber kryštálov“. Takže je to komplikovaná situácia.

Ako to funguje inde vo svete?

Dobrým príkladom sú Spojené štáty, kde sa na stovkách miest dajú za mierny poplatok a bez problémov minerály zbierať. Stačí na to, aby majiteľ pozemku splnil bezpečnostné podmienky. U nás takáto ucelená legislatíva neexistuje, čo je škoda, lebo je veľa lokalít, ktoré by mohli z takéhoto turizmu profitovať.

Mám pocit, že u nás si ľudia ani neuvedomujú, že takáto možnosť existuje. Úradníci sa tým nezaoberajú. Skúsení zberatelia, ktorí si idú aj bez legislatívy zbierať do lesa, na to netlačia. Vedcom to do výskumu nezasahuje, takže nám to je tiež v podstate jedno. Ale bežní ľudia, ktorí by to možno brali ako fajn trávenie času v prírode, nevedia, kam majú len tak ísť minerály hľadať. V USA to často funguje tak, že rodinka si chce urobiť program na víkend a pozrie si, že v Arkansase sa dajú zbierať diamanty. Tak sa vyberú s lopatkou na diamanty a berú to ako zábavu.

Minerálom a kryštálom ľudia často pripisujú rôzne vedecky neoverené liečivé vlastnosti. Odkiaľ sa to vlastne vzalo?

To by som aj ja rád vedel. Asi to bude čiastočne súvisieť s tým, že ich tvoria chemické prvky. Svoje asi spravili aj znamenia zverokruhu, pretože každému sa nejaký minerál „prisudzuje“. V čínskej medicíne sa zas využívali na liečebné účely. Občas aj tie, ktoré boli jedovaté. Takže odtiaľ tento dohad môže prameniť. Z vedeckého pohľadu je zrejmé, že minerály môžu mať nejaké účinky ako chemické látky, pokiaľ by ste ich požili. Ale na ich ezoterické účinky neverím.